Duch Svätý, ktorý chce pozdvihnúť naše duše nad túto zem, preto nepohŕda našimi telami. Celý človek je Jeho stvorením a chrámom a práve celého človeka musí priviesť k večnému šťastiu. Telo Človeka-Boha bolo jeho majstrovským dielom v hmotnom stvorení; božskú radosť, ktorú má z tohto dokonalého tela, do istej miery rozširuje aj na naše telo; veď to isté telo, ktoré vytvoril v lone najčistejšej Panny, bolo od samého začiatku vzorom, podľa ktorého sa formuje to naše.
Pri opätovnom stvorení, ktoré nasledovalo po páde, bolo telo Človeka-Boha prostriedkom vykúpenia sveta’a ekonómia našej spásy vyžaduje, aby sa cnosť Jeho spasiteľnej krvi nedostala k duši inak ako cez telo, pričom všetky božské sviatosti sa na dušu vzťahujú prostredníctvom zmyslov. Obdivuhodná je harmónia prírody a milosti; tá druhá si tak ctí hmotnú časť našej bytosti, že bez nej nepriťahuje dušu k svetlu a k nebu.
V nevyspytateľnom tajomstve posvätenia totiž zmysly neslúžia len ako priechod; samy zakúšajú moc sviatostí, podobne ako vyššie schopnosti, ktorých sú kanálmi; a posvätená duša nachádza pokorného spoločníka svojej púte, ktorý je s ňou už spojený v dôstojnosti Božej adopcie, čo spôsobí oslávenie našich tiel po vzkriesení.
Teda starostlivosť venovaná samotnému telu nášho blížneho sa povyšuje na vznešenosť svätej lásky; pretože súc inšpirované touto láskou, takéto skutky majú účasť na láske, ktorou náš nebeský Otec obklopuje aj údy svojich milovaných detí. Bol som chorý a navštívili ste ma, (Matúš 25,36) povie náš Pán v posledný deň, čím ukáže, že aj neduhy nášho padlého stavu v tejto krajine vyhnanstva, telá tých, ktorých si dovolil nazvať svojimi bratmi, majú účasť na dôstojnosti, ktorá právom patrí večnému, jednorodenému Synovi Otca.
Na toto určite nezabudol ani Duch Svätý, ktorého úlohou je pripomínať Cirkvi všetky slová nášho Spasiteľa; semeno, ktoré padlo do dobrej zeme vyvolených duší, prinieslo stonásobné plody milosti a hrdinskej sebadarovania. Kamil z Lellis ho s láskou prijal a horčičné semeno sa stalo veľkým stromom, ktorý ponúka svoj tieň nebeským vtákom. Rád klarisiek regulariek, slúžiaci chorým alebo šťastnej smrti, si zaslúži vďačnosť ľudstva; na znak nebeského’súhlasu boli nejedenkrát videní anjeli, ktorí pomáhali jeho členom pri lôžku umierajúceho.
Pri liturgický opis života svätého Kamila je taký plný, že k nemu netreba nič dodávať.
Kamil sa narodil v Bachianicu, mestečku diecézy Chieti. Pochádzal zo šľachtického rodu Lellisovcov a jeho matka mala v čase jeho narodenia šesťdesiat rokov. Keď s ním čakala dieťa, snívalo sa jej, že porodila malého chlapca, ktorý bol na prsiach podpísaný krížom a bol vodcom skupiny detí, ktoré nosili rovnaký znak.
Ako mladý muž sa dal na dráhu zbrojára a na istý čas sa oddal svetským nerestiam, ale v dvadsiatom šiestom roku života ho osvietila nebeská milosť a zachvátila ho taká veľká ľútosť nad tým, že urazil Boha, že sa na mieste, prelievajúc záplavu sĺz, pevne rozhodol, že zo seba bez prestania zmyje škvrny svojho minulého života a oblečie si nového človeka. Preto sa práve v deň svojho obrátenia, ktorý pripadol na sviatok Očisťovania Presvätej Bohorodičky, ponáhľal k bratom minoritom, ktorí sa nazývajú kapucíni, a úpenlivo prosil, aby bol prijatý do ich radov.
