„Nevadí, že my Španieli nemáme dostatok detí, pokiaľ do Španielska prichádzajú prisťahovalci zo zahraničia a majú tu deti,“ povedal mi pred pár rokmi predseda hlavného konzervatívneho centra pre výskum v Španielsku. Navrhol som mu totiž, aby centro-pravicová strana Partido Popular – ktorá je dnes vládnucou stranou Španielska – presadzovala pro-natálnu politiku.
Môže však imigrácia skutočne vykompenzovať rastúci deficit pôrodnosti? Od roku 2011, kedy sme mali túto debatu, majú Španieli, ako aj prisťahovalci každým rokom menej detí. Sčasti aj kvôli pretrvávajúcej hospodárskej recesii sa v roku 2013 narodilo o 10% menej detí ako v roku 2011. Navyše počas tohto obdobia emigrovalo zo Španielska viac ľudí, ako sa ich sem prisťahovalo. Čistá miera migrácie bola mínusová, nie kladná.
Tylenol je výborný liek na úľavu od bolesti hlavy, no nedokáže vyliečiť nádor na mozgu. Dokonca tým, že utlmí bolesť, nám môže zabrániť v tom, aby sme zistili, že máme nádor a pokúsili sa tak o jeho liečbu. Týmto spôsobom nás Tylenol môže vlastne zabiť.
Mnohí Európania sa na prisťahovalectvo pozerajú spôsobom, akým ľudia s bolesťou hlavy hľadia na Tylenol. Vlny prisťahovalcov, ktorí prichádzajú do Európy, tlmia bolesť starnúceho domáceho obyvateľstva s jeho obrovským nedostatkom detí. Maskujú nepríjemné podstatné demografické údaje a poskytujú politikom a verejnosti výhovorku, aby sa mohli vyhnúť tomu, aby podnikli reálne kroky nevyhnutné k tomu, aby sa predišlo spáchaniu demografickej samovraždy.
Európa a Japonsko vedú na čele týchto pretekov k zabudnutiu. U obidvoch sa obyvateľstvo dramaticky zmenšuje a starne. Môže za to nízka miery pôrodnosti ako aj zvýšená priemerná dĺžka života, no za veľkú časť tohto problému je zodpovedné to, čo demografi nazývajú „najnižšia nízka plodnosť“.
Z oficiálnych zverejnených štatistík vidieť, že prisťahovalci zo zahraničia a deti, ktoré sa im narodili v novej krajine, čiastočne zakrývajú veľmi nepríjemnú pravdu: Európske populácie starnú tak rýchlo, ako nikdy predtým. Zmenšujú sa, alebo sa nachádzajú na pokraji zmenšovania sa, a to preto, že dve generácie Európanov nemali dostatok detí, ktoré by ich mohli nahradiť. Prisťahovalci zo zahraničia túto bolesť čiastočne zakrývajú tým, že vďaka nim európske (a americké) demografické štatistiky vypadajú lepšie, ako by tomu inak bolo. Prisťahovalci predstavujú:
Viac ľudí: toto má obzvlášť hodnotu v krajinách, kde sa domáce obyvateľstvo už zmenšuje. Napríklad obyvateľstvo Španielska sa malo začať zmenšovať už pred 15. rokmi, no 6 miliónov prisťahovalcov zo zahraničia, ktorí mali viac ako milión detí, tejto situácii zabránilo. Výsledkom bolo, že obyvateľstvo tejto krajiny vzrástlo o 15% namiesto toho, aby sa zmenšilo.
Značný počet ďalších pôrodov: Medzi imigrantmi existuje vysoká miera pôrodnosti, ktorá zodpovedá za 15-40% všetkých detí narodených v európskych krajinách. Napríklad ženy, ktoré sú matkami, viac ako 35% všetkých detí narodených vo Švajčiarsku, sa narodilo inde. V Belgicku a Rakúsku je to 30%, v Spojenom kráľovstve, Švédsku a Nórsku 25%, v Španielsku 22% a vo Francúzsku 20%. V Španielsku môžeme nájsť provincie, kde 35-40% detí sa narodilo rodičom pochádzajúcim zo zahraničia, často z Maroka.
Zlepšenie „prirodzeného prírastku obyvateľstva“: Rozdiel medzi mierou pôrodnosti a úmrtnosti – tzv. „prirodzený prírastok obyvateľstva“ – sa celkovo zvyšuje prisťahovalcami. Prispievajú značným počtom narodených detí, no v porovnaní s domácim obyvateľstvom zomierajú menej. Je to kvôli tomu, že sa do nového štátu prisťahujú vo veku 20-50 rokov a tak miera ich úmrtnosti býva menšia ako u ľudí, ktorí majú 65 rokov a viac. Takýto príspevok do počtu obyvateľov je cenný najmä v krajinách ako Nemecko, Taliansko, Španielsko, Rakúsko alebo Švajčiarsko, ktorých domáce obyvateľstvo sa už zmenšuje. Okrem toho obyvateľstvo v krajinách ako Švajčiarsko, Španielsko a Dánsko stále rastie, pretože prisťahovalci majú veľa detí a relatívne málo umierajú.
