Tento víkend bola vo Vatikáne na oficiálne schválenom podujatí prítomná jedna z britských najzákernejších autoriek podporujúcich potraty a homosexuálov, aj hlava americkej organizácie propagujúcej „kňazstvo“ žien. Organizátori hovorili s Vatikánskym rozhlasom aj so svetskými médiami, chváliac novú atmosféru vo vedení Cirkvi, ktorá túto konferenciu umožnila.
Ako súčasť oficiálneho zachovania Medzinárodného dňa žien Vatikánom, sa v túto nedeľu konali dve udalosti – jedna z vonka a druhá organizovaná Pápežskou radou pre kultúru. Nedávna konferencia bola verejnosťou kritizovaná pre svoj „nemotorný,“ „hluchý,“ „nekatolícky“ a feministicky inšpirovaný prístup k „Women’s Cultures.”
Prítomnosť udalosti vo Vatikáne, organizovanej mimo neho, je organizátormi a svetskými médiami priam chválená ako víťazstvo feministiek nad tradičným stanoviskom Cirkvi. Medzi organizátormi a rečníkmi bola Deborah Rose-Milavec, jedna z najpoprednejších amerických agitátorov „kňazstva“ žien a Tina Beattie, britská feministická akademička známa svojím obhajovaním potratov, homosexuálnych vzťahov a „homosexuálnych manželstiev,“ ktorá raz prirovnala katolícku svätú omšu k intímnemu styku homosexuálov.
Beattie je riaditeľkou Výskumného centra Digby Stuart pre náboženstvo, vedu a ľudský rozvoj na Roehamptonskej univerzite v Londýne. Jej extrémne a protikatolícke postoje voči potratom a sexualite podnietili biskupa Declana Langa z Cliftonskej diecézy zrušiť v roku 2012 plánovanú prednášku. Beattie pokračuje v pravidelnom písaní pre ďaleko ľavicový katolícky časopis The Tablet.
Organizátorka „príbehu hodného rozprávania“ z Voices of Faith povedala pre New York Times, že usporiadanie konferencie na pôde Vatikánu bolo „ťažko vybojovaným víťazstvom.“
Chantal Götzová zo švajčiarskej Nadácie Fidel Götz povedala: „Keď sa to koná vo vnútri Vatikánu, má to ešte väčšiu symboliku. Je to krok dopredu.“ Götzová navrhla, že účastníci konferencie by mohli pre pápeža zostaviť „de facto myšlienkový tím.“ „Ak bude pápež potrebovať radu, sú tam ženy, ktoré mu ju môžu poskytnúť,“ povedala.
Götzová v rozhovore s Vatikánskym rozhlasom vyzdvihla prítomnosť rehoľnej sestry na konferencii, ktorá pracuje so ženami v častiach Stredného východu pod hrozbou islamistickej rasistickej skupiny ISIS. Nespomenula však prítomnosť Tiny Beattie alebo Deorah Rose-Milavec a pýtajúci sa nezačínal s prítomnosťou Gudrun Sailerovej, ktorá pre Vatikánsky rozhlas v Nemecku pracuje od roku 2003.
Deborah Rose-Milavec, členka redakčnej rady Voices of Faith a hlava americkej organizácie Future Church bojujúcej najmä za „kňazstvo“ žien zopakovala návrh, že konferencia by mohla pomôcť rozvinúť pre Cirkev taktiku.
Na webovej stránke Voices of Faith Rose-Milavec povedala, že konferencia „by mohla byť kľúčovým prostriedkom poskytujúcim pápežovi Františkovi a iným lídrom vízie a nástroje potrebné na zrealizovanie túžby po prenikavejšej prítomnosti žien v Cirkvi.“
„Bolo by to prínosom ako pre mužov, tak aj pre ženy, no najmä pre tie chudobné a bezmocné, na ktoré sa zabudlo ekonomicky, sociálne a politicky,“ dodala.
Napriek zameraniu skupiny Rose-Milavecovej len na jednu záležitosť, Götzová poprela, že konferencia bola zameraná na „zmenu politiky alebo doktríny Cirkvi.“ Pre Vatikánsky rozhlas uviedla: „Ide nám len o zvýraznenie rozličných skúseností katolíckych žien a... väčšiu zameranosť na to, čo robia pre chudobných a prehliadaných.“
„Pápež František hovorí, že my [ženy] by sme mali byť vo všeobecnosti viac iniciatívne a toto je spôsob, akým sa o to snažíme.“ Povedala tiež, že „sme pyšné, že bolo navrhnuté, aby sa konferencia uskutočnila vo Vatikáne.“
Žurnalista amerického denníka National Catholic Reporter, Joshua McElwee povedal, že stretnutie „sa nieslo v pozoruhodne otvorenej a úprimnej diskusii žien o obmedzeniach ohľadom ich účasti v usporiadaní cirkví.“
Poznamenal, že „to mohol byť vôbec prvý verejný dialóg takéhoto formátu konajúci sa v centre katolíckeho usporiadania.“ Hovoriac jazykom blízkym feministickému hnutiu bojujúcemu za „kňazstvo“ žien povedal, že medzi témami, o ktorých sa hovorilo, boli aj tie týkajúce sa „potreby Cirkvi praktizovať to, čo hlása o úplnej rovnosti medzi mužmi a ženami – zahrnúť ženy do rozhodovania na akomkoľvek stupni a použiť neoddeľujúci jazyk v uctievaní.“
Podotkol, že kým o téme „vysväcovania žien“ sa „hovorilo len obkľukou,“ rečníci sa aj tak „venovali úbohému nedostatku žien v kňazskej službe v Cirkvi a na vedúcich pozíciách v hierarchii katolíckej Cirkvi.“ Citoval Gudrun Sailerovú, ktorá povedala: „Je to o rozpoznávaní a uvedomovaní si toho, že vynechávanie žien z diania nie je v súlade s Evanjeliom. Toto Evanjelium nechce.“
Interná udalosť uskutočnená pod záštitou vatikánskej vlastnej Pápežskej rady pre kultúru bola, majúc menej radiálnu agendu, stále kritizovaná pre poklonkovanie sa feministickým vzorcom. Kritici vyslovili obavy, že agenda stretnutia sa niesla v jazyku akademického feminizmu presýtenom slangovými výrazmi, pričom obsahovala len málo slov značiacich, že ide o udalosť oficiálne zastrešovanú katolíckym Vatikánom. Medzi témami sa vyskytli: „Medzi rovnosťou a rozdielom: hľadanie rovnováhy,“ „,Generativita‘ ako symbolický kód,“ „Ženské telo: medzi kultúrou a biológiou,“ a „Ženy a náboženstvo: útek alebo nové spôsoby účasti na živote Cirkvi?“ Ani jeden z materiálov pre ktorúkoľvek z nich neobsahoval najmenšiu referenciu o Panne Márii, svätých ženách, alebo učiteľkách Cirkvi.