Tejto a ďalšej jeho žiadosti bolo vyhovené, ale zakaždým mu na nohe znova prepukol strašný vred, na ktorý trpel už predtým; preto sa pokorne podriadil zámerom Božej prozreteľnosti, ktorá ho pripravovala na väčšie veci, a zvíťazil nad sebou, dvakrát odložil františkánsky habit, o ktorý dvakrát požiadal a dostal ho.
Odišiel do Ríma a bol prijatý do špitála s názvom “Nevyliečiteľných.” Jeho cnosti sa stali takými známymi, že mu bolo zverené vedenie tejto inštitúcie a on ho vykonával s najväčšou poctivosťou a skutočne otcovskou starostlivosťou. Považoval sa za služobníka všetkých chorých a zvykol im ustielať postele, umývať ich, liečiť ich rany a pomáhať im v ich poslednej agónii svojimi modlitbami a zbožným napomínaním. Pri vykonávaní týchto úradov podával nápadné dôkazy svojej obdivuhodnej trpezlivosti, neprekonateľnej statočnosti a hrdinskej lásky.
Keď však pochopil, akou veľkou výhodou by preňho bola znalosť písmen pri pomoci tým, ktorým hrozila smrť a ktorých službe zasvätil svoj život, nehanbil sa vo veku tridsaťdva rokov opäť vrátiť do školy a učiť sa prvé prvky gramatiky medzi deťmi. Keď bol potom v náležitom poriadku povýšený na kňaza, pripojilo sa k nemu niekoľko spoločníkov a napriek odporu, o ktorý sa pokúšal nepriateľ ľudského rodu, položil základy Kongregácie riadnych klerikov, služobníkov chorých (MI).
V tejto práci Kamila obdivuhodne posilnil nebeský hlas vychádzajúci z obrazu ukrižovaného Krista, ktorý obdivuhodným zázrakom uvoľnil ruky z dreva a natiahol ich k nemu. Od Apoštolskej stolice získal schválenie svojho rádu. Jeho členovia sa zaviazali štvrtým a veľmi ťažkým sľubom, a to slúžiť chorým, dokonca aj nakazeným morom. svätý Filip Neri, ktorý bol jeho spovedníkom, dosvedčil, ako sa táto inštitúcia páči Bohu a ako veľký podiel má na spáse duší; vyhlásil totiž, že často videl anjelov, ktorí vnukali slová Kamilovým žiakom, keď pomáhali tým, ktorí sa nachádzali v agónii.
Keď sa takto prísnejšie ako predtým zaviazal k službe chorým, s obdivuhodnou horlivosťou sa až do posledného dychu venoval bdeniu nad ich záujmami vo dne i v noci. Žiadna práca ho nemohla unaviť, žiadne ohrozenie života ho nemohlo vystrašiť. Stal sa pre všetkých všetkým a nárokoval si na najnižšie úrady, ktoré vykonával pohotovo a s radosťou, najpokornejším spôsobom, často na kolenách, akoby v chorých videl prítomného samého Krista.
Aby bol viac k dispozícii všetkým, ktorí to potrebovali, z vlastnej vôle odložil všeobecné riadenie rádu a zbavil sa nebeských pôžitkov, ktorými bol počas kontemplácie zaplavený. Jeho otcovská láska k nešťastným zažiarila s najväčším leskom, keď Rím trpel najprv nákazlivou nákazou a potom veľkým nedostatkom potravín, a tiež keď v Nole v Kampánii pustošil strašný mor. Slovom, bol pohltený takou veľkou láskou k Bohu a k blížnemu, že ho nazývali anjelom a zaslúžil si, aby mu anjeli pomáhali v rôznych nebezpečenstvách, ktoré mu hrozili na jeho cestách.
