Naša pani teraz kraľuje v nebi. Jej víťazstvo nad smrťou ju nestálo žiadnu námahu, a predsa práve cez utrpenie vstúpila podobne ako Ježiš do svojej slávy. Ani my nemôžeme dosiahnuť večné šťastie inak, ako to urobili Syn a Matka. Pamätajme na sladké radosti, ktoré sme zakúsili počas uplynulého týždňa; ale nezabúdajme, že naša vlastná cesta do neba ešte nie je ukončená. “Prečo stojíte a hľadíte do neba!" - povedali anjeli učeníkom v deň Nanebovstúpenia v mene Pána, ktorý vystúpil v oblaku; pretože učeníci, ktorí na okamih uzreli prah neba, sa nemohli zmieriť s tým, že by opäť obrátili svoj zrak do tohto údolia vyhnanstva. Mária nám dnes zasa posiela posolstvo zo svetlej zeme, kam ju máme nasledovať a kde ju budeme obklopovať, keď si v bolestiach vyhnanstva zaslúžila vytvoriť svoj dvor: bez toho, aby nás od nej odvádzal, nám apoštol jej bôľov Filip Benizi pripomína náš skutočný stav cudzincov a pútnikov na zemi.
Bojovníci zvonku sa boja vo vnútri: (2 Kor 7, 5) taký bol z veľkej časti Filipov’život, ako to boli aj dejiny jeho rodného mesta Florencie, aj Talianska, ba celého kresťanského sveta v 13. storočí. V čase jeho narodenia sa mesto kvetov zdalo byť novým rajom pre kvety svätosti, ktoré tam kvitli; napriek tomu bolo obeťou krvavých frakcií, útokov herézy a krajnosti každej biedy. Nikdy nie je peklo tak blízko nás ako vtedy, keď sa nebo prejavuje s najväčšou intenzitou; to bolo jasne vidieť v tom veku, keď sa hlava hada’dostala do najbližšieho kontaktu s pätou ženy. Starý nepriateľ vytvorením nových siekt otriasol vierou v samom strede provincií obklopujúcich večné mesto. Kým na východe islam odháňal posledných križiakov, na západe pápežstvo zápasilo s ríšou, ktorú si Fridrich II. urobil satanovým lénom. V celom kresťanstve sa rozpadol spoločenský zväzok, viera zoslabla a láska ochladla, ale starý nepriateľ mal čoskoro objaviť silu reakcie, ktorú nebesá pripravovali na úľavu pre zostarnutý svet. Vtedy to bolo tak, že Panna Mária predstavila svojmu rozhnevanému Synovi Dominika a Františka, aby spojením vedy so sebazaprením vyvážili nevedomosť a prepych sveta, vtedy aj Filip Benizi, Servita Matky Božej, dostal od nej poslanie hlásať po Taliansku, Francúzsku a Nemecku nevýslovné utrpenie, ktorým sa stala spoluvykupiteľkou ľudského rodu.
Filip sa narodil vo Florencii v šľachtickej rodine Beniziovcov a už od kolísky dával najavo svoju budúcu svätosť. Keď mal sotva päť mesiacov, zázrakom získal schopnosť hovoriť a nabádal svoju matku, aby udelila almužnu Služobníkom Matky Božej. Ako mladík pokračoval v štúdiách v Paríži, kde sa vyznačoval horlivou zbožnosťou a v mnohých srdciach vzbudil túžbu po našej nebeskej vlasti. Po návrate domov mal nádherné videnie, v ktorom ho Panna Mária povolala, aby vstúpil do novozaloženého Rádu servítov. Preto sa utiahol do jaskyne na hore Senario a tam viedol prísny a kajúci život, osladený rozjímaním o utrpení nášho Pána. Potom precestoval takmer celú Európu a veľkú časť Ázie, hlásal evanjelium a všade založil Sodalitu siedmich bolestí Matky Božej, pričom svoj rád šíril obdivuhodným príkladom svojich cností. Bol pohltený láskou k Bohu a horlivosťou za šírenie katolíckej viery. Napriek jeho odmietaniu a odporu bol zvolený za generála svojho rádu. Niektorých svojich bratov poslal hlásať evanjelium do Skýtska, zatiaľ čo sám cestoval z jedného mesta do druhého v Taliansku, potláčal občianske rozbroje a odvolával mnohých na poslušnosť rímskemu pápežovi. Jeho neutíchajúca horlivosť za spásu duší získavala najopustenejších hriešnikov z hlbín neresti k životu v pokání a k pravej láske k Ježišovi Kristovi. Veľmi sa venoval modlitbe a často ho bolo vidieť v extáze. Miloval a ctil si sväté panenstvo a zachoval si ho nepoškvrnené až do konca svojho života prostredníctvom najväčšej dobrovoľnej askézy. Vynikal láskou a súcitom k chudobným. Pri jednej príležitosti, keď ho v Camegliane, dedine neďaleko Sieny, chudobný malomocný prosil o almužnu, dal mu svoje vlastné rúcho, ktoré si žobrák sotva obliekol, očistil sa od malomocenstva. Keď sa povesť o tomto zázraku rozšírila široko-ďaleko, niektorí z kardinálov, ktorí sa zišli vo Viterbe, aby zvolili nástupcu Klementa IV., vtedy nedávno zosnulého, uvažovali o voľbe Filipa, keďže si boli vedomí jeho nebeskej rozvážnosti. Keď sa to Boží muž dozvedel, zo strachu, aby nebol nútený vziať na seba pastiersky úrad, ukryl sa v Montamiate až do zvolenia pápeža Gregora X. Svojimi modlitbami získal pre kúpele tohto miesta, ktoré dodnes nesie jeho meno, cnosť uzdravovania chorých. Napokon v roku 1285 zomrel najsvätejšou smrťou v Todi, keď bozkával obraz svojho ukrižovaného Pána, ktorý nazýval svojou knihou. Pri jeho hrobe sa uzdravovali slepí a chromí a mŕtvi ožívali. Keďže jeho meno sa týmito a mnohými inými zázrakmi stalo slávnym, pápež Klement X. ho zapísal medzi svätých.
