Keď sa v roku 2003 stal Robert Morlino biskupom Madisonskej diecézy vo Wisconsine, začal v tichosti povzbudzovať kňazov, aby podporovali väčšiu úctu k Najsvätejšej sviatosti. Mali tak urobiť prostredníctvom väčšieho počtu adorácií, úctivejšie slávených omší a premiestňovaným svätostánkov do stredu kostola.
Teraz však svoje usmernenia urobil oficiálnymi. Požiadal svojich kňazov, aby do roku 2018 presunuli všetky svätostánky do stredu kostola.
„Je zrejmé, že biskup chce opätovne zdôrazniť, že vo svätostánku prebýva živý Boh,“ povedal pre CNA Patrick Gorman, riaditeľ Úradu pre bohoslužbu Madisonskej diecézy.
„Nie je to len ďalší kus nábytku, ktorý môžeme dať kamkoľvek. Je to príbytok živého Boha. Prajeme si teda, aby bol na viditeľnom mieste. Na takom mieste, aby sa ľudia mohli pred ním modliť kedykoľvek budú chcieť.“
Hneď po Druhom vatikánskom koncile sa svätostánky v mnohých kostoloch v Madisone aj v celých Spojených štátoch presunuli buď na bok svätyne alebo do osobitných bočných kaplniek. Gorman povedal sa snažili vytvoriť samostatný, pokojný priestor, ktorý by ľudí povzbudil k tráveniu času v adorácii.
„Po Druhom vatikánskom koncile, mal byť (svätostánok) umiestnený v samostatnej kaplnke... napriek tomu však mal ostať viditeľný. A to pôsobilo zmätočne. Svätostánky boli umiestnené v kaplnkách, ktoré ani nepriliehali k lodi kostola, nieto ešte k svätyni, takže keď človek vošiel do kostola, nebolo ho vôbec vidieť,“ vysvetľuje.
„Myslím si, že prvým krokom k zmätku bolo, keď sa začalo tvrdiť, že Cirkev má len tieto dve možnosti. Kaplnka sa akoby oddelila od bohoslužobného priestoru kostola; akoby sa oddelila pre úplne odlišnú vec.“
Boli aj takí, ktorí tvrdili, že Kristus je v Eucharistii prítomný dvojako – jednak vo svätostánku a jednak je údajne prítomný na oltári. Oddelené miesta to vraj mali zdôrazniť.
Gorman povedal, že takýto argument podporovali v Cirkvi len máloktorí a že to prispelo k ešte väčšiemu zmätku.
Pokiaľ ide o Ježišovu prítomnosti v Najsvätejšej sviatosti – na oltári alebo vo svätostánku – Gorman dodal, že „medzi nimi nie je žiadny konflikt“.
Existuje niekoľko veľkých chrámov a bazilík – ako napríklad Bazilika svätého Petra v Ríme – ktoré si ponechávajú kaplnky vyhradené pre svätostánok a určené na eucharistickú adoráciu, ale to je v prvom rade preto, že tieto kostoly navštevujú mnohí pútnici a turisti, dodáva Gorman.
No toto nie je prípad kostolov v Madisone v štáte Wisconsin.
„Bežný kostol v diecéze nenavštevujú pútnici, ktorí by stále prichádzali a odchádzali. Určite to nie je prípad našej diecézy. A myslím, že sa tak nestane ani potom, čo sa dokončí nová katedrála. Bočnú kaplnku teda nepotrebujeme. Ľudia môžu vstúpiť a stále sa to bude diať v tichosti. Občas môže nastať konflikt kvôli svadobným nácvikom alebo podobným veciam, ale to sa dá zvládnuť.“
Už niekoľko rokov predtým než biskup Morlino povedal svojim kňazom o pláne týkajúcom sa presunu svätostánkov, ich požiadal, aby každý novopostavený kostol v diecéze mal svätostánok v strede za oltárom.
A mnohí kňazi to tak skutočne aj urobili z vlastnej iniciatívy. K takémuto smerovaniu teda diecéza kráčala už predtým, povedal Gorman.
Biskup povolil, aby projekt trval až tri roky kvôli povahe svätostánkov, ktorých presunutie môže byť náročné. Svätostánky majú byť totiž vyrobené z pevného, nerozbitného materiálu a majú byť pevne pripojené ku kostolu.
Gorman povedal, že vo väčšine prípadov bude tento krok jednoduchý, lebo tieto kostoly už má svätostánok vo svätyni a tak nemusí byť úplne v strede. V niektorých kostoloch to však bude vyžadovať trochu viac nákladov a úsilia. Projekt bol podľa Gormana prijatý v diecéze vo všeobecnosti dobre, a to tak medzi kňazmi ako aj farníkmi. Mnohí ľudia biskupovi prostredníctvom sociálnych médií posielali svoje poďakovanie.
„Neviem o tom, že by to veľa ľudí zdrvilo. Dokonca, aby som bol úprimný, väčšina kňazov to už aj urobila... Vlastne je to tak trochu bezpredmetné. Veď my sami sme šli týmto smerom; biskup to len oficiálne uznal a povedal: ,Poďme to dokončiť.‘“
„Idea umiestnenie Krista do najhlavnejšieho miesta v kostole sa zakladá na tom, že práve toto miesto prislúcha Kristovi aj v Cirkvi, v Kristovom tele. Preto stojí uprostred nášho kostola.“
„To, že dáme svätostánku jeho vlastné a prominentné miesto v strede chrámu, je ďalší spôsob, akým môžeme prejaviť vieru v prítomnosť Krista a naše odhodlanie nasledovať ho kamkoľvek pôjde,“ dodal na záver Gorman.