„Hovorí sa, že najväčším trikom, aký kedy diabol vytiahol na ľudstvo, je presvedčiť svet, že neexistuje. Najväčším trikom antikrista je, v podobnom duchu, presvedčiť ľudí, že nie je ničiteľom sveta, ale práve naopak, jeho spasiteľom“, tieto silné slová zazneli v rozhlasovej kázni ctihodného Božieho služobníka arcibiskupa Fultona Sheena v roku 1947. Ktosi túto kázeň „vykopal“ z digitálneho archívu a nedávno zverejnil na YouTube.
Podobne ako diabol, ktorého obchodníckym trikom je prekrútiť pravdu tak, aby dobre predávala hriech, tak aj antikristovým zámerom je podľa Sheena prekrútiť zmýšľanie ľudí tak, aby ich donútil uveriť, že on je tým „najúžasnejším humanistom“, ktorý im prinesie „mier, prosperitu a hojnosť“.
Arcibiskup Sheen síce popisoval antikrista pred 70-timi rokmi, no jeho slová oveľa viac vystihujú našu dnešnú dobu, než vtedy tú jeho. Jeho prorocké posolstvo je životne dôležité pre každého úprimného kresťana, ktorý sa zo všetkých síl usiluje zostať verný Kristovi až do konca. Fulton Sheen vysvetľuje:
„Antikrist by sa nikdy tak nenazval, inak by totiž nemal žiadnych prívržencov. Nenosí žiadny priliehavý červený úbor, nechŕli síru, nenosí kopiju a nekýve chvostom s koncom v tvare šípu, ako Mefistofeles vo Faustovi.
Nikde vo Svätom Písme nenájdeme zmienku o ľudovom mýte, že diabol sa ako gašparko oblieka v prvom rade do „červenej“, len preto, lebo je to jeho obľúbená farba. Práve naopak, popisuje ho ako padlého anjela, ako „knieža tohto sveta“, ktorý nemá na starosti nič iné, iba presvedčiť nás, že žiadny iný svet, než tento, neexistuje. Uvažuje totiž jednoducho a logicky: ak nie je žiadne nebo, nie je ani peklo; ak nie je žiadne peklo, nie je žiadny hriech; ak nie je žiadny hriech, nie je žiadny sudca, a ak neexistuje žiadny súd, potom zlo môže byť aj dobrom, a dobro zlom.
Náš Pán nám však okrem všetkých týchto opisov hovorí, že zlý bude vystupovať tak ako On sám, že oklame dokonca aj vyvolených – a povedzte mi, či by nejaký čert, ktorého sme videli v obrázkovej knižke, dokázal niekedy oklamať vyvolených?! Ako teda príde, v tomto novom veku, aby si získal stúpencov pre svoje náboženstvo?
Znamenia, ktorými sa prejaví antikrist:
- Príde zamaskovaný ako ´najúžasnejší humanista´, ktorý bude sľubovať ´mier, prosperitu a hojnosť´, nie však ako prostriedky, vedúce ľudí k Bohu, ale ako ich vlastný vytúžený cieľ.
- Napíše knihy o novom zmýšľaní o Bohu; o takom, aké bude vyhovovať životnému štýlu ľudí.
- Vzbudí v ľuďoch vieru v astrológiu tak, aby zodpovednosť za svoje hriechy pripisovali hviezdam, a nie svojej vôli.
- Každé previnenie vysvetlí po psychologickej stránke ako následok potlačovaného sexu, pričom donúti ´normálnych´ ľudí zahanbene sa stiahnuť, keď ich budú ostatní obviňovať, že nie sú tolerantní, zhovievaví a liberálni.
- Ľahostajnosť voči tomu, čo je správne a čo nesprávne, nazve tolerantnosťou.
- Bude podporovať rozvody pod maskou odôvodnenia, že iný partner bude určite „vitálnejší“.
- Povýši význam pojmu ´lásky pre lásku´ a poníži význam pojmu ´lásky k blížnemu´.
- Bude sa dovolávať náboženstva, aby zničil náboženstvo.
- Bude dokonca hovoriť o Kristovi a povie, že bol najväčším človekom, aký kedy žil.
- Povie, že jeho poslaním, je oslobodiť ľudstvo spod nadvlády povier a fašizmu, čo však nikdy bližšie nezadefinuje.
- Uprostred všetkej svojej zdanlivej lásky k ľudstvu a pohotovým rečiam o slobode a rovnosti, bude mať jedno obrovské tajomstvo, ktoré však nikomu neprezradí: nebude veriť v Boha. A pretože jeho náboženstvom bude iba bratstvo, bez Božieho otcovstva, oklame aj vyvolených.
- Založí anti-Cirkev pohody, ktorá bude ´Cirkevnou opicou´, pretože on, diabol, je Božou opicou. Pôjde o mystické telo antikrista, ktoré sa bude po vonkajšej stránke vo všetkom podobať Cirkvi, ako mystickému Telu Kristovmu. V zúfalej túžbe po Bohu donúti diabol moderného človeka, aby vo svojej osamelosti a frustrácii, čoraz väčšmi prahol po jeho spoločnosti, v ktorej mu umožní rozširovanie vlastných zámerov a cieľov, bez akejkoľvek nutnosti meniť sa a zlepšovať, ako aj bez pripúšťania si osobnej viny. Toto sú dni, v ktorých bude diablovi povolená obzvlášť dlhá reťaz.