Po tom, ako bolo vo februári uvedené video propagujúce túto udalosť, ktoré bolo na Twitteri napadnuté stovkami divákov zo všetkých strán, uverejnil Koncil fotku bezhlavej, beznohej a bezrukej sochy zviazanej lanami. Pre túto fotku, ktorú mnohí prirovnali k filmu Päťdesiat odtieňov sivej, však bol opäť kritizovaný a zverejnil správu, že hoci prijali kritiku, kardinál Gianfranco Ravasi rozhodol, že táto fotka ostane. Fotka spolu so správou boli od tej doby odstránené.
Pretrvávajúca úzka spolupráca medzi určitou časťou Vatikánu a extrémnej, zjavne protikatolíckej feministickej ľavice vzbudzuje spory už desaťročia. Niektorí na to reagovali hovoriac, že katolícka Cirkev koná celkom proti svojim záujmom, keď neustále koketuje so silno sekularistickou a politicky obviňovanou ľavicovou feministickou agendou.
Medzinárodný deň žien, sviatok odštartovaný sovietskymi revolucionármi na začiatku 20. storočia, sa stal ročne sa opakujúcim predvádzaním sa ateistického feminizmu v mnohých nadnárodných organizáciách ako sú OSN a EÚ.
Deborah Gyapongová, veľmi čítaná kanadská nezávislá žurnalistka – katolíčka – hovorila pre LifeSiteNews o „partizánskej agende“ tohtovíkendových dvojitých konferencií pýtajúc sa, čo to má spoločné s katolíckym náboženstvom.
Gyapongová povedala, že „už len rozprávanie o ,rodovej rovnosti‘ je dovážaním nepriateľských, marxisticky inšpirovaných nápadov do rozhovoru.“ „Znamená to, že tieto názory velia konverzácii, že oni navrhujú ihrisko diania,“ povedala.
Dodala tiež, že zatiaľ čo motívom „mohol byť dialóg a lákavé rozdielne názory,“ nedostatok rovnováhy podnietil vznik odkazu, že tieto kľúčové záležitosti sú v Cirkvi už-už na dosah. Pýtala sa, kde boli tie „jasné a presvedčivé“ hlasy obraňujúce učenie Cirkvi.
„Usporiadal by Vatikán konferenciu o Trojici a pozval by ľudí, ktorí o sebe tvrdia, že sú katolíkmi, no pritom popierajú, že v jednom Bohu sú tri osoby?...Je nepravdepodobné, aby ženy, ktoré chápu hierarchiu len v zmysle mocenských vzťahov a klerikalizmu boli menej klerikálne, ak budú umiestnené na pozíciu s mocou,“ povedala.
„Je niekoľko krásnych, verných, svätých nábožných žien rehoľníčok, teologičiek, bioetičiek, ktoré nenariekajú ani sa nesťažujú na rodovú rovnosť,“ vyjadrila sa. „Ako žurnalistka, ktorá je v pravidelnom kontakte s kardinálmi a arcibiskupmi, som sa nikdy necítila ignorovaná, nikdy sa so mnou nezaobchádzalo neúctivo.“
Spoločný víkend Vatikánu s feministkami v Ríme ostro kontrastoval so správou kardinála Raymonda Burkeho, ktorý na konferencii v Spojenom kráľovstve usporiadanej pod záštitou neziskovej organizácie Society for the Prevention of Unborn Children. Vo svojej reči v Chesteri povedal, že pre veriacich katolíkov prichádza čas byť pripravený napodobniť mučeníkov raného kresťanstva v obrane manželstva a nezrušiteľnosti ľudského života.
Varoval: „Dokonca aj v Cirkvi sú takí, ktorí v mene zľutovania budú zahaľovať pravdu o nerozlučiteľnosti manželstva, ktorí v mene pastoračnej ohľaduplnosti prehliadajú ohrozovanie manželskej jednoty antikoncepciou a ktorí v mene tolerancie mlčia, keď je ohrozovaná samotná povaha manželstva ako zväzku jedného muža a jednej ženy.“