Moja prosba pre ľudí v katolíckych médiách je: „Prosím vás, netvárte sa, že ste z tejto tragédie šťastní.“ V Katolíckej cirkvi bolo dosť prekrútení, pokiaľ ide o homosexuálnu problematiku.Už si presne nespomínam, kde som sa stretol s nasledovnou strhujúcou otázkou týkajúcou sa Občianskej vojny: „Prečo vojaci v boji neustúpili tankom, ktoré boli nabité plechovkami s oceľovými guľôčkami?“ Veľakrát som sa divil tomu, ako mohli muži postupovať vpred v ústrety takmer istej smrti. Určite boli plní pozoruhodnej odvahy a statočnosti. Ale existovala ešte aj nejaká iná hybná sila, posúvajúc ich v ústrety ohavnej smrti?Vojaci vstúpili do vojny v jednotkách zložených z mužov z ich rodných miest a štátov. Keď sa muž v boji vzdal, kvôli zbabelosti sa nemohol vrátiť domov ako muž. Jeho reputácia bola ohrozená. Väčšina vojakov uprednostnila smrť pred tým, než by mali stratiť svoju mužnosť.Mnoho katolíckych lídrov sa musí od vojakov naučiť rozhodujúcu lekciu. Muži boli stvorení s vpísaným inštinktom chrániť svoju maskulinitu, a teda ich odpudzuje poženštené a pro-homosexuálne prostredie.Leon Podles vo svojej významnej knihe The Church Impotent: The Feminization of Christianity [Impotent z kostola: Feminizácia kresťanstva, pozn. prekl.] uvádza:„Ak bude feminizácia Cirkvi pokračovať, muži budú ďalej hľadať svoj duchovný pokrm mimo kostolov, vo falošných a neadekvátnych náboženstvách, ktoré majú pre cirkev a spoločnosť zničujúce následky.Súčasné pokusy o normalizáciu homosexuality v takmer všetkých kresťanských denomináciách presvedčia heterosexuálnych mužov, viac než čokoľvek iné, že od náboženstva sa treba držať čo najďalej.Katolícke kostoly, ktoré pestujú homosexuálne prostredie (Archdiocesan Gay and Lesbian Outreach v Chicagu, homosexuálne spevácke zbory, diskusie na školách o tolerancii homosexuálov) budú heterosexuálnych mužov iba odďaľovať. Strach z poženštenia je pre mužov jednou z najsilnejších motivácií; niekedy by radšej zomreli, než by mali vyzerať zoženštene.“Milióny katolíckych manželiek sa čudujú, prečo ich manželia nechcú ísť s nimi na svätú omšu. Podobne sa tisícky bystrých a krásnych mladých katolíckych žien pýta: „Kde sú mladí katolícki muži súci na ženenie?“ Obávam sa, že dobrým mužom v súčasnej Katolíckej cirkvi kvôli poženštenému prostrediu odzvonilo. Súčasná atmosféra homosexuality v cirkvi je predposlednou úrovňou feminizácie a normálnemu mužovi to jednoducho nevonia.
Svetové médiá mohli správami o chybnom predčasnom dokumente Synody o rodine po celom svete spokojne vyhlásiť, že v Katolíckej cirkvi došlo k ohromnej pro-gay zmene. Kým finálna správa Synody ustúpila od eticky chybných tvrdení o homosexualite a svätého prijímania pre tých, ktorí žijú v cudzoložných vzťahoch, nedajme sa pomýliť, trvalé celosvetové poškodenie je konečné. Pre človeka zvonku je Katolícka cirkev len ďalšou inštitúciou prevaľujúcou sa do našej pro-gay meniacej sa spoločnosti.
Je dôležité mať na pamäti, že percepcia Katolíckej cirkvi verejnosťou ako tej, ktorá podporuje homosexualitu, nevzišla len z novinových článkov týkajúcich sa Synody o rodine. Pro-homosexuálnym tendenciám predchádzala dlhá šnúra udalostí a vyhlásení. Spomeniem len niekoľko katastrofálnych vyhlásení a konaní, ktoré viedli až k predčasnej správe Synody o rodine.
Aj napriek popieraniam celý svet v podstate vie, že kríza kléru Katolíckej cirkvi bola predovšetkým kríza týkajúca sa homosexuality. Pozoruhodné zlyhanie toľkých biskupov „pospájať si súvislosti“, keď z farnosti do farnosti presúvali tých, čo homosexuálne zneužívali, odhalilo mnoho o etickom rámci viacerých lídrov.
