image-22-810x500.png

Biskup Strickland: Popierať, že Ježiš je jedinou cestou k Bohu Otcovi, je kacírstvo

185
Kultúra smrti

Biskup Joseph Strickland varoval, že popieranie Krista ako “jedinej cesty k Bohu” je odmietnutím katolicizmu a “nazýva sa kacírstvom.”

V piatok zverejnil na X/Twitteri krátku správu, ktorou emeritný biskup Tyleru Joseph Strickland zrejme verejne reagoval na kontroverzné vyjadrenia pápeža Františka” o náboženskej autenticite.

“Toto učí Katolícka cirkev, pokiaľ ide o jednotu Ježiša Krista,” napísal Strickland s odkazom na vatikánsky dokument Dominus Jesus z augusta 2000.

“Jediná cesta k Bohu Otcovi vedie cez jeho Syna Ježiša Krista,” pokračoval Strickland. “Popierať to znamená popierať katolícku vieru, tomu sa hovorí heréza.”

“Prosím, modlite sa za pápeža Františka, aby jasne povedal, že Ježiš Kristus je jediná cesta. Popierať to znamená popierať Jeho. Ak Krista zaprieme my, on zaprie nás, nemôže zaprieť sám seba,” napísal Strickland v ďalšom príspevku na sociálnej sieti.

Jeho komentáre prichádzajú ako reakcia na výroky pápeža Františka, ktoré pred mnohými hodinami predniesol v Singapure, keď sa prihovoril medzináboženskej skupine mladých ľudí.

ČÍTAJ: POPRIEKLAD: Pápež František: ‘Každé náboženstvo je cestou, ako dospieť k Bohu’

Sústrediac sa na veľmi rôznorodú kultúru viery v Singapure’František vyzval, aby sa žiadnemu náboženstvu nedávala prednosť, ale aby sa jednotlivci namiesto toho zamerali na paritu medzi vierami:

Ak začneme medzi sebou bojovať a hovoriť “moje náboženstvo je dôležitejšie ako tvoje, moje náboženstvo je pravé, tvoje nie,” kam nás to dovedie? Kam?

Je v poriadku diskutovať [medzi náboženstvami].

Pokračujúc František vyhlásil, že každé náboženstvo je prostriedkom na dosiahnutie Boha, a uviedol:

Každé náboženstvo je cestou k dosiahnutiu Boha. Existujú rôzne jazyky, ako dospieť k Bohu, ale Boh je Bohom pre všetkých. A ako je Boh Bohom pre všetkých? Všetci sme Božími synmi a dcérami. Ale môj boh je dôležitejší ako tvoj boh, je to pravda?

?

Boh je len jeden a každý z nás má svoj jazyk, ktorým môže dospieť k Bohu. Sikh, moslim, hinduista, kresťan, sú to rôzne cesty.

Jeho výroky vyvolali okamžité a rozsiahle zdesenie.

“Toto je vyslovene heréza náboženského indiferentizmu,” písal diakon Nick Donnelly, známy katolícky komentátor a katechéta z Veľkej Británie. “Jorge Mario Bergoglio tak často opakuje túto herézu, že je v stave formálnej herézy,” dodal.

“Ako to, že to nie je heretický výrok?” pýtal sa Dr. Thomas Carr, zatiaľ čo spolubrat dominikán páter Lawrence Lew požiadal o modlitby za Františka a “za plnšie obrátenie duší–počnúc mojou vlastnou–k Pravde, ktorou je jedine Ježiš Kristus. Lebo ako povedal svätý Peter: ‘v nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení.’”

Komentáre Františka’ sa zdajú byť v rozpore s nadčasovým učením Katolíckej cirkvi, ktoré hovorí, že “jediná pravá Cirkev ustanovená Kristom je Katolícka cirkev.”{Baltimorský katechizmus P. 152}

Katolícka náuka učí, že túto skutočnosť možno poznať, pretože iba Katolícka cirkev má štyri znaky pravej Cirkvi: jednu, svätú, katolícku a apoštolskú. V dôsledku toho Cirkev učí, že všetky duše musia “patriť” do Cirkvi, aby boli spasené: “Všetci sú povinní patriť do Katolíckej cirkvi, aby boli spasení” {Baltimorský katechizmus Q 166.}

Dominus Ježiš, ako zdôrazňuje Strickland, potvrdzuje toto učenie a odsudzuje myšlienku, že existuje nejaký oficiálny spôsob spásy mimo Katolíckej cirkvi:

Na zdôvodnenie univerzálnosti kresťanskej spásy, ako aj skutočnosti náboženského pluralizmu sa navyše navrhlo, že okrem ekonómie vteleného Slova existuje aj ekonómia večného Slova, ktorá je platná aj mimo Cirkvi a nemá s ňou súvis. Prvá by mala väčšiu univerzálnu hodnotu ako druhá, ktorá je obmedzená na kresťanov, hoci v druhej by bola Božia prítomnosť plnšia.

Tieto tézy sú v hlbokom rozpore s kresťanskou vierou. Je potrebné pevne veriť učeniu viery, ktoré hlása, že Ježiš Nazaretský, syn Márie, a iba on je Syn a Slovo Otca.

Pápež Benedikt XVI. sa vyjadril aj k rastúcemu trendu v moderných cirkevných kruhoch bagatelizovať potrebu obracať duše na katolicizmus. Vo svojom prejave v roku 2016 sa vyjadril:

Ak je pravda, že veľkí misionári 16. storočia boli stále presvedčení, že tí, ktorí nie sú pokrstení, sú navždy stratení — a to vysvetľuje ich misijné nasadenie — v Katolíckej cirkvi po Druhom vatikánskom koncile sa od tohto presvedčenia definitívne upustilo.

Z toho vyplynula hlboká dvojitá kríza.

Na jednej strane sa zdá, že to odstraňuje akúkoľvek motiváciu pre budúci misijný záväzok. Prečo by sa mal človek snažiť presvedčiť ľudí, aby prijali kresťanskú vieru, keď môžu byť spasení aj bez nej?

Ale aj pre kresťanov sa vynoril problém: záväznosť viery a jej spôsobu života sa začala javiť ako neistá a problematická.

Posledný Benedikt pokračoval priamym odsúdením teórie, ktorú dnes František v Singapure navrhol: “Ešte menej prijateľné je riešenie, ktoré navrhujú pluralistické teórie náboženstva, pre ktoré by všetky náboženstvá, každé svojím spôsobom, boli cestami spásy a v tomto zmysle sa vo svojich účinkoch musia považovať za rovnocenné.”