Spojenie krvi kráľov s krvou pontifikov, sláva Anninho slávneho pôvodu je ďaleko prekonaná slávou jej potomstva, ktoré nemá medzi Evinými dcérami obdobu.
Najvznešenejšia zo všetkých, ktoré kedy počali na základe príkazu “rásť a množiť sa,” vidí, že zákon ľudského pokolenia sa pred ňou zastavil ako ten, ktorý dospel na svoj vrchol, na prah Boha; z jej plodu totiž vyšiel sám Boh, bezdetný Syn Panny Márie a vnuk Anny a Joachima.
Predtým, ako boli obdarení najväčším požehnaním, aké kedy bolo udelené pozemskému zväzku, museli dvaja svätí prarodičia Slova, ktoré sa stalo telom, prejsť očistou utrpenia. Tradície, ktoré sa k nám, hoci zmiešané s menej autentickými podrobnosťami, dostali od samého počiatku kresťanstva, nám hovoria o týchto vznešených manželoch, ktorí boli vystavení skúške dlhotrvajúcej neplodnosti a z tohto dôvodu nimi ľudia opovrhovali; o Joachimovi, ktorý bol vyhnaný z chrámu a odišiel skryť svoj žiaľ do púšte; o Anne, ktorá zostala sama, aby oplakávala svoje vdovstvo a poníženie.
Pre znamenitý cit toto rozprávanie (Jakobovo protoevanjelium) by sa dalo porovnať s najkrajšími príbehmi Svätého písma:
Bol to jeden z veľkých sviatočných dní Pána. Napriek mimoriadnemu smútku Anna odložila smútočné rúcho, ozdobila si hlavu a obliekla sa do svadobného rúcha. Okolo deviatej hodiny sa išla prejsť do záhrady; keď zbadala vavrín, sadla si do jeho tieňa a vyliala svoju modlitbu k Pánu Bohu so slovami: "Bože mojich otcov, požehnaj ma a vypočuj moju prosbu, ako si požehnal Sáru a dal jej syna!"
A keď pozdvihla oči k nebu, uvidela na vavríne vrabčie hniezdo a vzdychajúc povedala:
Žiaľ, z koho som sa narodila, aby som bola v Izraeli takou kliatbou?
Komu sa mám pripodobniť? Nemôžem sa prirovnať k nebeskému vtáctvu, lebo vtáky sú požehnané tebou, Pane.
Komu sa mám pripodobniť? Nemôžem sa prirovnať k zvieratám zeme, veď aj tie sú pred tebou plodné.
Komu ma mám prirovnať? Nemôžem sa prirovnať k vodám, veď ani ony nie sú pred tebou neplodné a rieky a oceány plné rýb ťa chvália vo svojich výšinách a vo svojom pokojnom toku.
Komu sa mám prirovnať? Nemôžem sa prirovnať ani k zemi, lebo aj zem prináša ovocie v pravý čas a chváli ťa, Pane.
A hľa, Pánov anjel stál vedľa nej a povedal jej:
"Hľa, Pánov anjel! Počneš a porodíš dieťa a tvoje ovocie bude slávené po celej obývanej zemi. A Anna v pravý čas porodila dcéru a povedala: Moja duša je v túto hodinu zvelebená. A nazvala dieťa Máriou, a keď jej dala prsia, odrecitovala Pánovi túto pieseň:
‘Budem spievať chválospev Pánovi, svojmu Bohu, lebo ma navštívil, zbavil ma hanby a dal mi plod spravodlivosti. Kto oznámi synom Rubenovým, že Anna sa stala plodnou? Počúvajte, počúvajte, dvanásť pokolení: Hľa, Anna rodí!"’
