vitus-810x500.jpg

Ranné mučeníctvo svätého Víta je pozoruhodným svedectvom pre Cirkev v každej dobe

73
Neutral

(LifeSiteNews) — Jedným z titulov tohto božského Ducha, ktorý tak osobitne vládne tejto časti cyklu, je Svedok Slova. (Ján 15,26) Takto ho oznámil svetu sám Človek-Boh, keď sa ho chystal opustiť, aby sa vrátil k svojmu Otcovi, po tom, čo zo svojej strany vydal svoje vlastné veľké svedectvo zvrchovanej pravdy. (Ján 18,37)

Veriaci, vytvorení Duchom Svätým na spôsob Ježiša Krista, sú tiež svedkami, ktorých poslaním je pošliapavať lživý blud, nepriateľa Boha, vyjadrovaním pravdy nielen slovami, ale aj skutkami. Existuje však svedectvo, ktoré nie je dané vydávať všetkým, je to svedectvo krvi; mučeníci majú túto výsadu, je to zvláštne postavenie, ktoré im bolo udelené v neprestajnom boji, ktorý sa neustále vedie medzi pravdou a lžou, a tento boj je súhrnom celých dejín.

Teda mučeníci prichádzajú v tomto období húfne na žiarivé nebo svätej Cirkvi. O niekoľko dní bude Cirkev celá vzrušená radosťou z narodenia svätého Jána Krstiteľa, toho muža veľkého nad všetkých ľudí, (Matúš 11,11) a ktorého veľkosť spočíva najmä v tom, že bol Bohom poslaný za svedka, aby vydal svedectvo o svetle. (Ján 1,6) Potom budeme vo voľnom čase rozjímať nad týmito myšlienkami, na ktoré nás, zdá sa, pripravujú stále sa zväčšujúce skupiny radostných mučeníkov, ktorí nám križujú cestu, akoby ohlasovali blízky príchod priateľa Ženícha. (Ján 3,29)

Dnes tu máme Víta, ktorého sprevádzajú jeho verní pestúni Modestus a Crescentia. Je to ešte dieťa, a predsa nás prichádza poučiť o cene krstu a o vernosti, ktorú sme povinní nášmu Otcovi v nebi napriek všetkému ostatnému popri ňom. Veľká je jeho sláva na zemi i v nebi; démoni, ktorí sa pred ním za života triasli, majú pred ním aj naďalej strach.

Jeho meno zostáva nezmazateľne zapísané v pamäti kresťanského ľudu, rovnako ako meno as Svätý Elmo alebo Erazmus, patriaci medzi ich najsilnejších “pomocníkov” v každodenných potrebách. Svätý Vít, alebo častejšie svätý  Guy, je vzývaný, aby vyslobodil tých, ktorých napadla tá žalostná choroba, ktorá je od neho pomenovaná, ako aj aby neutralizoval zlé účinky uhryznutia besným psom; a jeho dobrodenie sa prejavuje aj voči nemým zvieratám.

Podobne sa k nemu prosí v prípadoch letargie alebo neprimerane dlhého spánku; z tohto dôvodu je kohút jeho výrazným atribútom v kresťanskom umení, ako aj preto, že sa k tomuto svätcovi zvyčajne utiekajú, keď sa chce človek v určitú konkrétnu hodinu prebudiť.

Prejdime teraz k tomu, o čom hovorí liturgia dnešných&nbspsvätých:

Vitus ešte ako dieťa bol pokrstený, otcovi neznámy. Keď sa to jeho otec dozvedel, vynaložil všetko úsilie, aby syna od kresťanského náboženstva odradil, ale keďže zistil, že v ňom zotrváva, vydal ho sudcovi Valeriánovi, aby ho zbičoval. Keďže však zostával stále rovnako neochvejný ako predtým, vrátil ho otcovi.