Arcibiskup Sheen konštatuje, že sa v súvislosti s antikristom neznepokojuje preto, že by sa obával o prežitie Katolíckej cirkvi, ale kvôli spustošeniu, ktoré antikrist spôsobí tým, ktorí nemajú žiadnu vieru.
„Neobávame sa o neomylnosť Cirkvi, ale o to, že svet upadne do omylu; netrasieme sa o to, že by mohol byť Boh zosadený z trónu, ale o to, že zavládne barbarstvo; nebojíme sa, že by mohla zaniknúť transubstanciácia (zmena podstaty), ale domov; ani že by mohli vymiznúť sviatosti, ale morálny zákon.“
Sheen verí, že ak Cirkev doteraz prežila všetky veľké krízy počas dvoch tisícročí svojej existencie, „prežije aj teraz, a napokon zaspieva rekviem nad hrobom zla súčasnosti.“
„Katolícka cirkev má svoje Veľké piatky, avšak tie sú predzvesťou Veľkonočných nedieľ, pretože Boží prísľub platí navždy: „ ... a brány pekelné ju nepremôžu. A hľa, ja som s vami po všetky dni, až do skončenia sveta“ (Mt 28, 20); „Každý, kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho on padne, toho rozdlávi“ (Lk 20, 18).
„Ešte nikdy v dejinách nebolo treba silnejšieho argumentu pre potrebu existencie kresťanstva, ako v dnešnej dobe. Ľudia totiž teraz zisťujú, že všetka ich bieda a žiaľ, ich vojny a revolúcie sa vyvíjali a rástli priamo úmerne so zanedbávaním a ľahostajnosťou voči kresťanstvu. Zlo sa poráža samo; dobro sa chráni samo“, dodáva arcibiskup Sheen.
Fulton Sheen vyzýva svojich poslucháčov, aby proti každodennému zlu bojovali konkrétnymi skutkami. Ako? Tak, že načrú do duchovných zdrojov, ktoré im pre takýto boj daroval Boh.
Ako kresťania si musíme uvedomiť, že obdobie krízy nie je dôvodom pre zúfalstvo, ale naopak, že je príležitosťou. Zrodili sme sa z krízy, z porážky – z Ukrižovania. Akonáhle si raz uvedomíme, že na nás spočíva Boží hnev, začneme dúfať v Božie milosrdenstvo. Boží učeníci sú nositeľmi nádeje. Lotor na pravej strane prišiel k Bohu skrze ukrižovanie.
Čo musia katolíci robiť, aby každý deň víťazili nad zlom:
- Katolíci musia roznecovať svoju vieru; zavesiť si kríž vo svojich domovoch, aby im pripomínal, že majú aj oni nosiť svoje kríže.
- Každý večer sa spoločne v rodine modliť posvätný ruženec.
- Chodiť každý deň na sv. omšu.
- Tráviť denne posvätnú hodinu v prítomnosti Eucharistického Pána, a to najmä vo farnostiach, kde si duchovní pastieri uvedomujú pokušenia vonkajšieho sveta, a preto vedú kajúce pobožnosti ...
- Tí, čo majú vieru, nech sa stále udržujú v stave posväcujúcej milosti, a tí, čo ju nemajú, urobia lepšie, keď sa začnú nad sebou zamýšľať, pretože v nastávajúcom čase jediným spôsobom, ako zastaviť trasúce sa kolená, bude padnúť na ne a modliť sa.
- Modliť sa k sv. Michalovi Archanjelovi a hovoriť mu: „Ó, sv. Michal, Knieža každého nového dňa, ty si porazil Lucifera, ktorý sa robil bohom. Keď svet zlyhal kvôli jeho posmechu v nebi, povstal si a vyhnal si zo siedmych nebeských sfér Pýchu, ktorá hľadela zvrchu na Najvyššieho. (Uveď teraz do poriadku svet a očisti ho od hniloby a hýrenia. Zavládni vo svete, až kým v ňom nezvíťazí pokoj. Nech v tomto zničenom svete zavládne to, čo je nezničiteľné – Božie Slovo.)“
- Modliť sa k Božej Matke, Panne Márii, a hovoriť jej: „Ty si Ženou, ktorej bola daná moc rozdrviť hlavu hadovi, ktorý klamal človeku, že môže byť ako Boh. Kiežby si ho Ty, Panna Mária, ktorá si hľadala Krista tri dni, opäť našla pre svet, ktorý Ho stratil. Posilni našu stareckú nemohúcnosť vo vyjadrovaní tým pravým Slovom. A tak, ako sa v Tvojom lone utváralo Slovo, ktoré sa stalo Telom, sformuj Ho aj v našich srdciach. Nebeská Kráľovná, zapáľ v týchto temných dňoch svetlo v lampách našich duší. Vypros svetlo pre svet; kiežby mu svietilo najmä v týchto dňoch temnoty.“