Filip, pristúp a pripoj sa k tomuto vozu. (Sk 8,29) Keď sa svet usmieval na tvoju mladosť a ponúkal ti slávu a rozkoše, dostal si od Márie toto pozvanie. Sedela v zlatom voze, ktorý znamenal náboženský život; okolo nej sa ovíjal smútočný plášť; okolo hlavy jej poletovala holubica; lev a baránok ťahali jej voz cez priepasti, z ktorých hlbín bolo počuť stony pekla. Bola to prorocká vízia: mal si prechádzať zemou v sprievode Matky bolestí a tento svet, ktorý už peklo všade podkopalo, nemal pre teba predstavovať žiadne nebezpečenstvo; lebo jemnosť a sila mali byť tvojimi sprievodcami a jednoduchosť tvojou inšpirátorkou: Blahoslavení sú tichí, lebo oni budú vlastniť zem. (Matúš 5,4)
Táto jemná cnosť ti však mala byť užitočná najmä proti samotnému nebu; nebu, ktoré zápasí s mocnými a ktoré pre teba malo pripravenú strašnú skúšku úplného opustenia, pred ktorou sa triasol aj Bohočlovek. Po rokoch modlitieb, práce a hrdinskej oddanosti si za odmenu bola zjavne odmietnutá Bohom a zavrhnutá Cirkvou, zatiaľ čo všetkým, ktorých ti Mária zverila, hrozila bezprostredná záhuba. Napriek jej sľubom existenciu tvojich synov servítov nenapadla menšia autorita ako autorita dvoch všeobecných koncilov, ktorých uznesenia sa Kristov vikár rozhodol potvrdiť. Panna Mária ti dala piť z kalicha svojho utrpenia. Nedožil si sa triumfu veci, ktorá patrila tak jej, ako aj tebe, ale tak ako starovekí patriarchovia z diaľky pozdravovali splnenie sľubov, ani smrť nemohla otriasť tvojou pokojnou a rezignovanou dôverou. Zanechal si svoju dcéru Julianu Falconieri aby svojimi modlitbami pred tvárou Pána získala to, čo si nemohol získať od mocností tohto sveta.
Najvyššia moc na zemi bola kedysi celá položená k tvojim nohám; Cirkev, pamätajúc na pokoru, s akou si utekala pred tiarchou, ťa v kolekte na dnešný deň prosí, aby si pre nás získala, aby sme opovrhli blahobytom tohto sveta a hľadali len nebeské dobrá; ráč vypočuť jej modlitbu. Veriaci však nezabudli, že si bol lekárom tela, skôr než si sa stal liečiteľom duší; majú veľkú dôveru vo vodu a chlieb, ktoré na tento sviatok požehnali tvoji synovia na pamiatku zázračných milostí udelených ich otcovi: milostivo si všímaj vieru ľudí a odmeň osobitnú poctu, ktorú ti vzdávajú kresťanskí lekári. Teraz, keď sa tajomný voz, ktorý ti bol ukázaný na začiatku, stal triumfálnym vozom, na ktorom sprevádzaš našu Pannu Máriu pri jej vstupe do neba, nauč nás, aby sme tak ako ty súcitili s jej bolesťami, aby sme si zaslúžili mať s tebou účasť na jej večnej sláve.
Tento text je prevzatý z Liturgického roka, ktorého autorom je Dom Prosper Gueranger (1841-1875). LifeSiteNews je vďačný Ecu-Men webovej stránke za jednoduché sprístupnenie tohto klasického diela online.