Podľa Pew Research Centre „uviedlo približne 27% bývalých katolíkov ako dôvod svojho odchodu z katolíckej cirkvi škandály sexuálneho zneužívania detí katolíckymi kňazmi krytými Cirkvou. 21 percent bývalých katolíkov, ktorí sa teraz hlásia k protestantom tvrdí, že dôvodom ich odchodu z Katolíckej cirkvi boli tieto škandály.“
Prieskum Barna Catholic Youth z roku 2013 ohlásil, že „zo všetkých 18 až 29-ročných, ktorí majú katolícke zázemie, 43% hovorí, že škandalózne zneužívanie kňazmi ich prinútilo spochybniť svoju vieru.“
Obrovským úderom bolo tiež medializované vyhlásenie pápeža Františka: „Kto som, aby som súdil?“, ktoré však bolo vytrhnuté z kontextu. Jeho otázku nosili na tričkách dokonca homosexuálni aktivisti. Zatiaľ čo ja si uvedomujem, že kontext jeho odpovede bol zámerne odignorovaný alebo zle vysvetlený, medializované vyhlásenie v tej podobe presvedčilo milióny mladých ľudí, že Katolícka cirkev je teraz "za dobre" s homosexuálnymi vzťahmi.
Katolícka tlač môže publikovať siahodlhé články o dôvodoch, prečo bola pápežova odpoveď vytrhnutá z kontextu – čo teda bola – ale mladí ľudia tieto články nečítajú! Ony titulky článkov len preletia a na svojich smartfónoch si prečítajú len niekoľko riadkov. Na vyšších stredných školách a univerzitách sa katolícki študenti, rovnako ako protestantskí, pýtajú: „Prečo je pápež František za homosexualitu?
Cirkev má určite právo otvárať milosrdnú náruč k homosexuálom, k párom s dieťaťom mimo manželského zväzku, k párom po rozvode znovu zosobášeným mimo Cirkvi a k cudzoložným párom. No tento milosrdný postoj musí byť starostlivo vyvážený pravde. V opačnom prípade to bude bude vnímané tak, že Katolícka cirkev má v konečnom dôsledku pozitívny postoj k celému spektru sexuálnej revolúcie. Takáto prekrútená správa v dnešnej presexualizovanej kultúre iba odplaví milióny mladých a dospelých do pazúrov hriechov tela.
V prípade, ak mal niekto v USA pochybnosti o pro-homosexuálnej atmosfére v Katolíckej cirkvi, veci uviedol na "pravú mieru" kardinál Dolan keď potvrdil, že bude Grand Marshallom každoročného pochodu na deň sv. Patrika. Vo svojom vyhlásení tiež povedal, že privíta zástupcov homosexuálnej skupiny - pochodovanie homosexuálnych aktivistov NBC pod transparentom homosexuálov - s biskupovým požehnaním.
Prvýkrát sa tento pochod konal 17. marca 1762 a nikdy predtým v histórii tak drzo nepochodovala skupina radikálnych homosexuálov nesúc homosexuálny transparent. Nasledujúcu jar súhlas kardinála Dolana s účasťou homosexuálnych aktivistov na pochode zabezpečil, že sa správa vysielala vo svetských médiách od pobrežia k pobrežiu.
A takmer som zabudol na kardinálovo zvolanie „Bravó!“, o ktorom sa všade písalo, keď reagoval na správu o profesionálnom atlétovi, ktorý sa priznal k homosexualite. Bravó? Na čo vtedy myslel? Väčšina mužov, ktorí na ESPN (americká športová televízna sieť) videli hráča NFL – homosexuála – bozkávať svojho priateľa, boli znechutení.
Ďalej je tu veľmi zvláštny prípad kardinála Christopha Schönborna, hlavného autora Katechizmu katolíckej cirkvi. Človek by si myslel, že zo všetkých ľudí bude kardinál Schönborn schopný rozlíšiť prirodzený pohľad na ľudskú sexualitu od toho skazeného.
Kardinál Schönborn pochválil vo Viedni dvoch praktizujúcich homosexuálov, ktorých život kardinál charakterizoval ako „celoživotnú vernosť“. Vyjadril sa, že „bolo nádherné - v ľudskom zmysle a aj v tom kresťanskom - ako sa jeden o druhého starali.“ A dodal: „Takéto veci treba vidieť.“
Keď sa ho pýtali na postoj Cirkvi k homosexuálom, kardinál povedal: „Mali by sme sa homosexuálnymi vzťahmi hlbšie zaoberať,“ dodávajúc, že „stabilný vzťah je určite lepší ako keď si niekto zvolí promiskuitu.“
V apríli 2012 bola kňazom farnosti zamietnutá voľba muža žijúceho v registrovanom partnerstve do farskej rady vo Viedni. Po tom, ako sa s týmto párom stretol kardinál Schönborn, možnosť voliť ho bola obnovená. Neskôr vo svojej homílii adresoval kňazom, že v poradenstve katolíkom „nežijúcim podľa Božieho plánu“, musia uplatniť pastoračný prístup, ktorý „nie je ani puritánsky, ani ležérny“.
Od roku 2006 udeľuje kardinál aktívnym homosexuálom nekonajúcim pokánie „požehnanie“ vo svojej katedrále na deň sv. Valentína.