Sviatok svätého Joachima, ktorý Cirkev slávi v nedeľu v rámci oktávy Nanebovzatia jeho blahoslavenej dcéry’nám poskytne príležitosť doplniť opis týchto skúšok a radostí, na ktorých sa podieľal. Varovaný z neba, aby opustil púšť, stretol svoju manželku pri zlatej bráne, ktorá vedie do chrámu na východnej strane. Neďaleko odtiaľto, v blízkosti Probatica pisciny, kde sa umývali malé biele jahniatka pred ich obetovaním, stojí dnes obnovená bazilika svätej Anny, pôvodne nazývaná svätá Mária Narodenia. Tu, ako v pokojnom raji, z prúta Jesseho vyrástla tá požehnaná ratolesť, ktorú prorok oslavoval, že čoskoro prinesie kvet, ktorý rozkvitol od večnosti v lone Otca.
Pravda je, že Seforis, rodné mesto Anny’a Nazaret, kde žila Mária, sa sporia so svätým mestom o poctu, ktorú starobylá a stála tradícia prisudzuje Jeruzalemu. Ale naša úcta nebude nesprávne nasmerovaná, ak ju dnes vzdáme blahoslavenej Anne, v ktorej sa udiali zázraky, na ktoré už len pomyslenie prináša novú radosť nebi, hnev satanovi a triumf svetu.
Ana bola akoby východiskovým bodom vykúpenia, obzorom, ktorý obhliadli proroci, prvým rozpätím nebies, ktoré sa rozžiarilo vychádzajúcim ohňom polárnej žiary; požehnanou pôdou, ktorej úroda bola taká čistá, že anjeli uverili, že sa nám obnovil Eden. Ale uprostred aureoly neporovnateľného pokoja, ktorá ju obklopuje, ju oslavujme ako krajinu víťazstva prevyšujúcu najslávnejšie bojové polia; ako svätyňu Nepoškvrneného počatia, kde náš ponížený rod nastúpil do boja, ktorý začali pred Božím trónom anjelské zástupy; kde bola rozdrvená hlava hada a Michael, teraz prekonaný v sláve, s radosťou odovzdal svojej sladkej kráľovnej v prvom okamihu jej existencie velenie nad Pánovými vojskami.
Ktoré ľudské pery, ak sa nedotknú ako prorok’žeravého uhlia, by mohli vyrozprávať obdivný údiv anjelských mocností, keď im Najsvätejšia Trojica, prechádzajúc od horiacich Serafínov k najnižšiemu z deviatich chórov, prikázala obrátiť svoje ohnivé pohľady a kontemplovať kvet svätosti rozkvitajúci v lone Anny?"
Žalmista povedal o slávnom meste, ktorého základy sa teraz skrývajú v nej, ktorá bola kedysi neplodná: jeho základy sú vo svätých horách; (Psalm 86,1) a nebeské hierarchie korunujúce svahy večných vrchov, uzrel v jej výšinách pre nich neznáme a nedosiahnuteľné, vrcholy približujúce sa tak blízko k Bohu, že si v nej už vtedy pripravoval svoj trón. Podobne ako Mojžiša pri pohľade na horiaci ker na Horebe, aj ich sa zmocnila svätá bázeň, keď spoznali Boží vrch uprostred púšte tohto sveta; a pochopili, že utrpenie Izraela čoskoro prestane. Hoci zahalená oblakom, Mária už bola tou požehnanou horou, ktorej základňa, t. j. východiskový bod jej milostí, bol položený ďaleko nad vrcholmi, kde sa v sláve a láske zdokonaľujú najvyššie stvorené svätosti.
Ako právom má meno Anna, čo znamená milosť, matka, v ktorej sa počas deviatich mesiacov sústredili blahoslavenstvá Najvyššieho, extáza anjelských duchov a nádej celého tela! Bezpochyby to bola Mária, dcéra, a nie matka, ktorej sladkosť tak mocne priťahovala nebesá k našej pokornej zemi. Parfum však najprv prevonia nádobu, v ktorej je uložený, a aj po jeho odstránení ju zanecháva nasiaknutú svojou vôňou.
Okrem toho je zvykom pripraviť samotnú vázu s najväčšou starostlivosťou; musí byť o to čistejšia, vyrobená z drahšieho materiálu a bohato zdobená, o čo vzácnejšia a znamenitejšia je esencia, ktorá sa do nej má vložiť. Takto Magdaléna vložila svoj vzácny spikenard do alabastru. Duch Svätý, pripravovateľ nebeských parfumov, by nebol menej opatrný ako ľudia.
