Nikdy som nepočul o proroctve Panny Márie Dobrého diela. Je to nové zjavenie? Je schválené Cirkvou?
Nie je to nové zjavenie. Uskutočnilo sa na začiatku 17. storočia. Zjavenia Panny Márie Dobrého diela a uctievanie jej zázračnej sošky schvaľovala Katolícka cirkev od počiatku. Deviaty biskup Quita, Salvador de Ribera, v úradných dokumentoch svedčil o zázračnom dokončení sochy svätého Františka z Assisi a troch archanjelov - svätého Michala, svätého Gabriela a svätého Rafaela - a 2. februára 1611 predsedal slávnostnej posviacke Sochy v kostole kráľovského kláštora Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Túto úctu a zjavenia schvaľoval a presadzoval aj ďalší biskup Quita, Pedro de Oviedo, ktorý diecézu riadil od roku 1630 do roku 1646. Táto úcta sa teda teší podpore a schváleniu Cirkvi už od samého začiatku.
O čom hovoria tieto zjavenia?
Mnohé z proroctiev Panny Márie Dobrého diela sa už splnili. Predpovedala vyhlásenie dogiem Nepoškvrneného počatia Panny Márie a pápežskej neomylnosti, zasvätenie tejto krajiny Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, mučenícke zavraždenia katolíckeho prezidenta Ekvádoru slobodomurármi (prezident Gabriel García Moreno zavraždený v roku 1875) a mnohé ostatné veci, ktoré ešte len majú prísť. (Mons. Luis E. Cadena Y Almeida postulátor kauzy blahorečenia Božej služobnice Matky Mariany de Jesus Torres, napísal v španielčine knihu o mnohých prorockých posolstvách, ktoré sa už uskutočnili. Pani Horvathová ju preložila do angličtiny pod názvom „Our Lady of Good Success: Prophecies for Our Times“ (Naša Pani Dobrého diela: proroctvo pre našu dobu)
Najdôležitejšie proroctvo Panny Márie Dobrého diela však hovorí o celosvetovej kríze v Cirkvi a v spoločnosti, ktorá mala začať v 19. storočí a rozšíriť sa počas 20. storočia. Varovala, že počas tejto doby nastane takmer úplná skaza mravov a Satan bude takmer úplne vládnuť prostredníctvom slobodomurárskych siekt. V Katolíckej cirkvi sa budú znesväcovať a zneužívať sviatosti a svetlo viery v dušiach takmer úplne vyhasne. Počet skutočne zbožných duší sa zníži na malý počet a mnoho povolaní zahynie. Zavládne veľká nečistota a ľudia sa vôbec nebudú starať o duchovné záležitosti.
Kto bola Matka Mariana de Jesus Torres, sestra, ktorá mávala tieto zjavenia?
Matka Mariana de Jesus Torres (1563-1635) bola španielskou sestrou rádu Nepoškvrného Počatia, ktorá cestovala zo svojej krajiny do Nového sveta, aby pomohla založiť Kráľovský kláštor. Život matky Mariany bol naozaj mimoriadny. Počet vízií a mystických omilostení, ktoré jej boli udelené rovnako ako aj zázraky, ktoré sa stali na jej orodovanie, sú nespočetné. Za svojho života bola trikrát predstavenou kláštora. Počas svojho prvého funkčného obdobia predstavenej trpela prenasledovaním zo strany skupiny spurných mníšok, ktoré chceli voľnejšie pravidlá. Vzbura rástla a „neposlušné“ sestry dali matku Marianu a ďalšiu španielsku matku zakladateľku do kláštorného väzenia. Matka Mariana toto všetko prijala a súhlasila s podmienkou Nášho Pána, aby päť rokov trpela pekelnými mukami, aby sa tak dosiahlo obrátenie vodkyne týchto spurných sestier.
