shutterstock_1090983437-scaled-e1691766640897-810x500.jpg

Blahoslavená Panna Mária sa starala o prvotnú Cirkev tak, ako sa starala o malého Ježiša

41
Neutral

Čo je to polárna žiara, pred ktorou blednú najjasnejšie súhvezdia? Vavrinec, ktorý žiaril na augustovom nebi ako neporovnateľná hviezda, je takmer zatienený a stáva sa len skromným satelitom Kráľovnej svätých, ktorej triumf sa pripravuje za mrakmi.

Mária zostala po nanebovstúpení svojho Syna na zemi, aby porodila jeho Cirkev, ale nemohla zostať navždy vo vyhnanstve. Nemala sa však vydať na útek do neba, kým tento nový plod jej materstva nenadobudne rast a silu, ktoré prináležia matke. Aká sladká bola pre Cirkev táto závislosť! Privilégium, ktoré jej údom udelil náš Pán, aby napodobnil seba samého. (Carnalia in te Christus ubera suxit, ut per te nobis spiritualia fluerent. Richard a S. Victore, in Cant. Cap. xxiii)

Ako sme vo vianočnom čase videli, že Bohočloveka najprv nosila v náručí jeho matka, ktorá na jej panenskej hrudi zbierala jeho silu a živila jeho život: tak aj mystické telo Človeka-Boha, svätá Cirkev, dostalo vo svojich prvých rokoch od Márie rovnakú starostlivosť ako božské Dieťa, náš Emanuel.

Tak ako predtým Jozef v Nazarete, aj Peter teraz vládol Božiemu domu; ale Panna Mária bola napriek tomu pre zhromaždenie veriacich zdrojom života v duchovnom poriadku, ako bola pre Ježiša v jeho človečenstve. V deň Letníc Duch Svätý a každý z jeho darov spočinul najprv na nej v plnosti; každá milosť udelená privilegovaným obyvateľom v cenakule bola jej udelená výraznejšie a hojnejšie. “Posvätný prúd rieky robí Božie mesto radostným, lebo Najvyšší najprv posvätil svoj vlastný stánok, urobil z neho studňu živých vôd, ktoré tečú silným prúdom z Libanonu.”

Sama Večná Múdrosť sa v Písme prirovnáva k pretekajúcim vodám; dodnes hlas jej poslov prechádza svetom, veľkolepý ako hlas Pána nad veľkými vodami, ako hrom, ktorý zjavuje jeho moc a majestát: ako nová potopa prevracia hradby falošnej vedy, zrovnáva so zemou každú výšinu vztýčenú proti Bohu a zúrodňuje púšť.

O prameň záhrad, skrývajúci sa tak pokojne a čisto na Sione, ticho, ktoré ťa chráni pred poznaním profánnych ľudí, skrýva pred ich skazenými očami prameň tvojich vĺn, ktoré nesú spásu až do najvzdialenejších končín pohanského sveta. Na teba, ako aj na Múdrosť, ktorá z teba vzišla, sa vzťahuje prorocké slovo: vylial som rieky. (Ekleziáš 24,40) Dávaš piť novonarodenej Cirkvi, ktorá žízni po Slove. Ty si, ako povedal Duch Svätý o Ester, tvoj typ: “Malý prameň, ktorý vyrástol na rieku a premenil sa na svetlo a na slnko a rozhojnil sa na mnohé vody.” (Ester 10,6) Apoštoli, zaplavení božskou vedou, spoznali v tebe najbohatší prameň, ktorý po tom, čo raz Pán Boh dal svetu, bol pre nich naďalej kanálom jeho milosti a pravdy.

Ako sa hora rozprestiera na svojom úpätí úmerne veľkosti svojej výšky, tak aj neporovnateľná dôstojnosť Márie spočívala na jej stále rastúcej pokore. Napriek tomu si nesmieme myslieť, že Matka Cirkvi nemala byť ničím iným než tichou vyhrávačkou nebeských milostí’. Prišiel čas, aby priateľom Snúbenca odovzdala nevýslovné tajomstvá, ktoré poznala len jej panenská duša; a čo sa týka verejných faktov z dejín nášho Spasiteľa, aká pamäť je istejšia alebo úplnejšia ako jej, aké hlbšie pochopenie tajomstiev spásy by mohlo poskytnúť evanjelistom inšpiráciu a látku ich vznešených rozprávaní? Ako by sa vodcovia kresťanského ľudu nemohli pri každom svojom podnikaní radiť s nebeskou rozvahou tej, ktorej úsudok nikdy nemohol byť zatemnený ani najmenším omylom, rovnako ako jej duša nemohla byť poškvrnená ani najmenšou chybou?

Takto, hoci jej nežný hlas nikdy nepočuli v zahraničí, hoci sa rada stavala do tieňa a zaujímala posledné miesto na ich zhromaždeniach, Mária bola od tých čias skutočne, ako poznamenávajú doktori, bičom herézy, milenkou apoštolov a ich milovanou inšpirátorkou. “Ak,” hovorí Rupert (Rupert in Cant. i) “Duch Svätý poučil apoštolov, nesmieme preto usudzovať, že sa neuchyľovali k najsladšiemu učeniu Márie. Áno, skôr jej slovo bolo pre nich slovom samého Ducha; ona doplnila a potvrdila vnuknutia, ktoré každý dostal od toho, ktorý rozdeľuje, ako chce.”