Bol obdarený darom proroctva a milosťou uzdravovania a vedel čítať tajomstvá sŕdc. Svojimi modlitbami raz rozmnožil pokrmy a inokedy premenil vodu na víno. Nakoniec sa zdalo, že vyčerpaný bdením, pôstom a neustálou prácou je už len kožou a kosťou. Odvážne pretrpel päť dlhých a ťaživých chorôb, ktoré nazýval “milosrdenstvom Pánovým;” a posilnený sviatosťami, so sladkými menami Ježiša a Márie na perách, zaspal v našom Pánovi, zatiaľ čo zazneli tieto slová: “Nech sa ti Ježiš Kristus zjaví so sladkou a milostivou tvárou.”
Zomrel v Ríme v hodinu, ktorú predpovedal, deň pred júlovými idami, v roku spásy 1614, v šesťdesiatom piatom roku svojho veku. Preslávil sa mnohými zázrakmi a Benedikt XIV ho slávnostne zapísal do kalendára svätých. Leo XIII ho na želanie biskupov katolíckeho sveta a s radou Kongregácie pre obrady vyhlásil za nebeského patróna všetkých sestier a chorých na všetkých miestach a nariadil, aby sa jeho meno vzývalo v litániách k agónii.
Angel lásky, akými úžasnými cestami ťa viedol Boží Duch! Vízia tvojej zbožnej matky zostala dlho neuskutočnená; skôr než si vzal na seba svätý kríž a naverboval si spoločníkov pod toto posvätné znamenie, slúžil si odpornému tyranovi, ktorý nechce mať pod svojou zástavou nikoho iného než otrokov, a vášeň hazardu bola blízko tvojej záhube. Kamil, pamätajúc na nebezpečenstvo, ktoré si podstúpil, zľutuj sa nad nešťastnými otrokmi vášne; vysloboď ich od šialenstva, ktorým riskujú pre rozmar náhody svoj majetok, svoju česť a svoj pokoj na tomto i budúcom svete.
Tvoje dejiny dokazujú moc milosti pretrhnúť najpevnejšie putá a zmeniť najzarytejšie zvyky: kiež by sa títo ľudia, podobne ako ty, obrátili k Bohu a zmenili svoju nerozvážnosť na lásku k nebezpečenstvám, ktorým ich môže vystaviť svätá láska! Veď aj dobročinnosť má svoje riziko, dokonca nebezpečenstvo života, ako Pán dobročinnosti položil za nás svoj život: nebeskú hru, ktorú si hral tak dobre, že ti tlieskali aj samotní anjeli. Ale čo je hazard pozemského života v porovnaní s cenou vyhradenou pre víťaza?"
Podľa prikázania evanjelia, ktoré Cirkev číta na tvoju počesť, nech všetci, tak ako ty, milujeme svojich bratov, ako Kristus miloval nás! Málokto, hovorí svätý Augustín, milujte sa navzájom s týmto cieľom, aby Boh bol všetko vo všetkých. (V Joanne, Traktát 83) Ty, Kamil, majúc túto lásku, uplatňoval si ju prednostne voči tým trpiacim údom Kristovho’mystického tela, v ktorých sa ti náš Pán zjavil jasnejšie a v ktorých bolo jeho kráľovstvo bližšie. Preto si ťa Cirkev vo vďačnosti vyvolila spolu s Jánom od Boha za strážcu tých domov pre trpiacich, ktoré založila s pozornou starostlivosťou matky’
Pocti túto dôveru matky’
. Chráň tieto nemocnice pred pokusmi odpornej a neschopnej sekularizácie, ktorá vo svojej horlivosti stratiť duše obetuje aj telesné blaho nešťastných smrteľníkov zverených do starostlivosti jej zlej filantropie. Aby sme mohli čeliť narastajúcej biede, rozmnož svojich synov a urob ich hodnými pomoci anjelov. Kdekoľvek sa budeme nachádzať v tomto údolí vyhnanstva, keď zaznie hodina nášho posledného boja, využi svoju vzácnu výsadu, ktorú dnes uctieva svätá liturgia; pomôž nám duchom svätej lásky poraziť nepriateľa a dosiahnuť nebeskú korunu!
Tento text je prevzatý z Liturgického roka, ktorého autorom je Dom Prosper Gueranger (1841-1875). LifeSiteNews je vďačný Stránke Ecu-Men za jednoduché sprístupnenie tohto klasického diela online.