Zmätená. Rozrušená. Vystrašená. Nahnevaná. Práve tak som sa cítila, keď mi doktor z Pôrodnej nemocnice Riverside povedal, že moje dieťa s veľkou pravdepodobnosťou zomrie. Povedal mi, že má trizómiu 18 a otvorene hovoril, že je „nezlučiteľná so životom“ a mňa a môjho manžela sa spýtal, či by sme chceli „ukončiť“ tehotenstvo. Zdvorilo sme odmietli.
Spýtal sa nás znova. Znova sme mu povedali nie. Po tretíkrát dôrazne tvrdil, že s najväčšou pravdepodobnosťou dievčatko zomrie v mojom lone a že neexistuje žiadny dôvod naďalej pokračovať v tehotenstve. Opäť sme to odmietli, no tentoraz sme pridali: „To dieťa je naše. Práve sme na ultrazvuku videli malé ramená, nohy, prsty na rukách a na nohách! To, že má navyše jeden chromozóm a niekoľko abnormalít ešte neznamená, že nie je našim sladkým a drahým dieťatkom. Sme zástancovia pro-life a svoj názor nezmeníme.“
Eliana sa dostala až do 33. týždňa tehotenstva. Vtedy musel byť vyvolaný pôrod, keďže sa obrátil tok jej pupočníkovej krvi, čo mohlo spôsobiť, že by sa narodila mŕtva. Narodila sa 5. decembra 2014. Na otvorenie jej pľúc potrebovala pomoc dýchacieho prístroja (rovnako ako je to pri väčšine predčasne narodených detí). Previezli ju do detskej nemocnice, keďže jej srdiečko malo viaceré nepredvídané abnormality. Jej kardiológ povedal: „Elianin prípad je najzložitejší, aký som mal za celú svoju kariéru.“
Pôvodne jej Kardiologické centrum detskej nemocnice operáciu srdca odoprelo. Vedeli totiž, že bez nej zomrie. Neonatológovia, ktorí sa o ňu starali, nám povedali, že by jej dali narkotiká a odpojilu ju od dýchacieho prístroja, aby jej tak dovolili v pokoji odísť, aby „zomrela dôstojne“. Až do tej doby potrebovala len trochu kyslíka. Rovnako potrebovala, aby jej len trochu upravovali tlak. Potrebovala len malú pomoc – a túto pomoc jej lekárska komunita odmietla podať.
Kontaktoval som osem rôznych detských nemocníc po celej krajine. Istý chirurg zo St. Louis - ktorý veľmi rád pracuje s deťmi s trizómiou - sa ponúkol, že vykonná operáciu, ktorá by ju záchranila! Keď som Elianinmu kardiológóvi povedal, že plánujeme prevoz, veci nabrali najvyššie obrátky. Sám [kardiológ] si vzal tohto chirurga stranou a poprosil ho, aby Eliane operoval. On súhlasil!
Eliane 26. februára operovali srdce – a to zúfalo potrebovala! Je na tom veľmi dobre a s jej neonatológmi pracujeme na tom, aby sme si ju mohli vziať domov. Je ešte stále veľa, veľa prekážok, ktoré musí prekonať, faktom však je, že sme jej dali príležitosť, aby mohla bojovať. Bojovali sme za ňu v maternici, keď ešte nemala hlas. Bojujeme po jej boku aj teraz.
Eliana sa rada usmieva. Má rada, keď jej hladkáme hlavičku. Rada sa pozerá a pozerá sa všade dookola. Má divokú povahu, ktorú zdedila po mame. Je tvrdohlavá rovnako ako jej otec. Ona je dieťa. Diskriminovali ju kvôli počtu chromozómov, ktoré má; chromozómy by však nemali určovať hodnotu života.
Pro-life hnutie je za nás! Formuje sa akési celosvetové hnutie. Mnoho organizácií podporilo Ženevskú deklaráciu o perinatálnej starostlivosti, ktorá bola 11. marca predložená OSN. Táto deklarácia skoncuje s terminológiou, akou je napríklad termín „nezlučiteľné so životom“ a matky podporí v tom, aby pokračovali v tehotenstve i po smrteľnej diagnóze, ako je Trizómia 18. Apelujem na všetkých, aby sa k tomuto hnutiu pripojili!
Potrat by mal byť nelegálny, pretože každý život, bez ohľadu na to, aký je krátky, má svoju hodnotu! Nevieme, ako dlho budeme mať Elianu. Sme veľmi vďační - vďační za každú minútu, ktorú s ňou trávime. Sme presvedčení, že je plne zlúčiteľná so životom a celkom určite je zlúčiteľná s láskou!