Nynie, úloha blahoslavenej Anny sa neobmedzovala, podobne ako úloha hmotnej vázy, na pasívne uchovávanie pokladov sveta. Vybavila telo tej, ktorá mala dať telo Božiemu Synovi; živila ju mliekom; dala jej, zaplavenej záplavou božského svetla, prvé praktické predstavy o živote. Pri výchove svojej slávnej dcéry zohrala Anna úlohu skutočnej matky: nielenže viedla Máriine prvé kroky, ale spolupracovala s Duchom Svätým pri výchove jej duše a príprave na jej neporovnateľný osud, až keď dielo dosiahlo najvyšší stupeň rozvoja, ku ktorému ho mohla priviesť, bez zaváhania a bez myšlienky na seba samu ponúkla svoje nežne milované dieťa tomu, od ktorého ho prijala.
Sic fingit tabernaculum Deo, takto zarámovala príbytok pre Boha. Takýto nápis okolo postavy svätej Anny, ktorá poučuje Máriu, tvoril zariadenie starobylého cechu stolárov a tesárov; pretože tí, považujúc zhotovovanie svätostánkov, v ktorých môže prebývať Boh v našich kostoloch, za svoju najvybranejšiu prácu, si vzali svätú Annu za svoju patrónku a vzor. Šťastné boli tie časy, keď jednoduchosť našich otcov tak hlboko prenikla do praktického chápania tajomstiev, ktorými sa chvália ich pobláznení synovia, ktorí ich ignorujú.
V Knihe prísloví sa chváli udatná žena za pradenie, tkanie, šitie, vyšívanie a starostlivosť o domácnosť: prirodzene sa teda tí, ktorí sa venovali týmto činnostiam, dali pod ochranu Joachimovej manželky. Tí, ktorí trpeli tou istou skúškou, ktorá inšpirovala Annu’k dojímavej modlitbe pod vrabčím’hniezdom, viackrát zakúsili silu jej príhovoru, vďaka ktorej získali pre iných, ako aj pre seba, požehnanie Pána Boha.
Východ predbehol Západ vo verejnom kulte Mesiášovej babičky. V polovici šiesteho storočia jej bol v Konštantínopole zasvätený chrám. V Typikone svätej Sabby sa jej liturgická pamiatka pripomína trikrát v roku: deviateho septembra spolu s manželom sv. Joachimom, deň po narodeninách ich slávnej dcéry; deviateho decembra, kedy Gréci, o deň neskôr ako Latiníci, slávia sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie pod názvom, ktorý priamejšie vyjadruje podiel svätej Anny na tomto tajomstve; a napokon 25.. Jakuba, ktorý sa slávil 30. apríla, sa nazýva Dormitio alebo drahocenná smrť svätej Anny, matky presvätej Bohorodičky: presne ten istý výraz, ktorý neskôr prevzalo rímske martyrológium.
Aj keď Rím so svojou zvyčajnou rezervovanosťou až oveľa neskôr povolil zaviesť do latinských kostolov liturgický sviatok svätej Anny, predsa len povzbudil zbožnosť veriacich týmto smerom. Už za čias Leva III (796-816) a na výslovný príkaz tohto slávneho pontifika’bola história Anny a Joachima zobrazená na posvätných ornamentoch (Život Leva III) najvznešenejších bazilík vo Večnom meste.
Rád Karmelu, ktorý je tak oddaný svätej Anne, svojím šťastným prechodom do našich krajín mocne prispel k rastúcemu nárastu jej kultu. Okrem toho bol tento rozvoj prirodzeným dôsledkom pokroku úcty ľudí k Matke Božej. Úzky vzťah medzi týmito dvoma úctami si všímame v ústupku, ktorým Urban VI. v roku 1381 vyhovel túžbam veriacich v Anglicku a povolil pre toto kráľovstvo sviatok blahoslavenej Anny. Cirkev v Apt v Provensálsku mala tento sviatok už celé storočie; táto skutočnosť vyplývala z pocty, ktorá sa tejto cirkvi dostala tým, že v prvom veku kresťanstva prijala takmer spolu s vierou aj sväté telo.