Jedným z najpozoruhodnejších faktov jej života bol mysticko-fyzikálny jav: jej niekoľko úmrtí a oživení. Zdokumentované záznamy kláštornych a diecéznych archívov ukazujú, že táto skutočne svätá rehoľníčka zomrela trikrát. Jej prvá smrť nastala v roku 1582. Stála pred [Božou] súdnou stolicou, kde bola posúdená ako bez úhony a dostala na výber: zostať v nebeskej sláve v nebi alebo sa vrátiť na zem a trpieť ako zadosťučiňujúca obeta za hriechy 20. storočia. Ona si vybrala to druhé. Jej druhá smrť nastala na Veľký piatok 1588 po zjavení, kde sa jej premietali hrozné zneužívania a herézy, ktoré mali existovať v Cirkvi v našej dobe. Bola vzkriesené o dva dni neskôr počas rána Veľkonočnej nedele. Nakoniec zomrela 16. januára 1635. Okamžite nasledovali zázraky vykonané na jej orodovanie.
Telo matky Mariany de Jesus Torres spolu s neporušeným telom ďalšej matky zakladateľky sa uchovávajú na nižšom poschodí kláštorného konventu. V roku 1906 pri prestavbe kláštora otvorili sarkofág, v ktorom bola pochovaná v roku 1635 a jej telo bolo objavené celé a neporušené. Dnes sa uchováva na nižšom poschodí kláštorného konventu.
Prečo som až do nedávna nepočul o týchto zjaveniach?
Môže sa zdať zvláštne, že takáto významná úcta bola tak dlho mimo Ekvádoru takmer neznáma. Ale na to existuje nadprirodzené vysvetlenie. Matka Božia viackrát matke Mariane povedala, že posolstvá sa stanú známymi až po troch storočiach tajomného mlčania. Panna Mária spojila šírenie tejto oddanosti so zázračnými a mimoriadnymi intervenciami, ktoré urobí pre obnovu Katolíckej cirkvi, keď bude kríza taká veľká, že sa takmer všetko bude zdať stratené. Naša Pani prisľúbila tiež veľa úspechov tým, ktorí sa k nej budú prostredníctvom tejto invokácie utiekať v týchto ťažkých časoch. A tak - veľmi zvláštnym spôsobom – je toto proroctvo určené pre naše dni.
Aký je pôvod invokácie?
V roku 1607 pápež Pavol V. pomenoval Panna Dobrého diela zázračnú sochu, ktorú našli dvaja španielski bratia rádu najmenších bratov (paulínov), ktorý sa venuje službe chorým. Po smrti jeho zakladateľa brata Bernandina de Obregóna, bol za jeho nástupcu zvolený Gabriel de Fontaned. V sprievode Guillerma de Rigosa vyrazil nový superior do Ríma, aby pápeža požiadal o oficiálne schválenie svojho rádu. Keď prechádzali mestom Traigueras (v Katalánsku), zasiahla ich taká hrozná búrka, že sa obávali o svoj život.
Vo svojom strachu sa modlili k Panne Márii prosiac o prístrešie a pomoc v núdzi. Vtedy uzreli jemné svetlo vo vzdialených horách, opustili cestu a vyliezli smerom k nemu. Našli jaskyňu, ktorá bola akoby z lešteného kameňa a s kvetinovou vôňou. V nej bola veľmi krásna socha Panny Márie, nesúca svojho božského Syna na svojej ľavej ruke, so žezlom v jej pravici a so vzácnou korunou na hlave. Šaty mala jednoduché, ale elegantné. Padli na kolená, aby si túto krásnu sochu uctili a premýšľali, ako sa mohla dostať na takéto vzdialené miesto.
Ďalší deň cestovali do najbližších osád, aby to preskúmali. Žiadny z obyvateľov, dokonca ani tí najstarší, ktorí poznali históriu každého a všetkého v tejto oblasti, nikdy nepočuli o tejto jaskyni alebo soche. Tak sa bratia stali majiteľmi svätej sochy, ktorej ponúkli svoju najvrúcnejšiu vďaku a vyvolili su ju za svoju zvláštnu patrónku. S touto priateľskou a mocnou spoločníčkou pokračovali na svojej ceste do Ríma.
Keď tam prišli, Najvyššiemu Veľkňazovi povedali, čo sa stalo. Pápež Pavol V. nielen uznal nadprirodzenú povahu tohto objavu, ale po potvrdení nového rádu, vložil ho pod ochranu tej istej Panny Márie, ktorej dal meno Panna Dobrého diela.
