Laurenciu dnes nasleduje Chromatiov syn, rímsky prefekt Tiburcius, ktorý tiež trpel na žeravom uhlí za vyznanie svojej viery. Hoci medzi týmito dvoma mučeníctvami uplynulo štyridsať rokov, bol to ten istý Duch Svätý, ktorý oživoval týchto Kristových svedkov a navrhol im rovnakú odpoveď ich katom. Tiburcius, kráčajúc po ohni, zvolal: “Naučte sa, že Boh kresťanov je jediný Boh, lebo tieto žeravé uhlíky sa mi zdajú byť kvetmi.”
Rovnako blízko veľkého arcidiakona stojí slávna panna, sama taká jasná, že ho nezatieni. Zuzana, príbuzná cisára Diokleciána i svätého pápeža Kaia, vraj jedného dňa uzrela pri svojich nohách cisársku korunu. Získala však oveľa väčšiu vznešenosť, lebo tým, že dala prednosť vencu panenstva, získala zároveň palmu mučeníctva.
No, ako poznamenáva svätý Lev na slávnej slávnosti, ktorej oktávu slávime, ak nikto nie je dobrý len pre seba, ak milosti Božej Múdrosti neprospievajú len prijímateľovi, potom nikto nie je múdrejší ako mučeník, žiadna výrečnosť nemôže tak dobre poučiť ľudí ako jeho. Práve týmto vynikajúcim spôsobom učenia, ako nám dnes hovorí Cirkev, “Vavrinec osvietil celý svet svetlom svojho ohňa a plameňmi, ktoré znášal, zohrial srdcia všetkých kresťanov. Príkladom jeho mučeníctva sa v našich dušiach rozpaľuje viera a podporuje oddanosť. Prenasledovateľ mi nenakladá žeravé uhlíky, ale zapáli ma túžbou po mojom Spasiteľovi.” (Pseudo-Augustín, Sermo 30 de Sanctis)
Ak navyše, a to nie je len teória, opakujeme to aj v našich dňoch, ak, ako to povedal sv. Augustín poznamenáva, “okolnosti stavajú človeka pred alternatívu prestúpiť Božie prikázanie alebo stratiť život, aj on musí vedieť radšej zomrieť z lásky k Bohu, ako žiť v nepriateľstve s ním.” (Augustín, Tract. in Joan. 51) Morálka sa nemení, nemení sa ani spravodlivosť Boha, ktorý vo všetkých vekoch odmeňuje verných, ako vo všetkých vekoch trestá zbabelcov.
Mozarabský misál výstižne vyjadruje vznešenosť sv. Vavrinca’mučeníctva v tejto nádhernej formule, ktorá predchádza konsekrácii v deň tohto sviatku.
Hosanna na výsostiach. Je naozaj vhodné a spravodlivé v každom čase, ale najmä na počesť tvojich svätých, vzdávať ti vďaky, Bože, spolutvorca večnej Trojice, spolutvorca a spolupracovník všetkých dobrých vecí, a prinášať obetu chvály v tento slávny deň tvojho najblahoslavenejšieho mučeníka Vavrinca. Slávny triumf, ktorého umučenie znova obišlo kolobehom roka, Cirkev radostne oslavuje: veď v učení sa takmer vyrovnal tvojim apoštolom, ale vo vyznávaní Pána nebol nerovný. Snehobiele rúcho levitu ozdobil purpurom mučedníckej krvi: tak si zapálil jeho srdce svojím ohňom, ktorý si prišiel vrhnúť na zem, že nepocítil neviditeľný oheň; pevným zámerom svojej mysle premohol plamene, ktoré obklopili jeho telo; a silný vo viere sa nebál horiaceho uhlia.
Položený na rošt, tvoj čistý služobník ti priniesol novú obetu; a spálený ako zápalná obeta na oltári, vyslal Pánovi príjemnú vôňu. Tam neporovnateľný mučeník, kým sa mu srdce, vnútornosti a kostná dreň rozplývali, s nepremožiteľnou cnosťou trpezlivosti znášal opekanie svojich údov. Tam natiahnutý ležal zavesený nad ohňom: surová bezbožnosť spaľovala zápal zbožnosti a vdychovala horúce výpary zo skvapalňujúcich sa údov. Tvoj služobník položil na oltár vlastné telo, nový druh obety, ktorú treba sláviť. Chvályhodný levita bol pre seba pontifikom i obeťou. A ten, kto bol služobníkom pri obetovaní Pánovho’tela, obetovaním seba samého vykonával úrad kňaza.
Teda, Pane, je to tvoja moc a tvoja sila, ktorú v ňom chválime. Veď kto by uveril, že telo utvorené z krehkej štruktúry by bez teba mohlo vydržať také muky? Kto by si nemyslel, že ľudské údy podľahnú pred žiarou ohňa, keby z teba vychádzajúci prudší plameň nerozpálil vnútro človeka? Tvojou mocou to bolo, ţe duša, rozradostnená duchovnou rosou, sa tešila z vypuknutia poţiaru vlastného tela: mučeník im prikázal, aby ho obrátili a pohltili: aby nezískal korunu len jednou smrťou; a tak by miernosť múk spomalila ţivotodarnú smrť a on by bol menej slávne korunovaný. Skrze teba, náš Pán, ktorý si Spasiteľ a Vykupiteľ všetkých duší.
Nasledujúca spomienka je venovaná SS. Tiburcia a Zuzanu:
ANT. Ich je nebeské kráľovstvo, ktorí pohŕdajúc pozemským životom, získali nebeskú odmenu a svoje rúcho si vyprali v Baránkovej krvi.
℣. Radujte sa v Pánovi a plesajte spravodliví.
℟. A chváľte sa všetci, ktorí máte správne srdce.
KOLEKTÍV
Nech nás, Pane, podopiera stála ochrana tvojich svätých mučeníkov Tiburcia a Zuzany, lebo ty nikdy neprestávaš milosrdne prihliadať na tých, ktorým dávaš pomáhať takouto pomocou. Prostredníctvom, t.j.
Tento text je prevzatý z Liturgického roka, ktorého autorom je Dom Prosper Gueranger (1841-1875). LifeSiteNews je vďačný Ecu-Men webovej stránke za jednoduché sprístupnenie tohto klasického diela online.