Miamské noviny minulý týždeň vyzdvihli rastúcu komunitu latinskej omše v meste a príťažlivosť tradičnej liturgie pre mladých katolíkov.
V titulnom článku uverejnenom 28. augusta Miami Herald predstavil katolíkov, ktorí sa zúčastňujú na latinskej omši v kaplnke Panny Márie Belenovej v západnom Miami, ktorá slúži rýchlo sa rozrastajúcej komunite, v ktorej je veľa mladých ľudí a rodín.
“Stačí sa poobzerať po malebnej kaplnke Belen a je’jasné, že táto omša, hoci je založená na tradícii a vedie sa väčšinou v latinčine, nie je určená len pre starších katolíkov,” uviedol Miami Herald. “Uprostred posvätného spevu a ozveny organov sa bábätká šantia a rodičia rozptyľujú svoje ratolesti hračkami a omaľovánkami.”
Každý týždeň sa na nedeľnej omši v kaplnke zúčastňuje okolo 350 ľudí, pričom v roku 2017 to bolo v priemere 112 pravidelných návštevníkov latinskej omše, uviedol Frank Andollo, ktorý sa latinskej omše zúčastňuje už 10 rokov.
“Ľudia jazdia až z Palm Beach County a z juhu až z Florida Keys, aby sa v nedeľu dostali na latinskú omšu v Belene,” Herald povedal.
Latinská omša je všeobecne známa priťahuje mladých ľudí, aj keď Cirkev hemoruje mladších členov a má pokračuje v získavaní katolíkov napriek sérii prísnych obmedzení, ktoré v posledných rokoch zaviedol pápež František.
V Miami sa komunita slúžiaca latinskú omšu “neustále rozrastá, pričom za posledných 10 rokov sa presťahovala do piatich rôznych kaplniek, aby sa prispôsobila rastu,” podľa denníka Herald.
‘Nechcú, aby sa niečo oslabilo alebo ohrozilo’
The Herald sa rozprával s niekoľkými katolíkmi, ktorí navštevujú kaplnku Panny Márie Belenskej, vrátane Eleonory Cacchioneovej, matky štyroch detí a “celoživotnou katolíčkou”, ktorá povedala, že “úplne nepochopila, čo sa deje počas omše, kým nezačala navštevovať tradičnú latinskú omšu.”
“Ľudia oblečení v nedeľnom oblečení, pohľad na kňaza, ktorý stojí pred oltárom, a nie pred zhromaždením, slávnostnosť a úcta liturgie — vrátane spôsobu, akým ľudia prijímajú Ježiša v Eucharistii — pripomínajú, že sa deje niečo zvláštne, niečo nadprirodzené a presahujúce ľudské vysvetlenie,” povedala Cacchioneová.
Dvadsaťosemročný José Ballon, riaditeľ zboru Panny Márie v Belene, povedal pre Herald, že latinská omša “určite priláka ľudí, pretože verím, že ich priťahuje autenticita.”
“Nechcú”niečo oslabené alebo kompromisné.”
“V latinskej omši je”pokoj, je”ticho, sú”chvíle ticha”, povedal Ballon. “Zatiaľ čo možno v iných kostoloch, nechcem predpokladať, ale tam by to bolo skôr o ‘Nechajme všetkých spievať” alebo kde všetko musí byť veľká šou, aby ste nezaspali. Myslia si, že je’potrebné nasledovať momentálne trendy … Mám rád poprockovú hudbu, ale v kostole by sa mi to’nepáčilo.”
“Pamätám si, že som mal možnosť ísť pred omšou na spoveď a potom prijať nášho požehnaného Pána vo sviatosti. A to bol taký nádherný zážitok. Akoby ste naozaj cítili, že sa vo vás niečo pohlo,”spomína si. “Bol to taký pocit vnútorného pokoja, najmä po prijatí svätého prijímania. Takže ma to úplne uchvátilo.”