Ak si náš Pán, kraľujúci v nebi, zaželal, aby tam bola korunovaná aj jeho požehnaná Matka vo svojom panenskom tele, relikvie Máriinej’matky sa stali pre svet dvojnásobne drahými, najprv, ako v prípade iných, pre svätosť tej, ktorej vzácne pozostatky sú, a potom nadovšetko pre ich úzke spojenie s tajomstvom Vtelenia. Aptská cirkev bola taká štedrá z jej hojnosti, že by teraz nebolo možné vymenovať svätyne, ktoré získali, či už z tohto hlavného zdroja, alebo odinakiaľ, viac alebo menej pozoruhodné časti týchto vzácnych relikvií. Nemôžeme nespomenúť ako jedno z týchto privilegovaných miest veľkú baziliku svätého Pavla za hradbami; samotnú svätú Annu pri zjavení svätej Brigite Švédskej (Revalationes S. Birgittæ, lib. vi, cap. 104) potvrdil pravosť ramena, ktoré tvorí jeden z najvzácnejších klenotov bohatej pokladnice tejto Cirkvi.
Až v roku 1584 Gregor XIII nariadil sláviť tento sviatok 26. júla v celej Cirkvi s obradom dvojnásobku. Leo XIII v roku 1879 ho spolu s obradom svätého Joachima povýšil na dôstojnosť slávnosti druhej triedy. Predtým však, Gregor XV, po tom, čo ho svätá Anna vyliečila z ťažkej choroby, zaradil jej sviatok medzi prikázané s povinnosťou odpočinku od služobných prác.
Keď sa svätej Anne dostávalo pocty zodpovedajúcej jej vznešenej dôstojnosti, ponáhľala sa prejaviť uznanie tejto slávnostnejšej pocty chvály. V rokoch 1623, 1624 a 1625 sa v dedine Keranna neďaleko Auray v Bretónsku zjavila Yvesovi Nicolaziemu a objavila mu starobylú sochu zakopanú na poli Bocenno, ktoré mal v prenájme.
Tento objav priviedol ľudí opäť na miesto, kde si pred tisíc rokmi obyvatelia starobylej Armoriky uctili túto sochu. Nespočetné milosti získané na tomto mieste rozšírili jej slávu ďaleko za hranice provincie, ktorej viera, hodná minulých vekov, si zaslúžila priazeň Mesiášovej babičky; a svätá Anna d’Auray sa čoskoro zaradila medzi hlavné pútnické miesta kresťanského sveta.
Šťastnejšia ako manželka Elcana, ktorá ťa predobrazovala svojou skúškou i menom, ty, ó, Anna, teraz spievaš o veľkolepých daroch Pána. Kde je teraz pyšná synagóga, ktorá tebou pohŕdala? Potomkovia neplodnej sú teraz bez počtu; a my všetci, Ježišovi bratia, deti, ako on, tvojej dcéry Márie, prichádzame radostne, vedení našou Matkou, aby sme ti vzdali chválu. V rodinnom kruhu je najdojímavejší sviatok babičky, keď ju s úctivou láskou obklopujú vnúčatá, ako sa dnes zhromažďujeme okolo teba.
Mnohí, žiaľ, nepoznajú tieto krásne sviatky, kde požehnanie pozemského raja akoby ožívalo v celej svojej sviežosti; ale milosrdenstvo nášho Boha poskytlo sladkú náhradu! On, Najvyšší Boh, sa nám chcel tak priblížiť, že sa stal jedným z nás v tele; aby poznal vzťahy a vzájomné závislosti, ktoré sú zákonom našej prirodzenosti; putá Adama, ktorými sa rozhodol nás pritiahnuť a do ktorých najprv zaviazal seba samého.
Pri pozdvihnutí prirodzenosti nad seba samého ju totiž neodstránil; spôsobil, že sa jej ujala milosť a viedla ju do neba; takže prirodzenosť a milosť, spojené na zemi svojím božským Autorom, mali byť spojené na celú večnosť. My, bratia z milosti toho, ktorý je vždy tvojím vnukom z prirodzenosti, sme teda vďaka tomuto láskavému postoju Božskej Múdrosti celkom doma pod tvojou strechou; a dnešný sviatok, taký drahý srdciam Ježiša a Márie, je naším vlastným rodinným sviatkom.
