Niekedy mám pocit, akoby som dostal emocionálnu facku.
Na jednej strane vidíme mnoho prominentných bioetikov hovoriť, že by sme pacientov trpiacich Alzheimerovou chorobou mali na smrť vyhladovať, ak si to pacienti osobitne želali v usmerneniach, ktoré zanechali lekárom.
Compassion and Choices učí seniorov, ako spáchať samovraždu vyhladovaním seba samých.
Ľudia ako Peter Singer tvrdia, že by malo byť dovolené podať smrteľnú injekciu pacientom s Alzheimerovou chorobou (tí už podľa neho nie sú osobami), aj napriek tomu, že o to nikdy nepožiadali. O svoju nesmierne trpiacu matku sa však postaral veľmi dobre.
Na druhej strane tu je príbeh o mužovi, ktorý dal svojej milovanej manželke umierajúcej na Alzheimerovu chorobu aj svoj posledný dych. A to doslova. KFOR rozpráva:
Vo vnútri svojho domu bol nájdený mŕtvy starší pár manželov, ktorí boli spolu viac ako 60 rokov. Vyšetrovatelia uviedli, že Dave Molter zomrel snažiac sa dať svojej žene Corrine umelé dýchanie. Dal svojej manželke i svoj posledný dych.
Brandy Williamsová sa zrútila. Hovorila, že stratila pár, ktorých volala najlepšími priateľmi. „Jednoducho úžasní ľudia. Nikdy v živote som nestretla niekoho takého,“ povedala Williamsová.
Williamsová bola Daveovi a Corrine Molterovcom opatrovateľkou.
Corrine mala pokročilú Alzheimerovu choroba a Dave sa o ňu dokonale staral.„Stačilo tam byť a vidieť na vlastné oči, že to bola tak skutočná láska ako žiadna iná. Bola to láska, akú vidíte vo filmoch a nie taká, akú vidíte v reálnom živote,“ povedala.
Kedysi sme zvykli považovať oddanosť pána Moltera, ak nie za samozrejmú, tak aspoň za viac-menej všeobecne očakávanú.
V súčasnosti už ani nie. Médiá a pozornosť (i súhlas) spoločnosti sa obracia na tých, ktorí podporujú svojich milovaných chorých k tomu, aby spáchali samovraždu. Naozaj si niekedy myslím, že nová etika sa snaží odstrániť ťažko chorým skôr naše utrpenie.
Zmena nie je synonymom pre pokrok.