Kresťan sa v dnešnej kultúre začína cítiť trochu ako jediný normálny človek vo svojom okolí.
Vezmite si napríklad tento príbeh, publikovaný 27. mája v novinách The National Post:
Transsexuálni Kanaďania sa po úspešnom lobovaní u provinčných vlád a federálnej vlády za to, aby uľahčili zmenu pohlavia na klúčových identifikačných dokumentoch, pokúšajú pretlačiť ďalšiu zmenu: odstrániť na rodnom liste záznam o pohlaví.
Tribunál pre ľudské práva v Britskej Kolumbii súhlasil s prehodnotením sťažnosti podanej Spoločnosťou trans aliancie a niekoľkými ďalšími transsexuálnymi a intersexuálnymi jedincami, ktorí argumentujú, že lekári by mali prestať určovať pohlavie na základe rýchlej vizuálnej inšpekcie genitálií novorodenca, keďže existuje možnosť, že sa po rokoch budú chcieť identifikovať ako iné alebo žiadne pohlavie.
„Rodné listy (môžu) udávať falošnú informáciu o ľuďoch a charaterizovať ich spôsobom, ktorý je v skutočnosti nesprávny, aj keď sa pokladá za pravdivý a spôsobuje ľuďom ... skutočnú ujmu,“ uviedla Morgane Ogerová, transsexuálna žena z Vancouveru, ktorá je predsedkyňou spoločnosti.
„Pokladá sa to za pravdivé a neomylné, a pritom to tak nie je.“
Keď si odmyslíme iróniu, že práve pani Ogerová používa slová ako „pravdivé “ a „neomylné“ pri obrane svetonázoru, kde žiadne takéto koncepty neexistujú, zdá sa, že sme sa dostali na úplné dno. Očakáva sa od nás akceptácia, že každý jeden človek si môže žiť jeho alebo jej (odpustite transfóbiu) život v akejkoľvej realite, pre ktorú sa sám rozhodne.
A očakáva sa, že takúto realitu prijímeme s úplne vážnou tvárou, inak nás rozhnevaní gender ideológovia obvinia z fóbií a patológií, ktoré práve objavili. Vážne nás informujú, že nespravodlivosť voči tým, ktorí veria, že telo, v ktorom žijú, neodráža ich skutočné pohlavie, zachádza postupne až tak ďaleko, že aj lekári identifikujúci u jedincov prítomnosť penisu a vagíny, sú vinní z bigotnosti.
Toto je argument, ktorý predniesla vancouverská právnička barbara findlayová, ktorá si svoje meno píše malými písmenami z toho dôvodu, že zjavne aj toto gramatické pravidlo je ďalšou nenávistnou sociálnou štruktúrou, ktorá musí byť odstránená pri ich boji za slobodu. Súčasný systém identifikácie mužov a žien podľa barbary „znamená, že dieti sú vychovávané ‚akoby‘ mali rod určený od narodenia, čo je šialená skúsenosť. Namiesto toho, aby sme žili v realite, ktorá uznáva, že rod sa vyvíja a pri narodení neexistuje. Tieto deti ešte nemajú s čím narábať, okrem toho, čo cítia, že je hlboko nesprávne.“
Kedysi dávno bolo úlohou psychológov a psychiatrov identifikovať u ľudí rozpor medzi realitou a fantáziou, a potom sa pokúsiť premostiť ten rozdiel. Ak spôsob, ktorým sa ľudia pozerali na svet, popieral fyzickú realitu, bolo nevyhnutné to nejakým spôsobom liečiť. Nič iné.
Iróniou je, že tí istí ľudia, ktorí tvrdia, že neexistujú žiadne také veci ako vnútorne ženské alebo mužské vlastnosti, sa v tom istom čase odvolávajú práve na tieto vlastnosti ako na faktor, ktorý prevažuje fyzickú prítomnosť genitálií pri určení, že niektoré dievčatá sú v skutočnosti chlapci a niektorí chlapci sú v skutočnosti dievčatá.
Gender ideológovia čelia aj ďalším protirečeniam. Tí istí ľudi tvrdia, že univerzitné kampusy sú presiaknuté kultúrou znásilnenia plnou mužov, ktorí sú vo vnútri podlými znásilňovačmi. Zároveň ale naliehajú, aby bol mužom umožnený prístup na ženské toalety pod chatrnou zámienkou, že povedia, že si o sebe myslia, že sú ženy. V komédiách sa kedysi zobrazovali muži, ktorí sa prezliekli za ženy, aby sa tajne prešmykli do ženskej šatne. Teraz to už nemusia robiť potajomky, stačí spomenúť svoje pocity. A ak sa zdá, že ich priťahuje nejaká zo žien na toalete, predpokladám, že im jednoducho stačí vyhlásiť, že sú lesbičky.
Pre tých, ktorí ma obvinia zo zveličovania, pripomeniem, že nedávno bolo v britských novinách venované prominentné miesto mladému mužovi, ktorý vyhlásil, že je rodovo meniaci sa. Každý deň sa rozhodne, či je muž alebo žena a podľa toho si vyberie svoje oblečenie. Jeho príbeh bol prezentovaný s plnou vážnosťou. Jeho obdivuhodne tolerantná priateľka zjavne nič nenamietala proti premenlivosti objektu jej príťažlivosti.
To je vec, ktorú majú spoločnú noví gender ideológovia: sú zo svojej podstaty hluchí voči z veci vyplývajúcim otázkam. Ak niekto tvrdí, že je teraz žena bez ohľadu na fakt, že má penis, alebo vyhlási, že je muž bez ohľadu na fakt, že má vagínu, neexistuje žiadny z toho vyplývajúci spôsob, ktorým by ktokoľvek mohol potvrdiť, že je to naozaj tak. Od každého sa teraz čaká, že sa prispôsobí takémuto vyhláseniu a bude predstierať, že Cisár má v skutočnosti šaty. Aj keď ich nemá a každý vidí, že je nahý.
Sekularisti z našej spoločnosti už oficiálne prestali predstierať, že veria vo vedecké dôkazy. Namiesto toho úplne zošaleli vo svojej honbe, aby každému zaistili možnosť žiť v realite, ktorú si sám vykonštruuje.
Vytriezvenie z tejto kultúrnej opice bude skutočne veľmi bolieť.