Usmej sa teda, drahá Matka, na naše spevy a požehnaj naše modlitby. Dnes a vždy buď priaznivo naklonená prosbám, ktoré k tebe vysiela naša krajina bolestí. Buď milostivá manželkám a matkám, ktoré sa ti zverujú so svojimi svätými túžbami a tajomstvom svojich bolestí. Udržuj tradície kresťanského domova tam, kde ešte existujú. Nad koľkými rodinami prešiel zhubný dych tohto veku, ktorý zahubil všetko vážne v živote, oslabil vieru a na mieste pravých a pevných radostí našich otcov zanechal len marazmus, únavu, ľahkomyseľnosť, ak nie ešte niečo horšie.
Ako pravdivo by mohol Mudrc v dnešnej dobe povedať: “Kto nájde statočnú ženu?”Ona jediná by svojím vplyvom mohla čeliť všetkým týmto zlým veciam; ale pod podmienkou, že spozná, v čom spočíva jej skutočná sila: v skromných domácich prácach, ktoré vykonáva vlastnými rukami; v skrytej, obetavej oddanosti; v nočnom bdení; v hodinovej predvídavosti; v práci s vlnou a ľanom a s vretenom; vo všetkých tých silných veciach ktoré jej získavajú dôveru a chválu manžela; autoritu nad všetkými, hojnosť v dome, požehnanie od chudobných, ktorým pomohla, úctu od cudzích, úctu od svojich detí; a pre seba v_bázni pred Pánom vznešenosť a dôstojnosť, krásu a silu, múdrosť, sladkosť a spokojnosť a pokojnú istotu v_posledný deň. (Príslovia 31,10-31)
O požehnaná Anna, zachráň spoločnosť, ktorá hynie pre nedostatok cností, ako sú tvoje. Materinská láskavosť, ktorou nás stále častejšie obdarúvaš, zvýšila dôveru Cirkvi’ráč odpovedať na nádeje, ktoré do teba vkladá. Nech sa staneš známou po celom svete. Čo sa týka nás, ktorí už dávno poznáme tvoju moc a zakúšame tvoju dobrotu, nech v tebe, Matka, stále hľadáme svoj odpočinok, istotu, silu v každej skúške; veď kto sa o teba opiera, nemá sa na zemi čoho báť, a kto spočíva v tvojom náručí, je bezpečne nesený.
Ponúkame blahoslavenej Anne veniec zozbieraný z liturgie. Najskôr vyberieme z Menæa Grékov, keďže je najstaršieho dáta.
MENSIS JULII DIE XXV
Ex Officio Vesperatino
O brilantná slávnosť, deň plný svetla a radosti pre celý svet! V tento deň oslavujeme úctyhodný a chvályhodný prechod slávnej Anny, z ktorej sa narodila Matka života.
Tá, ktorá bola kedysi neplodná a neplodná, priniesla prvé plody našej spásy; ona prosí Krista, aby udelil odpustenie hriechov tým, ktorí s vierou spievajú jeho chválu.
Zdrav, duchovný vták, ohlasujúci jarný čas milosti! Buď pozdravená, ovca, matka baránka, ktorá slovom počala Slovo, Baránka, ktorý sníma hriechy sveta!
Zdrav, požehnaná zem, z ktorej vyrástla ratolesť, ktorá priniesla božský plod! Tvoja plodnosť urobila koniec neplodnosti, ó, Anna, v Bohu najblahoslavenejšia, babička Krista, nášho Boha, ktorá si dala svetu žiarivú lampu, Matka Božia; spolu s ňou sa ráčte prihovárať, aby bola veľká milosť udelená našim dušiam.
