V roku 2014, vo svojom interview pre Catholic Herald UK, hovoril biskup Athanasius Schneider z Astany v Kazachstane o veľmi vážnej kríze, ktorej v týchto dňoch Cirkev čelí, a to v prevažnej miere vďaka zlému zaobchádzaniu s Eucharistiou, ktoré sa veľmi rozšírilo. Biskup Schneider poznamenáva:
„Podľa toho, čo vidím a zažívam, najhlbším zranením v súčasnej kríze pre Cirkev je urážanie Ježiša v Eucharistii; ide priam o zneužívanie Najsvätejšej Sviatosti...
...o objektívne neúctivé prijímanie svätej hostie. Takzvaný nový a moderný spôsob prijímania svätého prijímania priamo na ruku je veľmi povážlivý a nebezpečný, pretože robí z Krista len obyčajnú banálnu záležitosť.“
Takto nezmýšľa len biskup Athanasius Schneider. Zatiaľ čo niektorí biskupi sú proti tejto modernej praktike a veľa biskupských konferencií ju povoľuje, už aj samotný Rím uznáva, že rozdávanie sv. prijímania na ruku je závažným problémom. Úrad pre liturgické slávenia najvyššieho pontifika už v tejto veci zasahuje.
Z Vatikánskej webstránky:
„Od dôb Cirkevných otcov sa rozdávanie sv. prijímania na ruku čoraz viac obmedzuje, a to v prospech rozdávania sv. prijímania na jazyk. Motívom tejto praxe sú dve veci:
a) v čo najvyššej možnej miere sa vyhnúť padaniu kúskov Eucharistie na zem;
b) zvýšiť medzi veriacimi nábožnú úctu voči skutočnej prítomnosti Krista v Eucharistickej sviatosti.
Práve z tohto dôvodu sa Svätý Otec vrátil k tradičnej praxi rozdávania sv. prijímania na jazyk počas pápežských sv. omší.
Zatiaľ čo iní píšu o šíriacej sa strate dôvery v reálnu prítomnosť Krista v Eucharistii za posledných 40 rokov (názor, podporovaný množstvom štúdií), je to Vatikán, ktorý by sa mal v prvom rade, a neodkladne, vyjadriť k tejto, pre nás znepokojujúcej situácii. Sväté prijímanie na ruku vedie k padaniu kúskov Eucharistie na zem, čo má za následok zneuctenie a znesvätenie Najsvätejšej Sviatosti.
Aj biskup Schneider vyjadruje toto znepokojenie:
„Ide o skutočne žalostný fakt, že kúsky Eucharistie padajú na zem. To nemôže nikto poprieť. A kúsky konsekrovanej hostie drvíme vlastnými nohami. Veď to je hrozné! V našich kostoloch sa šliape po našom Bohu! Ani toto nemôže nikto poprieť.
(...)
„Ani jeden kňaz, ani biskup, nemôže predsa povedať, že také čosi je v poriadku. Veď tu je v stávke to najsvätejšie, najbožskejšie a najmocnejšie, čo máme na celej zemi.
V posledných rokoch počúvam od tých, ktorí obhajujú modernú prax, že to, čo som písal že znepokojuje nás, je nepodstatné, ba dokonca spochybniteľné. Niektorí tieto prorocké varovania proti znesväteniu a znevažovaniu Eucharistie vnímajú ako istý druh škrupulozity, prísnosti a nekompromisnosti, ktoré sú na vrchole záujmu o Eucharistiu. Ako sa zdá, mnohí zabúdajú, že náš Pán je „prítomný úplne a celý aj v tom najmenšom kúsku Najsvätejšej Eucharistie ...“ (Baltimorský katechizmus, časť 22).
Zástancovia sv. prijímania na ruku teda musia veriť jednému z týchto dvoch výrokov:
· Vatikán a biskup Schneider v podstate klamú, keď hovoria, že kúsky z nášho Pána v Eucharistii padajú na zem, keď sa sv. prijímanie rozdáva na ruku, alebo
· kúsky sv. hostie síce padajú na zem, ale my si to jednoducho nevšímame, pretože katolíci si už zvykli na tento moderný spôsob, a my ich predsa nemôžeme teraz žiadať, aby sa zmenili. Inými slovami – strach z Človeka je väčší, než bázeň pred Pánom.
Dialóg o tejto záležitosti je v súčasnosti ešte oveľa dôležitejší, než kedykoľvek predtým. Mal by nás znepokojovať už len samotný fakt, že o tejto veci chce hovoriť len málo kňazov. Pritom biskup Schneider jasne upozorňuje, že „nohami drvíme kúsky svätej hostie ... V našich kostoloch sa šliape po našom Bohu!“
„Istý kňaz sa mi nedávno zveril s niečím, o čom som presvedčený, že vie iba málo laikov; no bolo by potrebné to vedieť. Povedal, že počas každej sv. omše ... každej sv. omše ... vidí kúsky sv. hostie v posvätnom kalichu potom, ako si doň očistí palce a prsty, ako aj po očistení patény. Nehovoríme teda o niečom, čo je príliš malé na to, aby sme to videli. Nie; tieto kúsky sú predsa vidieť voľným okom!
Pýtal som sa na to viacerých kňazov a od všetkých som dostal rovnakú odpoveď. Aj oni vidia a cítia kúsky Tela nášho Pána pri každej sv. omši. Nanešťastie, pozornosť, ktorá sa venuje padnutým kúskom hostie na oltári, sa už nedá venovať jej padnutým kúskom po prijímaní na ruku. Som presvedčený, že toto si neuvedomuje veľa laikov. Okrem toho sa mi zdá nenáležité, aby biskup žiadal od svojich kňazov, aby zneucťovali a znesväcovali Eucharistiu. Práve toto sa však v skutočnosti deje, pokiaľ biskupi vo svojich diecézach neukončia túto nedôstojnú prax rozdávania sv. prijímania na ruku.
Ako je uvedené vyššie – buď sme presvedčení, že kúsky nášho Pána nepadajú a nešliapeme po nich, alebo tomu nevenujeme pozornosť a nestaráme sa o to. Naši biskupi nad všetku pochybnosť vidia a cítia kúsky Pánovho Tela keď slúžia sv. omšu, no s prijímaním na ruku sa nič nedeje. Preto je zrejmé, že si vybrali to druhé. A ak je to tak, musíme povedať, že je to naozaj strach z Človeka, z toho čo si pomyslí, čo bráni Cirkvi ukončiť praktizovanie tejto znesväcujúcej činnosti.
Na spadnuté kúsky Tela nášho Pána v Eucharistii sa nikdy nesmie hľadieť ako na nejaké ´prijateľné vedľajšie straty´ len preto, lebo sa bojíme robiť to, o čom vieme, že je správne!