Petícia zo strany LifeSiteNews, ktorá ma vyjadriť vďačnosť kardinálovi Raymondovi Leovi Burkemu za jeho vedenie, získala už viac než 19 000 podpisov a získava stále ďalšie. Napriek predpokladom svetských médií stále existuje veľa katolíkov, ktorí milujú svoju Cirkev, ktorí milujú učenie Cirkvi o sexualite a rodine a ktorí majú radi kardinála Burkeho.
Ako niekto, kto mal tú česť stretnúť sa s ním niekoľkokrát, môžem pridať svoje svedectvo k svedectvu mnohých ďalších, ktorí hovoria, že on je naozaj „kniežaťom Cirkvi“. Láskavým, inteligentným a odvážnym mužom, ktorý miluje Krista a miluje pravdu a nezradí ich pre politické pohodlie či chválu sveta, ktorý nenávidí oboje.
Po celom svete žijú katolíci, ktorí sú vďační za odvahu a statočnosť kardinála Burkeho, ktorý je viac než ktokoľvek iný postavený do prvej línie boja. Práve preto cítim k tomuto kardinálovi úprimný pocit spolupatričnosti. Bol to on, kto stál veľmi dlho ako hrádza proti zvláštnym a znepokojujúcim tendenciám vo vnútri Cirkvi. Tie tendencie neboli nikdy také zjavné ako minulý mesiac počas mimoriadnej synody biskupov.
V záverečnom dokumente synody – ako aj v následných diskusiách – Vatikánski preláti zdôrazňovali znova a znova jedno slovo. Uviedli, že duchovný správca si musí plniť svoje povinnosti voči čoraz viac zmäteným, ba dokonca vydeseným, laikom a – sprevádzať ich.
Aj keď sa mi tento výraz, ktorý – ak sa nemýlim - nikdy nepoužili Otcovia a Učitelia Cirkvi, zdá trochu moderný a nepresný, som presvedčený, že takýto názor nie je nevhodný. Naozaj túžime, aby nás na našej ťažkej ceste niekto sprevádzal a hľadáme i odvážne vedenie. Skutočne existuje spôsob, akým pastieri „sprevádzajú“ ovečky – tak, že im ukazujú cestu.
Hľadáme takých, ktorí budú nielen kráčať spolu s nami, ale azda i trochu popredu, aby nám ukázali cestu. Potrebujeme mužov, otcov, ktorí sa neboja vziať na seba bremeno kritiky sveta pri presadzovaní a snahe o zachovávanie - často i neľahkého - učenia Cirkvi o manželstve, rodine a sexualite.
Od rezignácie pápeža Benedikta XVI. a od chvíle, kedy sa kardinál Burke podujal na mnohé rozhovory, aby napravil verejné skresľovanie katolíckeho učenia počas synody a po nej, kardinál Burke nahradil emeritného pápeža v pozícii obľúbeného cieľa anglofónnych médií. Keď však chválime a bránime kardinála Burkeho, nesmieme zabudnúť ani na ostatných verných biskupov, ktorí čelia rovnakej kritike a hovoria to, čo treba povedať.
Minulý týždeň použil biskup Athanasius Schneider v rozhovore s poľským novinami prekvapivo silné slová hovoriac o tom, čo mnoho pozorovateľov považovalo za pokusu o prevrat zo strany takzvaných „pokrokových“ na čele a nemeckými biskupmi. Neváhal vyzvať na súboj svojich spolubratov biskupov v mene toho, čo nazval „novopohanským“ impulzom usilujúcim sa o zvrhnutie katolíckeho učenia a dokonca aj samotných Kristových slov.
A keďže kardinál Burke odchádza zo svojho úradu v Kúrii, nesmieme zabudnúť na tých, ktorí aj naďalej pracujú vo Vatikáne. Spomedzi ďalších ľudí sme možno najviac počúvali kardinála Gerharda Müllera, ktorý, aj napriek rastúcej opozícii svojich spolubratov, stále jednoducho a húževnato trvá na tom, že cirkevné učenie nemôže byť akokoľvek zmenené.
Počas synody sme tiež počúvali aj niektorých afrických biskupov, ktorí sa už dlho snažia svetu povedať, že riešením našich celosvetových problémov viac nie je antikoncepcia či potrat, ale silnejšie rodiny a väčšia podpora manželstva. Minulý týždeň sme si vypočuli aj biskupov Kene (hovoríme o tých angažovaných!), ktorí upozornili svet na zjavný pokus medzinárodných kontrolórov populácie sterilizovať milióny žien v ich krajine pod zámienkou očkovania.
Nemyslime si však, že tí, ktorí sa dostali na prvé stránky novín anglickej alebo talianskej tlače, boli jedinými prelátmi, ktorí hovorili proti prevládajúcemu trendu. Nesmieme zabudnúť ani na kardinála Pella a bolonského arcibiskupa Caffarru a tých, ktorí nemlčali a neboli v priebehu samotnej synody nečinní, aj keď vonkajší svet o nich nemusel ani len počuť.
Dostal som veľa správ od ľudí, ktorí sa ma pýtali, čo sa deje. Obávam sa však, že môžem dať len také odpovede, aké vedia už i všetci ostatní. My na LifeSite hovoríme tiež len o tom, čo dokážeme potvrdiť. Ostáva však stále veľa nezodpovedaných otázok a v tomto období neistoty sa necíti príjemne nikto z nás. Ani biskupi. Kardinál Burke nedávno uviedol, že niektorí ľudia majú pocit, že Cirkev je akoby „bez kormidla“. Rozumní ľudia však chápu, že to bolo povedané ako metafora a azda i s miernou hyperbolou. Ako katolíci predsa vieme, že Cirkev v skutočnosti nikdy nemôže byť „bez kormidla“, pretože v osobe Ducha Svätého je vedená najlepším pilotom zo všetkých.
Postrehy kardinála Burkeho robia medvediu službu jemu samotnému, keďže sa neberie do úvahy hodnota, akú má jeho svedectvo a svedectvá ďalších pre nás tu dole. Žiaden veriaci katolík nemusí byť odvedený od učenia Cirkvi. Poznáme pravdu a držíme sa jej neodbytne ako kliešť. Potrebujeme však ľudí ako Burke, aby nás pri nej zachovali a aby hľadali každú príležitosť a povedali pravdu tomuto spurnému svetu. Teraz viac než inokedy potrebujeme jeho vedenie, nie preto, že by sme nepoznali smer, ale preto, že on a ďalší jemu podobní nám dodávajú nádej a silu viesť naše vlastné životy v tomto duchu.
Viem, že existuje ešte oveľa viac aktívnych: biskupi a kňazi, ktorí nemusia byť na titulkoch, ale naďalej bez strachu nasledujú Božského Pastiera aj napriek tomu, že sily sveta silnejú.
Pozývam vás, čitateľov, aby ste klikli na odkaz uvedený vyššie a podpísali petíciu na podporu kardinála Burkeho. Pozývam vás tiež k tomu, aby ste nám v mieste určenom na komentáre povedali o dobrých správach vo vašom okolí (alebo nám poslali e-mail). Ak váš vlastný biskup alebo kňaz pevne obstál, svet si to zaslúži vedieť.