Sochu umiestnili v Kráľovskej nemocnici v Madride. Čoskoro sa preslávila početnými milosťami, ktoré prostredníctvom nej nebo zoslalo. V roku 1641 kráľ Filip III. nariadil postaviť nádhernú svätyňu na námestí Puerta del Sol v Madride. Keď sa s odstupom času úcta šírila, boli vytvorené kópie tejto sochy. Tie sa umiestňovali na rôznych miestach, niekedy aj s inými invokáciami. V súčasnej dobe existuje množstvo lokalít v Španielsku, kde sa uctieva tento obrázok: Orduña, La Puebla de Gordon, Tudela, Abla a iné.
Netrvalo dlho a táto invokácia sa cez oceán dostala aj do Nového sveta. Blahoslavená Panna uznala za hodné vyvoliť si kláštor Nepoškvrneného počatia v Quite a veľmi zvláštnym spôsobom v ňom našla záľubu. V zjavení matke Mariane de Jesus Torres sa jej zjavila Blahoslavená Panna a žiadala, aby socha, ktorá mala byť podľa nej vytvorená, sa uctievala pod menom [Panna Mária] Dobrého diela. [Socha] mala byť vytvorená podľa toho, čo videla počas zjavenia - s Ježiškom v ľavej ruke a berlou opátky a kľúčmi od kláštora v jej pravici. Mala byť umiestnená nad kreslom predstavenej na hornom chóre, pretože Ona túžila byť predstavenou kláštora až do konca čias. A tak sa Panna Dobrého diela z Quita zobrazuje s berlou v pravej ruke a nie so žezlom, aké drží v Madride.
Sestry z kláštora Nepoškvrneného počatia v Quita vždy prechovávali k svojej nebeskej predstavenej veľkú lásku. Sochu Panny Márie Dobrého diela ľuďia v Quite uctievali takmer tri storočia.
Ako sa táto úcta šíri v súčasnosti?
V súčasnej dobe sa toto zjavenie preslávilo ďaleko za hranicami Quita. Naša Pani dobrého diela povedala Matke Mariane, že chce, aby ju poznali a milovali po celom svete, a že táto úcta sa začne šíriť až v 20. storočí. Tak sa v skutočnosti aj stalo. Ona túto úctu vyhradila pre tieto časy, pretože Cirkev bude natoľko zatiahnutá do bojov a bude tak veľmi trpieť, že iba Božia sila a láska Panny Márie ju zachová vo vernosti.
Čo sa myslí pod slovami „dobrého diela“ (ang. „of Good succes“, dosl. dobrého úspechu)? V angličtine to môže budiť dojem, že (modliaca sa) osoba žiada o materiálny úspech.
Toto nie je obsah pojmu pôvodného španielskeho slova. Invokácia „dobrého diela“ odkazuje na šťastný vývoj Krista od Jeho počatia až po pôrod. Invokáciu „dobré dielo“ veriaci chápali v jej prvotnom význame ako jednoduchú prosbu o bezpečný pôrod. Toto sa ľahko rozšírilo aj na prosbu o príhovor Panny Márie a jej sprodredkovanie vo chvíľach osobných potrieb (choroba, cestovanie, manželstvo).
Výraz sa neskôr rozšíril ešte ďalej a chápal sa v zmysle dobrého diela či úspechu pri rôznych úlohách. Napríklad, jeho popularita v námorníckych oblastiach Katalánska, Gomerského ostrova a Granady naznačuje spojenie s námorným cestovaním. Námorníci žiadali Pannu Máriu o bezpečný návrat do prístavu. Rozšíreným významom môže byť tiež svätá smrť. Stručne povedané - „sucesso“, čo znamená úspech alebo šťastie sa vzťahuje na blahobyt a bezpečie, kde čisto ľudské prostriedky nenáchadzajú východisko.
Kedy sa dá vidieť zázračná soška Panny Márie Dobrého diela na verejnosti?