A sv. Ambróz, slávny milánsky biskup, keď hovorí o privilégiu milovaného učeníka pri Poslednej večeri, neváha pripísať väčšiu vznešenosť jeho učenia jeho dlhšiemu a dôvernejšiemu styku s Pannou Máriou: “Tento Pánov miláčik, ktorý spočinul na jej lone a pil z hlbín Múdrosti, nečudujem sa, že vysvetlil božské tajomstvá lepšie ako všetci ostatní, lebo poklad nebeských tajomstiev ukrytý v Márii mu bol vždy otvorený.” (Ambros. De Instit. Virg. vii)

Šťastní boli veriaci tých dní, ktorým bolo dovolené kontemplovať archu zmluvy, v ktorej lepšie ako na kamenných tabuliach prebývala plnosť zákona lásky! Po jej boku si palica nového Árona, žezlo Šimona Petra, zachovávala svoju silu a sviežosť a v jej tieni bola vyvoleným tohto sveta’púšte prístupná pravá nebeská manna. Denis z Atén, Heiroteus, ktorých oboch čoskoro opäť uvidíme pri tejto svätej arche, a mnohí ďalší prichádzali k nohám Márie, aby si oddýchli na svojej ceste, posilnili svoju lásku, poradili sa s augustovým propoštom, kde prebývalo božstvo. Z úst Božej Matky zbierali slová sladšie ako med, ktoré upokojovali ich duše, usporadúvali ich život, napĺňali ich vznešené mysle jasom neba. Týmto privilegovaným z prvého veku mohli byť adresované tie slová Manžela, ktorý v týchto rokoch dokončoval zber zo svojej vyvolenej záhrady: “Nazbieral som si svoju myrhu s aromatickým korením: Svoju medovú plást som zjedol so svojím medom: Svoje víno som vypil so svojím mliekom: jedzte, priatelia, a pite a opíjajte sa, moji milí.” (Song of Solomon 5:1)

Niet divu, že v Jeruzaleme, obdarenom takou vznešenou prítomnosťou, sa prvá skupina veriacich jednomyseľne povzniesla nad dodržiavanie predpisov až k dokonalosti rád; vytrvalo sa modlili, chválili Boha v radosti a prostote srdca, mali priazeň celého ľudu; a boli jedného srdca a jednej duše. Toto šťastné spoločenstvo nemohlo nebyť obrazom neba na zemi, keďže Kráľovná nebies bola jeho členkou; príklad jej života, jej všemohúci príhovor, jej zásluhy, ktoré boli rozsiahlejšie ako všetky spojené poklady všetkých stvorených svätostí, boli Máriiným’príspevkom do tejto blahoslavenej rodiny, kde bolo všetko spoločné všetkým.

Z pahorku Sion však Cirkev rozprestrela svoje ratolesti po všetkých horách a moriach; vinice Tichého kráľa sa rozšírili medzi všetky národy; nastal čas vypustiť ich strážcom, ktorí boli určení, aby ich strážili pre Manželku. Bola to slávnostná chvíľa; mala sa začať nová etapa v dejinách našej spásy: Ty, ktorý bývaš v záhradách, priatelia, počúvajte: nech počujem tvoj hlas. (Song of Solomon 8,13)

Spoločenstvo, Cirkev na zemi, Cirkev v nebi, všetci čakali, že tá, ktorá sa starala o vinič a posilňovala jeho korene, vysloví slovo, aké doteraz prinášalo Spáru na zem. Ale dnes malo byť nadobúdateľom nebo, nie zem. Uteč, ó môj milovaný; (Song of Solomon 8, 14) to bol hlas Márie, ktorá sa chystala nasledovať voňavé kroky Pána, svojho Syna, až do večných hôr, kam ju predišli jej vlastné vône.

Vstúpme do pocitov Cirkvi, ktorá sa pôstom a zdržanlivosťou tejto vigílie pripravuje na oslavu Máriinho triumfu. Človek sa nemôže odvážiť pripojiť na zemi k nebeským radostiam bez toho, aby najprv neuznal, že je hriešnikom a dlžníkom Božej spravodlivosti. Ľahká úloha, ktorá sa nám dnes ukladá, sa nám bude zdať ešte ľahšia, ak ju porovnáme s pôstom, ktorým sa Gréci od prvého dňa tohto mesiaca pripravovali na sviatok Panny Márie’

Modlitba

Bože, ktorý si si za svoj príbytok vyvolil panenské lono blahoslavenej Panny Márie, daj, prosíme ťa, aby sme, chránení jej ochranou, mohli radostne asistovať pri jej sviatku. Ktorá žije, atď.

K tomuto Kolektu vigílie pridajme spolu so svätou liturgiou spomienku na svätého vyznávača, ktorého väznenie a utrpenie v Ríme v čase Ariánov, ho dobre vyrovnalo mučeníkom. Keďže má vo večnom meste svoju cirkev,  Eusebius má právo na úctu celého sveta.

Modlitba

Bože, ktorý nám dávaš radosť každoročnou slávnosťou blahoslaveného Eusébia, svojho vyznávača, milostivo daj, aby sme sa slávením jeho sviatku podľa jeho príkladu priblížili k tebe. Skrze nášho Pána, atď.

Tento text je prevzatý z Liturgického roka, ktorého autorom je Dom Prosper Guéranger (1841-1875). LifeSiteNews ďakuje Ecu-Men webovej stránke za jednoduché sprístupnenie tohto klasického diela online.