Moja mladá priateľka sa nedávno pokúšala brániť pravdu o manželstve v skupine svojich rovesníkov na sekulárnej univerzite. Uviedla rozumné argumenty o rodinách, sociálnej stabilite a komplementarite pohlaví. Žiadny z jej spolužiakov nedokázal vyvrátiť jej argumenty. Namiesto toho ju obvinili, že je homofóbna, a že je náboženská fanatička. Povedali jej, že je netolerantná a zmenili tému na niečo menej intelektuálne náročné.
Skúsenosti mojej priateľky sú dnes už takmer klišé. Američania, ktorí vyjadrujú svoje tradičné názory na morálne otázky na verejnosti si zvykli na ohováranie a falošné obvinenia. Vedia, že na ich rozumné argumenty len zriedka dostanú rozumné protiargumenty.
V Kalifornii sa arcibiskup Salvatore Cordileone stal obeťou dobre financovanej kampane osočovania, pretože predpokladá, že katolícki učitelia by nemali verejne podkopávať katolícke učenie. Minulý mesiac bol zo zamestnania z katolíckej univerzity vyhodený profesor filozofie za kritiku heterodoxnej inštrukcie. Podobný osud dokonca postihuje aj neveriacich. Proti módnemu domu Dolce a Gabbana je spustený bojkot len preto, že jeho majitelia sa domnievajú, že dieťa si zaslúži matku aj otca.
Zdá sa, ako keby boli v kultúrnom rozhovore na morálne témy zmysluplné argumenty čím ďalej, tým viac prehlušované osobnými útokmi. Svätý Ján Pavol II. pred dvadsiatimi rokmi predpovedal, že sa práve toto stane.
Dnes si pripomíname dvadsiate výročie vydania encykliky Jána Pavla II. Evangelium Vitae o poslaní evanjelia života. Evangelium Vitae je pravdepodobne najkomplexnejšia a najzaujímavejšia encyklika týkajúca sa morálnych otázok akú som kedy čítal. Zaoberá sa zlom potratov, antikoncepcie a eutanázie. Ale vo svojej podstate sa zaoberá vzťahmi medzi láskou, pravdou, slobodou a spravodlivosťou. Dvadsať rokov po jej uverejnení sa k nej musíme vrátiť. Jej posolstvo sa stáva každým rokom naliehavejšie.
Ak chceme zvrátiť zostup našej kultúry do spoločensky uznávaného hedonizmu, musíme pochopiť spojenie medzi relativizmom, antikoncepciou a potratom. Podľa Evangelia Vitae spočíva nebezpečenstvo antikoncepcie v „hedonistickej mentalite sebeckého chápania slobody,“ ktoré kladie sebarealizáciu do centra, ako zmysel a cieľ života. Potrat je radikálnou voľbou uprednostňujúcou osobné naplnenie, pohodlie alebo „slobodu“ na úkor života niekoho iného. Antikoncepcia a potraty spoločne prispeli ku kultúre, ktorá verí, že osobné šťastie je najvyšším možným ľudským cieľom a malo by byť dosiahnuté všetkými možnými prostriedkami.
Antikoncepcia popiera pravdu o ľudskej sexualite, čoho dôsledkom je podľa Jána Pavla II., „sloboda“ na ceste k sebazničeniu. Ján Pavol II. varoval:
Sloboda popiera seba samú, smeruje k autodeštrukcii i k zničeniu druhého človeka vtedy, keď prestáva uznávať a rešpektovať ustanovujúce spojenie s pravdou. Zakaždým, keď sa sloboda v snahe zbaviť sa akejkoľvek tradície a autority uzatvára dokonca aj pred prvotnou evidentnosťou objektívnej a všeobecne uznávanej pravdy, ktorá je základom osobného i spoločenského života, človek už neprijíma pravdu o dobre a zle ako jediné nevyvrátiteľné východisko pre svoje rozhodnutia, ale riadi sa výlučne svojou subjektívnou a premenlivou mienkou alebo jednoducho svojím egoistickým záujmom a vrtochom.
Podľa Evangelium Vitae antikoncepcia nevyhnutne vedie k odmietnutiu každého racionálneho argumentu, len abyľudia dosiahli neobmedzenú sexuálnu slobodu. Hranica medzi našou antikoncepčnou mentalitou a našimi zápasmi o manželstvo je priama a jasná. Ale sociálne dopady antikoncepcie presahujú aj hranice sexuality.
Ján Pavol II. povedal, že egoistické, subjektívne chápanie slobody buduje kultúru, v ktorej „sa stráca akýkoľvek vzťah k spoločným hodnotám a k absolútnej a všetkými uznávanej pravde: spoločenský život podstupuje riziko úplného relativizmu.“ Relativizmus nevyhnutne vedie k „nadradenosti silných nad slabými.“
Sme svedkami nadradenosti silných nad slabými. Tyrania zla je dnes zahalená pod rúškom „demokratického konsenzu.“ Mravné dobro porovnávame so spoločenským konsenzom. Sme nakazení toleranciou zla.