Poďte, všetky stvorenia, s cimbalmi a žaltárom vzývajme svätú Annu. Ona vyniesla Božiu horu a bola vynesená na duchovné hory, príbytky raja. Povedzme jej: Požehnané je tvoje lono, v ktorom spočívala tá, ktorá sama porodila Svetlo sveta; slávne sú tvoje prsia, ktoré dojčili tú, čo živila Krista, pokrm nášho života. Pros ho, aby nás oslobodil od všetkých obťažujúcich útokov nepriateľa a zachránil naše duše.
Obráťme sa k našim západným krajinám a pripojme sa k spevom rôznych cirkví. Mozarabská liturgia takto interpretuje pocity kedysi neplodnej ženy po tom, čo bola jej modlitba tak nádherne vypočutá:
Vychválim ťa, Pane, celým srdcom, veď si vypočul slová mojich úst.
℟. Pred očami anjelov ti budem spievať chválu.
℣. Ty si môj Boh a ja ťa budem chváliť, môj Boh a ja ťa budem vyvyšovať.
℟. Pred očami anjelov ti budem spievať chválu.
℣. Sláva a česť Otcovi i Synovi i Duchu Svätému, na veky vekov. Amen.
℟. Pred očami anjelov ti budem spievať chválu.
Apt ďalej prehovorí v mene celej Provensálska a povie o svojej slávnej cti:
ANTIFÓN
O sláva Provensálska, vznešená matka Panny Márie, dcéra Dávidova, babička nášho Vykupiteľa, prines nám milosť odpustenia, aby sme mohli žiť s blaženými.
PROSTREDNÍCTVO
Pochovávaj matku, ktorú si pre nás vyvolil náš Pán, najsvätejšiu Annu, nádej a ochranu Bretoncov. * V blahobyte našu pomocníčku, v nešťastí našu pomocníčku.
℣. Nech vždy pamätá na svoj ľud, nech je vždy láskavá k svojim deťom, či už na súši, alebo pracujúc o’er na mori. * V blahobyte.
Chvála Otcovi, aj Synovi, aj Duchu Svätému. * V blahobyte.
Všetci sa spojme s Bretónčanmi v nasledujúcom hymne:
HYMN
Matka Cirkev jasá radosťou z tohto požehnaného dňa a spieva chválu Anne, kráske Judey, matke Márie.
Spojila krv svätých kráľov s krvou pontifikov a slávu jej rodu ďaleko prevyšujú Annine’oslnivé cnosti.
‘Pod nebeským’úsmevom zväzuje manželský zväzok; a vo svojom svätostánku ukrýva neochvejnú hviezdu panien.
O zázračná milosť nebies! Sotva sa Panna počne v lone svojej matky, keď tam rozdrví hlavu krutému drakovi.
S takýmto prísľubom spásy ľudstvo konečne nachádza nádej; holubica prišla a predpovedá vykúpenému svetu mier.
Chvála Otcovi, Synovi a tebe, Duchu Svätý! Tým, čo s láskou uctievajú blahoslavenú Annu, udeľ večnú milosť. Amen.
Na záver uvedieme tieto krásne formulæ chvál a modlitieb k nášmu Pánovi z Ambróziánskeho misála z Milána:
Správne a spravodlivé je vzdávať vďaky tebe, večný Bože, ktorý si výnimočnou výsadou svojej milosti povýšil blahoslavenú Annu. Jej túžbe po plodnosti si dal dar taký veľkolepý a tak ďaleko prevyšujúci všetky ostatné, že sa z nej narodila Mária, Panna panien, Pani anjelov, Kráľovná sveta, Hviezda mora, Matka tvojho Syna, ktorý je Boh i človek. A preto s anjelmi, teda
O všemohúci večný Bože, ktorý si blahoslavenej Anne po utrpení dlhej neplodnosti dal milosť priniesť slávny plod; daj, prosíme ťa, aby sme sa podľa jej zásluh prihovárali u teba za nás, aby sme boli bohatí v úprimnej viere a plodní v skutkoch spásy. Skrze nášho Pána Ježiša Krista.
Tento text je prevzatý z Liturgického roka, ktorého autorom je Dom Prosper Gueranger (1841-1875). LifeSiteNews je vďačný Ecu-Men webovej stránke za jednoduché sprístupnenie tohto klasického diela online.