Zázračná soška Panny Márie Dobrého diela sa berie z horného chóru kláštora trikrát ročne a umiestňuje sa nad hlavným oltárom kláštorného kostola, aby si ju tak mohli uctiť ľudia z Quita. Na verejnosti ju možno vidieť v nasledujúcich časoch:
1. Počas deviatich dní novény na pamiatku sviatku Očisťovania Panny Márie (2. februára) - od 24. januára do 4. februára.
2. Počas mája.
3. Počas októbra.
Matka Mariana: Obeť za 20. storočie
Mariana Francisca sa narodil v Španielsku v provincii Viscaya v roku 1563, ako prvé dieťa rodičov Diega Cádiza a Marie Berriochoe Alvarezovej. V deň jej prvého svätého prijímania, keď mala 9 rokov, sa jej zjavila Panna Mária a povedal jej, že je predurčená stať sa rehoľníčkou Jej Nepoškvrneného počatia v Novom svete. V roku 1577, keď mala iba 13 rokov, Mariana v sprievode svojej tety, matky Marie de Jesus Taboada, a ďalších štyroch sestier opustila Španielsko, aby založila vetvu Rádu Nepoškvrneného počatia Panny Márie v San Francisco de Quito v Ekvádore.
V roku 1582, keď sa matka Mariana modlila pred Najsvätejšou sviatosťou, prvýkrát uvidela herézy, rúhanie a nečistotu, ktoré mali za trest zaplaviť svet v 20. storočí. Panna Mária sa jej spýtala: „Dcéra moja, obetuješ sa za obyvateľov tejto doby?“ Matka Mariana odpovedala: „Som ochotná.“ Od násilného šoku, ktorý utrpela z videnia toľkej hrôzy našej doby, matka Mariana padla mŕtva.
Historické a dokumentované dôkazy zaznamenávajú, že táto svätá rehoľníčka skutočne zomrela v roku 1582 a vstala z mŕtvych. Pred Božím súdom jej bola daná možnosť: buď mohla zostať v nebi alebo sa vrátiť do sveta. Podľa vzoru Panny Márie, ktorá opustila slávu nebies, aby chránila svoje deti počas týchto ťažkých prvých rokov rodiacej sa Cirkvi, matka Mariana sa rozhodla vrátiť sa do života, aby prienisla zadosťučinenie za veľké hriechy našej doby. (Druhá smrť a vzkriesenie sa udiala na Veľkonočnú nedeľu v roku 1588.)
Existencia pekla
Prvé Fatimské tajomstvo rozbilo mýtus a lož 20. storočia, že peklo neexistuje. Panna Mária 13. júla 1917 trom deťom vo veku 10, 8 a 7 rokov povedala „modlite sa, modlite sa veľmi veľa, pretože mnoho duší ide do pekla. Potom otvorila ruky a ukázala trom deťom dieru v krajine, akési miesto. Táto diera, povedala Lucia, bola ako more ohňa, v ktorom sme videli duše v tvare ľudí - mužov a žien, ktorí horeli, kričali a v zúfalstve plakali;“ Mária povedala deťom: „Videli ste peklo, kam idú hriešnici, ktorí nekonajú pokánie.“ Existencia pekla je rímskokatolícka dogma.
Počas svojho života matka Mariana prosila nášho Pána, aby zachránil dušu istej neposlušnej sestry v kláštore. Súhlasil s tým, ale aj tak bude treba, aby zostala v očistci až do konca sveta. Ako odčinenie za túto sestru musela matka Mariana 5 rokov pretrpieť na zemi bolesti pekla. Päť rokov trpela všetkými mukami zmyslov vyhradených pre duše na tomto hroznom mieste a najintenzívnejším utrpením bol pocit straty Boha.
Zdá sa jasné, že Panna Mária chcela, aby si ľudia 20. storočia uvedomili, že peklo existuje: je to miesto a nie je prázdne.