Ďalšia kongregantka Panny Márie z Belenu, Juana Maria Correa, vyrastala na omši v anglickom jazyku Novus Ordo, ale “dáva prednosť [latinskej] omši, pretože ju považuje za viac spojenú s Bohom,” podľa denníka Herald.
“Keď sa dozviete o latinskej omši, nemôžete sa vrátiť späť,”povedal Correa, ktorého dcéra spieva v kaplnke”v zbore. “Prvý dojem je, že je to”také sväté, že nie ste stredobodom omše, kňaz sa na vás nepozerá. … Dôležité je, že sa”rozpráva s naším Pánom, zastupuje nás, dáva mu naše modlitby a naše potreby. On’sa modlí za nás.”
Ballon, ktorý vyrastal v peruánskej Lime, poukázal aj na zjednocujúci charakter latinčiny. “Je tu hlboké spojenie, keď vieme, že ľudia na celom svete, ktorí ani nehovoria jazykom, sa môžu spoločne modliť pomocou spoločného jazyka, preto je latinčina dôležitá,”povedal. “Je to’spôsob, ako sa zjednotiť.”
‘Hlbšie, autentickejšie katolícke spoločenstvo’
Katolíci, s ktorými sa rozprával Herald opakovane uvádzali príťažlivosť spoločenstva latinskej omše.
“Bol som v bode svojho života, keď som hľadal hlbšie, autentickejšie katolícke spoločenstvo. A to som našiel, keď som začal chodiť na latinskú omšu,”povedal Andollo. Dodal, že po latinskej omši sa ľudia neponáhľajú do svojich áut, ale zostávajú, aby sa navzájom porozprávali o svojej viere, čo sa mu zapáčilo.
“Rozprávali sa o svojej viere, povzbudzovali sa v duchovnom živote a dávali si rady,” nadviazal Andollo.“To bolo pre mňa veľmi inšpirujúce. Rád som pri tom bol a videl som to.”
Ryan Ramos, 24-ročný hasič a záchranár z Hasičského záchranného zboru Miami-Dade, “sa o latinskej omši dozvedel v januári prostredníctvom príspevku na Instagrame, ktorý ho zaujal,”uviedol Herald.
Hoci Ramos vyrastal ako katolík, novinám povedal, že sa nakoniec od Cirkvi odklonil.“Nežil som’katolícky život. Nebol som aktívny vo svojej viere. Bol som akýsi nečinný,” povedal.
“Po jeho prvej návšteve latinskej omše Ramosa oslovil jeden z mladších členov a pozval ho na obed. Teraz je’súčasťou väčšej skupiny členov Latinskej omše vo veku okolo 20 rokov, ktorých nazýva svojou rodinou,” ako poznamenal Herald.
“Vytváranie všetkých týchto priateľov a rodiny vytvára silnejšie puto vo viere …. mať toto kamarátstvo. Je to’podporná skupina,” povedal Ramos.
V denníku Miami Herald však hovorili aj s Ana Maria Bidegain, ľavicovou profesorkou religionistiky na Floridskej medzinárodnej univerzite, ktorá nepravdivo tvrdí, že latinčina “sa stala v západnej Európe’štandardným jazykom pre cirkevnú komunikáciu”, keď pápež Pius V. v 16. storočí kodifikoval tridentskú omšu. Latinčina predbehla gréčtinu ako jazyk rímskej liturgie a stala sa oficiálnym jazykom cirkvi v Ríme vo štvrtom storočí.
The Herald ďalej uviedol, že Druhý vatikánsky koncil “nariadil, že oltáre majú byť otočené a kňazi majú byť pri slávení omše tvárou k farníkom,” čo je nepravdivé. Texty Druhého vatikánskeho koncilu nepojednávali o polohe oltára ani o tom, či má kňaz počas omše stáť tvárou k farníkom.
Sacrosanctum Concilium, Druhý vatikánsky koncil’Konštitúcia o posvätnej liturgii, vyhlásil, že “používanie latinského jazyka sa má zachovať v latinskom obrade” a že gregoriánsky chorál je “osobitne vhodný pre rímsku liturgiu.”