A pretože, ako sa zdá, pravda má len málo spoločného s naším pocitom slobody, sledujeme ako sa zabíjajú nenarodení kvôli pohodliu. Sledujeme ako sú seniori a nevyliečiteľne chorí nútení k samovraždám. Sledujeme, ako dospelí šliapu po právach detí kvôli uspokojovaniu svojich potrieb a dosahovaniu pôžitku. Domy a mestá na Západe sú postavené na „pohyblivom piesku relativizmu“ a my príliš často predstierame, že spoločenský konsenzus určuje, čo je dobré a čo zlé.
Arcibiskup z Filadelfie Charles Chaput nedávno vysvetlil, že oddelenie slobody od pravdy vystavuje veriacich vážnemu nebezpečenstvu. Poukázal na to, že po celom svete sú práva a bezpečnosť veriacich podupané hedonizmom a chamtivosťou, ktoré sú zahalené do jazyka ľudských práv a občianskej tolerancie. Evangelium Vitae poukazuje na to, že antikoncepcia podporuje postoj, ktorý vedie k náboženskému útlaku a prenasledovania. A postaviť sa proti tomuto prenasledovaniu znamená odhaliť lož antikoncepčnej mentality.
Stručne povedané, nemôžeme riešiť obrovský kultúrny úpadok, ktorý prežívame, ak nebudeme riešiť dôsledky antikoncepcie a potratov. Podľa Jána Pavla tu „ide práve o otázku úcty k životu, ktorá ukazuje, že nedorozumenia a rozpory, sprevádzané strašnými praktickými dôsledkami, sú ukryté“ v postoji pozitivistického relativizmu.
Väčšinu katolíkov ani ostatných ľudí sme úspešne nepresvedčili, že antikoncepcia má vážne sociálne následky. Nepresvedčili sme ani dosť Američanov o tom, že potrat je skutočne sociálnou nespravodlivosťou. Kým to neurobíme, nemôžeme očakávať, že antikoncepčná mentalita nebude aj naďalej spôsobovať a prehlbovať roztopašnú sociálnu tyraniu, náboženské prenasledovanie a rozpady rodín.
Ale relativizmus nemožno okamžite prekonať len racionálnou konverzáciou na verejnosti. Racionálna konverzácia je dôležitá, ale relativizmus spôsobil, že súčasná kultúra je neustále menej schopná a ochotná sa vôbec zapojiť do racionálneho rozhovoru.
Evangelium Vitae jasne hovorí, že dôstojnosť ľudského života najlepšie pochopia učeníci Ježiša Krista. Svätý Otec navrhuje cestu k odstráneniu sociálneho zla potratov a antikoncepcie a ich hlbokých sociálnych dôsledkov a tou cestou je evanjelizácia.
Evanjelium života je kresťanské evanjelium. Ján Pavol povedal, že ľudskú dôstojnosť v tomto živote pochopíme len ak chápeme, že človek bol stvorený pre večný život.
Živo si spomínam na kázanie Jána Pavla II. v Denveri na Svetových dňoch mládeže v roku 1993, necelé dva roky pred tým, než napísal Evangelium Vitae. Bol som mladý kňaz, ktorý tam cestoval s pútnikmi z Wichita, z Kansasu. Ján Pavol načrtol kultúru smrti, ktorá predstavuje pre spoločnosť vážne nebezpečenstvo. A navrhol toto riešenie:
Nebojte sa ísť von na ulice a na verejné miesta, rovnako, ako prví apoštoli, ktorí kázali Krista a zvesť spásy na námestiach miest a obcí. Teraz nie je čas hanbiť sa za evanjelium. Je čas kázať zo striech!
Evangelium Vitae naliehavo vyzýva k transformácii ľudských sŕdc, ľudskej kultúry skrze evanjelium života. Transformácia kultúry bude trvať nejaký čas. Je pravdepodobné, že nasledujúce generácie budú vyzvané, aby opätovne pokresťančili tradície západnej kultúry. Ale obnovenie kresťanskej kultúry musí začať obnovením sŕdc cez premieňajúce kerygmatické stretnutie s Ježišom Kristom, ktorý bol najpravdivejším svedkom evanjelia života.
Je na čase hlásať evanjelium zo striech. Kultúra smrti sa stále rozrastá a trpia najslabší z nás. Ich utrpenie bude zmiernené, keď budú odvážni muži a ženy ohlasovať Ježiša Krista a svedectvo skutočnej dôstojnosti ľudských životov stvorených pre večnosť s Ním.