Rozpad morálky a mravov
Počas Hyacintinho pobytu v sirotinci Panny Márie Zázrakov v Lisabone v roku 1920 jej Panna Mária povedala „Hriechy, kvôli ktorým je v pekle najviac duší, sú hriechy tela.“ Dievčatko odhalilo aj iné proroctvo: „Prídu také spôsoby, ktoré budú veľmi urážať nášho Pána. Osoby, ktoré slúžia Bohu, by takéto spôsoby nemali nasledovať. Cirkev nemá módne spôsoby. Náš Pán je vždy rovnaký.“ Povedala, že hriechy nečistoty budú také veľké, že takmer nebude žiadnej panenskej duše. Povedala, že mnohé manželstvá nie sú dobré, že netešia nášho Pána a nie sú z Boha. A nakoniec Hyacinta neustále opakovala Lucii a matke Godinho: „Veľmi sa modlite za kňazov a rehoľníkov. Kňazi by mali byť čistí, veľmi čistí!“
Pred tromi storočiami, 20. januára 1610, v Quite v Ekvádora sa Panna Mária zjavila s berlou v pravej ruke a svojim božským Synom v ľavej, aby „všetci spoznali, že som milosrdná a chápavá. Nech prídu ku mne, pretože ja ich povediem k Nemu“. Matke Mariane povedala, že v 20. storočí, „vzplanú vášne a nastane úplná skazenosť mravov, takže Satan bude takmer úplne vládnuť prostredníctvom slobodomurárskych siekt. Aby dosiahol túto všeobecnú skazenosť, zameria sa najmä na deti. Beda synom tých čias“. Samozrejme, že hovorí o svetskej humanistickej revolúcii, o ktorej sa toľko popísalo, ako úplne napadla svetské i náboženské inštitúcie našej doby.
Panna Mária pokračovala opisom zneužitia, ktoré malo napadnúť všetky sviatosti: „Beda synom týchto časoch, pretože bude ťažké prijať sviatosť krstu a aj birmovanie.“ Varovala, že diabol sa bude vytrvalo snažiť zničiť spoveď a sväté prijímanie. Nariekala nad mnohými svätokrádežami a zneužitiami Najsvätejšej sviatosti, ktoré mali nastať. Sviatosť pomazania sa bude podceňovať a mnoho ľudí zomrie bez toho, aby ju dostalo, a tak im bude odmietnutá pomoc, ktorú budú potrebovať na tento „veľký skok z času do večnosti“.
Posvätná sviatosť kňazstva bude vysmiata, utláčaná a bude sa ňou pohŕdať. Démon bude neustále pracovať na skaze klerikov a mnohých z nich sa mu skaziť aj podarí. A títo „skazení kňazi, ktorí budú pohoršovať kresťanský ľud, budú podnecovať nenávisť zlých kresťanov a nepriatelia Rímskokatolíckej apoštolskej cirkvi sa vrhnú na všetkých kňazov. Tento zdanlivý triumf satana prinesie dobrým pastierom Cirkvi obrovské milosti.
O sviatosti manželstva, ktorá symbolizuje jednotu Krista s jeho Cirkvou, povedala toto: „Slobodomurári, ktorí budú vtedy pri moci, budú vydávať hanebné zákony, aby odstránili túto sviatosť a uľahčili všetkým život v hriechu. Kresťanský duch sa bude rýchlo rozkladať, drahocenné svetlo viery bude hasnúť, až kým nedôjde do bodu, že bude takmer totálna a všeobecná skazenosť mravov. V týchto nešťastných časoch bude bezuzdný luxus, ktorý dobyje nespočetné množstvo frivolných duší, ktoré sa stratia. U detí sa takmer nebude dať nájsť nevinnosť, ani skromnosť u žien. V tomto okamihu najvyššej núdze Cirkvi, tí, ktorí budú mať hovoriť, budú mlčať.“
Panna Mária matke Mariane, rehoľnici Nepoškvrneného Počatia, ktorá dostávala zjavenia, povedala, že duše, ktoré zostanú verné v týchto ťažkých časoch, budú potrebovať veľkú silu vôle, stálosť, heroickosť a dôveru v Boha. Prídu chvíle, keď sa všetko bude zdať stratené a paralyzované, ale – Ona sľubuje - práve to bude okamih, keď sa začne „šťastný začiatok celkovej obnovy“. „Moja hodina príde,“ predpovedala, „keď úžasným spôsobom zvrhnem pyšného Satana, rozdrvím ho pod svojimi nohami, uviažem ho reťazou v pekelnej priepasti, takže Cirkev a krajinu oslobodím od tejto krutej poroby.
A hoci je posolstvo Panny Márie Dobrého diela celkom smutné a vážne, obsahuje v sebe i zdroj veľkej nádeje. Tým je sľub, ktorý v roku 1917 Panna Mária zopakovala vo Fatime: „Nakoniec moje Nepoškvrnené Srdce zvíťazí.“