Pre rodinu bol osudný predčasný dokument Synody len jedným slabým ohnivkom v dlhej reťazi ukazovateľov odhaľujúcich rastúcu pro-homosexuálnu atmosféru Katolíckej cirkvi. Kým verní katolíci boli dokumentom znepokojení, ostatní sa mohli, naopak, upokojiť.
Je zaujímavé čítať komentáre vyslúžilého anglikánskeho biskupa Gene Robinsona k predčasnému dokumentu Synody o rodine, ktoré boli zverejnené na americkej spravodajskej web-stránke The Daily Beast. Biskup Gene Robinson bol ženatý a mal dve dcéry. Neskôr sa so svojou manželkou rozviedol. Keďže sa otvorene priznával k homosexuálnemu vzťahu, bol vysvätený za episkopálneho biskupa. V roku 2014 biskup Robinson ohlásil koniec jeho „manželstva“ s partnerom Markom Andrewom.
Píšuc o Synode o rodine:
„S rešpektom k homosexuálom je tu celkom zmenená rétorika. Nie ta čo čudovať, že sa geyovia a lesby cítia, akoby pre nich nastali nové dni! Nie je tu žiadna zmienka o hriechu. Neopakuje sa tu oficiálna katolícka zásada a učenie o tom, že homosexuálne osoby sú ,skutočne skazené.’ A najlepšia na tom je zmienka, že naše vzťahy môžu (zdôrazňujúc) prispieť ,darmi a kvalitami’ prospešnými Kristovmu Telu.”
Môžete si byť istí, že spoločenstvo aktívnych homosexuálov bolo radosťou bez seba, keď počulo predčasný dokument Synody, zatiaľčo množstvo verných biskupov a laikov bolo vydesených.
Napriek ústupkom Synody v konečnom dokumente si môžeme byť istí, že škoda spôsobená celosvetovým šírením predčasného dokumentu bude trvalá a hlboká. V myslení ľudí sa Katolícka cirkev konečne podvolila sexuálnej revolúcii. Synoda o rodine poskytla zdanie, že posledná celosvetová morálna zábrana ohľadom sexuálneho hriechu sa uvoľnila.
Na Synode biskupov na jeseň v roku 1980 prosili otcovia Synody pápeža Jána Pavla II., aby pripravil niečo na pomoc rodine. Výsledkom bol dokument Familiaris Consortio – Úloha kresťanskej rodiny v dnešnom svete. Tento dokument bol v roku 1990 primárnym dôvodom môjho obrátenia sa na Katolícku cirkev.
Táto exhortácia je verná Ježišovmu učeniu o manželstve a rozvode, večnej katolíckej náuke a ľudskej sexualite a zároveň je láskavá a zhovievavá k rodinám a manželstvám v akýchkoľvek situáciách. Ak ste to ešte nečítali, vyzývam vás teraz k tomu.
Po tom, ako som v roku 1991 počul Jána Pavla II. hovoriť o dôležitosti rodiny, založil som v roku 1992 Family Life Center International, Južná Karolína, USA. Za posledných 22 rokov bolo radosťou a privilégiom povzbudzovať rodiny po celom svete, aby si všimli jeho rady týkajúce sa manželstva, rodinného života a ľudskej sexuality.
Po etickom zemetrasení, vytvorenom Synodou biskupov v tomto roku, som nútený varovať tie isté rodiny pred zmiešanými signálmi, chybnými správami a nebezpečnými vyjadreniami týkajúcimi sa homosexuality. V pokuse vysporiadať sa s krízou rodiny v súčasnom svete koalícia kardinála Kaspera na Synode jednu takúto správu vytvorila.
Z úprimného srdca si želám, aby si Synoda o rodine 2014-2015 znova osvojila dokument svätého Jána Pavla II. - Úloha kresťanskej rodiny v dnešnom svete - a videla v tom ten najvhodnejší dokument pre riešenie súčasnej krízy rodiny. Prosím, netreba podnikať žiadne iné kroky!
Moja prosba pre ľudí v katolíckych médiách je: „Prosím vás, netvárte sa, že ste z tejto tragédie šťastní.“ V Katolíckej cirkvi už bolo dosť prekrútení, pokiaľ ide o homosexuálnu problematiku. Cirkev je uprostred rozsiahlej krízy a prvým krokom k jej uzdraveniu a obrane je úprimná diagnóza. Jednoducho problémom je sexuálna revolúcia a sodoma medzi mnohými vnútri Cirkvi.
Nanešťastie synodálni modernisti zabrzdili otcovstvo katolíkov na celý život. Budú to katolícke rodiny, manželky, deti a slobodné mladé ženy, ktoré pocítia nápor mužov každého veku odohnaných z Cirkvi kvôli homosexuálnemu oparu, ktorý sa z nej šíri.
Na sviatok sv. Jána Pavla II., v Božích službách s pozdravom
Steve Wood