V Holandsku je až 650 detí ročne usmrtených eutanáziou. Podľa správy Holandskej kráľovskej lekárskej asociácie (KNMG) sú tieto deti usmrtené preto, lebo sa predpokladá, že budú trpieť alebo preto, že hroziaca prirodzená smrť novorodenca je pre rodičov emocionálne náročná.
Programové vyhlásenie organizácie vysvetľuje, že „zdravotné rozhodnutie o usmrtení novorodencov s ťažkými anomáliami“ smrtiacou injekciou je eticky prípustné, ak „doba, kedy lapá po dychu a umiera trvá dlhšie a smrť nie je možné odvrátiť, len umieranie sa predlžuje, a to aj napriek dobrej starostlivosti, a spôsobuje to veľké utrpenie rodičov.“
V roku 2002 sa Holandsko stalo po páde nacistického režimu prvou krajinou na svete, ktorá legalizovala eutanáziu, ale v tom čase zákon zakazoval vykonanie eutanázie neplnoletým do 18 rokov.
Od roku 2005 nie sú v krajine trestne stíhaní doktori, ktorí vykonajú eutanáziu dieťaťu, ak konajú podľa súboru lekárskych odporučení, nazvaného Grogingenský protokol, ktorý v roku 2004 vypracoval doktor Eduard Verhagen.
Doktor Verhagen, ktorý je jedným z autorov programového vyhlásenia KNMG vysvetlil pre známe holandské noviny Volkskrant, prečo je utrpenie rodičov relevantné s rozhodnutím zabiť ich dieťa.
Argumentuje, že doktori by mali rodičov uchrániť pred „hrôzou“ vidieť svoje dieťa zomierať v bolesti a tvrdí tiež, že je to súčasťou dobrej paliatívnej starostlivosti.
„Tieto deti sú sivé a studené a majú modré pery a znenazdania sa každých niekoľko minút zhlboka nadýchnu. Nie je nič príjemné pozerať sa na to. Môže to trvať hodiny a niekedy aj dni,“ hovorí Verhagen.
Podľa programového vyhlásenia KNMG je v Holandsku každoročne až 650 zo 175.000 narodených detí kandidátom na eutanáziu, pretože u týchto detí je aj tak vysoká pravdepodobnosť smrti.
„Tieto deti, aj napriek veľmi intenzívnej liečbe, v krátkej dobe určite zomrú. Majú zlú prognózu a veľmi bezútešnú životnú perspektívu. Možno nie sú závislé na jednotke intenzívnej starostlivosti, ale čelia životu vážneho a beznádejného utrpenia. Lekári a rodičia čelia mimoriadne dôležitej otázke, či začať alebo pokračovať v liečbe, alebo dokonca, či dobrý postup, nie je v skutočnosti na škodu, s ohľadom na utrpenie a postihnutie, ktoré by mohli vyplývať zo zlého zdravotného stavu dieťaťa.“
Doktor Verhagen hovorí, že on sám si nie je istý, či dieťa, ktoré „lapá po dychu“ v skutočnosti trpí. „Môže cítiť bolesť a nepohodlie, ale utrpenie je zložitým spoločenským a psychologickým javom bez vedecky overených kritérií,“ povedal.
Zatiaľ, čo je doktor Verhagen známy tým, že naďalej pokračuje v podporovaní eutanázie v Holandsku, ďalší odborníci zmenili názor po tom, čo vo svojej krajine videli nárast vykonávania eutanázie.
Holandský profesor etiky Theo Boer, ktorý sa verejne vyjadril, že „dobrý zákon o eutanázii“ by priniesol relatívne nízky počet úmrtí, povedal v roku 2014 britskej Snemovni lordov, že teraz je presvedčený o tom, že samotná existencia zákona o eutanázii spôsobila, že asistovaná samovražda už viac nie je posledným východiskom, ale bežným postupom.
„Mýlil som sa. Veľmi som sa mýlil, keď som veril, že regulovaná eutanázia bude fungovať. Bol som zástancom holandského práva, ale teraz, po 12 rokoch skúseností, mám úplne iný názor,“ povedal.
„Eutanázia je dnes v Holandsku taká rozšírená, že krajina smeruje k tomu, že pacienti chorí na rakovinu budú štandardne umierať týmto spôsobom,“ pokračoval. „Počet asistovaných úmrtí sa od roku 2008 každý rok zvýšil o 15 percent a tento rok by mohol dosiahnuť rekordných 6 000. Boj o to, aby lekári mohli eutanázie vykonávať ešte jednoduchšie neutíchne dovtedy, kým nebudú smrtiace pilulku k dispozícii pre všetkých, ktorí sú starší ako 70 rokov a chcú zomrieť. Pohybujeme sa tu naozaj na veľmi tenkom ľade.“
Wesley J. Smith, vedúci Inštitútu výskumného centra ľudskej výnimočnosti, napísal v časopise The National Review, že argument založený na tom, že eutanázia eliminuje utrpenie spôsobené smrteľnou chorobou, je nebezpečnou ilúziou.
„Prestaňme predstierať, že asistovaná samovražda je o nevyliečiteľných chorobách a priznajme, že sa oveľa viac týka zdravotných postihnutí. To je dôvod, prečo je hnutie za práva zdravotne postihnutých osôb stále proti eutanázii, keďže oni sú prvotným cieľom. Je to o umožnení zabíjať, ktoré má byť prijateľným riešením mnohých príčin utrpenia, či už ide o terminálu alebo chronickú chorobu, zdravotné postihnutie, duševné choroby alebo existenciálne zúfalstvo,“ napísal.
„V skutočnosti, ako môžeme pozorovať vo Švajčiarsku, Holandsku a Belgicku, ako náhle je prijatý základný predpoklad pre eutanáziu, logicky to vedie k praxi povolenia smrti na požiadanie.“