Najvyšší Kanadský súd urobil radikálne rozhodnutie: lekárom dal právo usmrtiť ľudí prostredníctvom eutanázie a asistovanej samovraždy. Súd tak urobil nezodpovedné rozhodnutie, ba čo viac, kvôli nepresnému a subjektívnemu jazyku ponechal množstvo vecí otáznych. Tie má stanoviť parlament bez akýchkoľvek objektívnych kritérií. Rozhodnutie stanovuje nebezpečný precedens, ktorý, ak nebude kontrolovaný, povedie k druhu zneužívania, ktoré je dnes bežné v Holandsku, Belgicku i Švajčiarsku.
Rozhodnutie umožňuje podstúpiť eutanáziu a asistovanú samovraždu nielen kvôli fyzickému, ale aj psychickému utrpeniu – a to bez toho, aby ho určovali jasné parametre. A keďže psychické utrpenie ani nie je možné definovať, súd otvoril Pandorinu skrinku.
Psychické utrpenie bolo dôvodom takýchto úmrtí i v Holandsku: zdravá žena s pískaním v uchu zomrela na eutanáziu; zdravý muž, ktorý bol osamelý a mal depresiu, keďže práve odišiel do dôchodku, zomrel na eutanáziu; zdravá žena, ktorá bola hluchá, zomrela na eutanáziu; toto sú len niektoré z mnohých iných podobných prípadov.
Rozhodnutie legalizuje eutanáziu pre:
„Kompetentného dospelého človeka, ktorý (1) jednoznačne súhlasí s ukončením života a (2) jeho zdravotný stav je vážny a nezvratný (vrátane choroby, ochorenia alebo zdravotného postihnutia), ktorý spôsobuje trvalé utrpenie a v jeho/jej stave je pre jedinca neznesiteľné.“
Dalo by sa predpokladať, že termín „kompetentný dospelý človek“ je dostatočne jasný, ale čo keď je človek v depresii? V Oregone, kde sa zákon o asistovanej smrti obmedzuje len na osoby, ktorým ostáva menej ako šesť mesiacov života, doktor Charles Bentz napísal o svojich dlhodobo chorých pacientoch, u ktorých bola diagnostikovaná depresia, no zomreli prostredníctvom asistovanej samovraždy – a to podľa zákona, ktorý tvrdí, že chráni depresívnych ľudí od asistovanej samovraždy. Kompetentnosť je veľmi ťažké určiť. To, aby bol človek kompetentný, vyžaduje i belgické právo, no napriek tomu matka doktora Toma Mortiera zomrela prostredníctvom eutanázie - zažívala situačnú depresiu súvisiacu s rozpadom vzťahu.
Rozhodnutie uvádza, že osoba musí evidentne súhlasiť. Čo však keď človek nie je schopný dať súhlas? Nedávne štatistiky z Holandska ukazujú, že sa bez súhlasu vykoná ročne minimálne 300 asistovaných zabití. Štatistiky tiež ukazujú, že takéto asistované úmrtia sa hlásia len zriedkavo.
Bude dochádzať k zneužívaniu? Ako by aj nie? Najvyšší súd konštatuje, že človek musí mať - no toto je neuveriteľne subjektívne tvrdenie - „vážny a nezvratný zdravotný stav (vrátane ochorenia alebo postihnutia)“. Mnoho ľudí má vážny a nenapraviteľný zdravotný stav. Naozaj, pod túto definíciu spadá takmer každý človek s výrazným zdravotným postihnutím – a tak, sa takíto ľudia môžu cítiť pod tlakom zo strany priateľov alebo samotného zdravotníckeho systému, aby si vybrali eutanáziu.
Rozhodnutie ďalej uvádza, že stav danej osoby jej musí „spôsobovať trvalé utrpenie, ktoré je pre jedinca v jeho/jej podmienkach naznesiteľné“. Vyhlásenie vyvoláva myšlienky na neznesiteľné bolesti, ale v skutočnosti i toto je veľmi subjektívne tvrdenie - až do tej miery, že je založené na tom, čo je pre jednotlivca neúnosné. Neexistuje žiadna objektívna norma.
Ak by sa subjektívny jazyk tohto rozhodnutia implementoval do právnych predpisov, viedol by k tomu, že asistované úmrtia sa stanú normou na medzinárodnej úrovni a to vo všetkých situáciách - tak ako sa to stalo v Belgicku a Holandsku.
Asistované úmrtia vytvárajú nové spôsoby zneužívania starších ľudí, osôb so zdravotným postihnutím a ďalších sociálne znevýhodnených ľudí. Depresia je u ľudí s vážnym zdravotným stavom bežná. Asistovaná samovražda predstavuje opustenie ľudí, ktorí žijú s depresiou, ktorí potrebujú pomoc a poriadnu starostlivosť a podkopáva i dôležité programy prevencie duševného zdravia a samovraždnej prevencie.
Dať lekárom zákonné právo na to, aby spôsobili smrť svojich pacientov nikdy nebude bezpečné a žiadne takzvané „záruky“ neochránia tých, ktorí žijú s depresiou pred zneužívaním. Vždy budú existovať ľudia, ktorí budú zneužívať moc, že môžu spôsobiť smrť, a vždy budú mať na to viacero dôvodov.
Skutočnosť, že v roku 2013 sa počet asistovaných úmrtí kvôli psychickému ochoreniu v Holandsku zvýšil trojnásobne, by sa mala po tomto rozhodnutí dotknúť každého Kanaďana. Skutočnosť, že len veľmi málo ľudí žiada o eutanáziu na základe fyzického utrpenia a aj v týchto prípadoch sa dá bolesť zmierniť, nám dáva nádej, že takýmto spôsobom vlastne nemusí zomrieť nikto.
Keďže voľby budú pravdepodobne v októbri, Koalícia na prevenciu eutanázie (Euthanasia Prevention Coalition) žiada vládu, aby bez ohľadu na ustanovenia získala čas potrebný na vytvorenie zákona, ktorý ešte môže Kanaďanov ochrániť.
Nesmieme ponechať Kanaďanov falošným vábeniam asistovanej smrti, ale musíme pokračovať v boji zameranom na zraniteľných a zdravotne postihnutých - až do dňa, keď budúce zasadnutie Najvyššieho Súdu zvráti toto radikálne rozhodnutie.