Ale kým jeho otec v duchu premýšľal, akému prísnemu trestu ho má podrobiť, Vít, varovaný anjelom, utiekol do inej krajiny v spoločnosti Modesta a Krescentia, ktorí ho vychovali. Tam si získal veľkú chválu za svätosť, takže jeho sláva dosiahla Diocletiana. Cisár, preto poslal po neho, aby vyslobodil jeho vlastné dieťa, ktoré sužoval diabol. Vitus ho vyslobodil; keď však cisár zistil, že ani pri všetkých svojich daroch ho nedokáže priviesť k uctievaniu bohov, mal tú nevďačnosť, že ho, ako aj Modesta a Crescentia, uvrhol do väzenia a spútal ich okovami.

Ale keď ich vo väzení našli vernejších než kedykoľvek predtým, keď sa priznali, cisár ich prikázal hodiť do veľkej nádoby plnej horiacej živice, smoly a roztaveného olova. V nej, podobne ako tri hebrejské deti v ohnivej peci, spievali Bohu chválu; po nej ich vytiahli von a hodili levovi, ale ten si pred nimi len ľahol a oblizoval im nohy.

Vtedy cisár, naplnený zúrivosťou, najmä preto, že videl, že zástup, ktorý sa na to díval, bol tým zázrakom rozrušený, prikázal Víta, Modesta a Crescentia natiahnuť na kváder a rozdrviť im údy tak, že sa im polámali kosti. Kým umierali, prišli hromy, blesky a zemetrasenia, takže chrámy bohov sa zrútili a mnoho ľudí zahynulo. Ich pozostatky pozbierala vznešená pani menom Florentia, ktorá ich nabalzamovala koreninami a čestne pochovala.

Vyhrali ste boj, slávni mučeníci, boj nebol dlhý, ale získal vám večnú korunu! Získali ste si, ó, Modestus a Crescentia, večnú vďačnosť samotného vášho Boha, lebo ste mu verne vrátili vzácny náboj, ktorý vám bol zverený do opatery, v osobe toho drahého dieťaťa, ktoré sa skrze vieru a krst stalo vaším vlastným.

A aj ty, vznešený chlapec, ktorý si dal prednosť svojmu Otcovi v nebi pred svojím pozemským rodičom, kto môže povedať, akú láskavú nehu ti naveky venoval Ten, ktorého si pred ľuďmi tak neochvejne pokladal za svojho pravého Otca? Dokonca aj tu dole ťa rád obdarúva nápadnými znakmi svojej veľkorysosti, lebo ti vo veľkom rozsahu zveruje výkon svojej milosrdnej moci.

Vďaka tej svätej slobode, ktorá vládla v tvojej duši od prvých úsvitov rozumu a vďaka ktorej bolo tvoje telo podriadené kontrole tvojej duše, máš teraz nad padlou prírodou obdivuhodnú moc. Nešťastní trpiaci, ktorých zdeformované údy sú násilne spracované v rozmaru krutej choroby a už nie sú ovládané vôľou, alebo na druhej strane tí, ktorí sú bezmocní a už nemôžu slobodne konať z dôvodu neodolateľného spánku, títo všetci získavajú pri tvojich nohách späť dokonalú harmóniu duše a tela, potrebnú poslušnosť hmotného voči duchovnému, vďaka ktorej sa človek môže slobodne venovať povinnostiam, ktoré naňho doliehajú, či už ide o Boha, alebo o blížneho.

Poslúchni, aby si bol stále štedrejší v udeľovaní týchto milostí, ktoré sú vzácnymi darmi, ktoré máš zvlášť k dispozícii, pre dobro trpiaceho ľudstva a na väčšiu slávu svojho Boha, ktorý ti dal večnú korunu. Prosíme ťa slovami Cirkvi a tvojimi zásluhami, aby Boh v nás zničil tú pýchu, ktorá kazí rovnováhu samotného človeka a núti ho odbočiť z jeho cesty.

Nech nám je dopriate dôkladne pohŕdať zlom, lebo tak sa človeku navracia sloboda v láske: “Nie pyšne zmýšľať, ale napredovať pred tebou príjemnou pokorou; aby pohŕdajúc tým, čo je zlé, vykonával so slobodnou láskou to, čo je správne.” (Kolektív dňa)

Tento text je prevzatý z Liturgického roka, ktorého autorom je Dom Prosper Gueranger (1841-1875). LifeSiteNews ďakuje Stránke Ecu-Men za jednoduché sprístupnenie tohto klasického diela online.