Zníženie priemerného veku obyvateľstva: Prisťahovalci sú mladší ako domáce obyvateľstvo, a to najmä v krajinách so starnúcou populáciou ako Nemecko, Taliansko či Španielsko. Napríklad priemerný vek ľudí v Španielsku je 42 rokov, no tento priemer vzrastie na 43, ak berieme do úvahy iba domáce obyvateľstvo a vyšplhá sa na 44, ak rátame iba španielskych domácich obyvateľov a ich deti.
Výrazné zvýšenie úhrnnej plodnosti: Imigranti pridávajú do úhrnnej plodnosti danej krajiny alebo regiónu – teda počtu detí pripadajúcich na jednu ženu – 0,05 až 0,15 dieťaťa. Napríklad v španielskej provincii Katalánsko bola v roku 2013 úhrnná plodnosť 1,24 dieťaťa na jednu ženu, no ak rátame aj prisťahovalcov, číslo by bolo 1,34. Novo prisťahovaní a moslimskí prisťahovalci mávajú skôr vyššiu miery plodnosti. Imigranti z východnej Európy a Latinskej Ameriky mávajú skôr nižšiu mieru plodnosti. Na základe údajov uverejnených španielskym národným štatistickým úradom INE mali kolumbijské ženy žijúce v Španielsku v roku 2013 úhrnnú plodnosť len 1,0 dieťaťa, kým Španielky mali 1,2. Na druhej strane však marocké ženy žijúce v Španielsku mali 3,2 detí[1]. Tieto ženy predstavujú len 2% zo všetkých žien v reprodukčnom veku, no napriek tomu porodili 5% všetkých detí narodených v tejto krajine.
Celkovo majú prisťahovalci zo zahraničia na západnú Európu veľmi pozitívny demografický vplyv, pokiaľ sú títo imigranti do tejto novej spoločnosti vhodne začlenení. Nie je však potrebné hovoriť, že toto nie je vždy ľahké, či už z hľadiska ekonomiky, politiky alebo kultúry, a že sa rozhodne nejedná o bezplatnú záležitosť[2].
Imigrácia určite môže predstavovať časť riešenia nízkej miery pôrodnosti v Európe, no nemôže to byť celé riešenie. Ak takíto imigranti vytvárajú falošný pocit spokojnosti a odvádzajú pozornosť domáceho obyvateľstva od demografického zrázu, ku ktorému sa blíži, môže ich to priviesť k zničeniu.
Jednoduchým faktom totiž ostáva, že ak Európania nezačnú rodiť deti, spáchajú demografickú samovraždu. Je to len otázka času.
Pozn.: Čísla v tomto článku sú prevažne údaje získané z oficiálnych európskych štatistických úradov (ako Eurostat Európskej únie, francúzsky INSEE, španielsky INE, nemecký Destatis alebo švajčiarsky štatistický úrad) alebo údaje vypočítané autorom článku s použitím primárnych dát.
Demografický vplyv prisťahovalcov zo zahraničia v krajinách západnej Európy
Pozn.-1: Tieto čísla sú presným spočítaním / odčítaním / percentuálnym podielom pôvodných údajov oficiálneho štatistického zdroja, okrem niekoľkých prípadov, ktoré sú uvedené podľa mojich najlepších odhadov (napríklad britské údaje o deťoch matiek narodených v zahraničí sú dostupné iba pre Anglicko a Wales).
Pozn.-2: „Foreign mother“ [zahraničná matka, pozn. prekl.] je cudzia štátna príslušníčka žijúca v európskej krajine.
Pozn.-3: „Mother born abroad“ [matka narodená v zahraničí, pozn. prekl.] je žena narodená v cudzej krajine, v súčasnosti žijúca v európskej krajine, so získaným štátnym občianstvom alebo bez neho.
Pozn.-4: „Births minus deaths native population“ [rozdiel miery pôrodnosti a úmrtnosti u domáceho obyvateľstva, pozn. prekl.] je vyrátaný odpočítaním ľudí, ktorí sa nenarodili v danej európskej krajine, z celkového rozdielu miery pôrodnosti a úmrtnosti.
[1]Odhadujeme, že hoci novoprisťahované ženy z Maroka mali v roku 2009 úhrnnú plodnosť 4,2 dieťaťa, táto úhrnná plodnosť po ich príchode veľmi rýchlo klesá, pretože sa prispôsobujú prevládajúcim trendom v tejto novej krajine.
[2]Kde tomu tak nie je, rovnováha zahraničného prisťahovalectva v hosťujúcej krajine je menej zrejmá. Napríklad začiatkom roku 2013 bolo v hlavnom regióne Španielska 20% nezamestnaných Španielov a u troch hlavných zahraničných komunít bola nezamestnanosť 5%, 30% a 50%, ako autorovi tohto článku uviedol miestny orgán pre migráciu. V tak štedrom sociálno-demokratickom štáte so sociálnym zabezpečením ako je Španielsko, bola táto 50% nezamestnaná komunita v podstate čistým pohlcovačom daňových peňazí. Na druhej strane však možno povedať, že i keď je imigrácia prínosom pre západnú Európu, východná Európa, kde je miera úmrtnosti oveľa väčšia ako miera pôrodnosti už od konca 20. storočia, je ochudobnená o značnú časť svojho pracujúceho a mladého obyvateľstva. Napríklad približne 10% rumunskej populácie odišlo buď do Talianska (6%) alebo Španielska (4%) a títo migranti boli v priemere o 3-4 roky mladší, než ostatní Rumuni.