Absurdné ospravedlnenie vlády USA pre utajenie FBI a polície

Je nešťastnou realitou Ameriky, že treba rozlišovať medzi súdnym systémom pre bežných Američanov, ktorí nie sú štátnymi zamestnancami, a iným súdnym systémom pre elitu, ktorá je väčšinou štátnymi zamestnancami (vrátane politikov). Mimovládny Američan jednoznačne nemá prístup k tomu, čo je potrebné na to, aby sa mu dostalo riadnej spravodlivosti, zatiaľ čo mnohí vládni zamestnanci majú zvrchovanú imunitu a prístup k takmer neobmedzeným peniazom a času, právnikom, službám od svojich spoluelít a tajným informáciám.

Konkrétne mnohí zamestnanci miestnej a federálnej vlády majú prístup k tajným informáciám o metódach, zdrojoch, technikách, technológiách sledovania a iných diaľkovo ovládaných a tajných technológiách kontroly davu, ktoré môžu používať orgány činné v trestnom konaní a iní vládni zamestnanci. Patria sem najmä zamestnanci vládnych prokuratúr’ a prokurátorov’, FBI, iných tajných vyšetrovacích subjektov a spravodajskej komunity.

Dodatočne existuje výnimka pre orgány činné v trestnom konaní (18 U.S. Code § 1038(d)), ktorá zjavne povoľuje takýmto subjektom zapojiť sa do

konania s úmyslom sprostredkovať nepravdivé alebo zavádzajúce informácie za okolností, keď takýmto informáciám možno odôvodnene veriť a keď takéto informácie naznačujú, že sa uskutočnila, uskutočňuje alebo uskutoční činnosť […]

Takéto činnosti sa v názve časti zákona’označujú aj ako “hoaxes”. Inými slovami, mimovládny Američan nemá prístup k informáciám o hoaxoch miestnej polície alebo federálnej vlády a iných “nepravdivých alebo zavádzajúcich informáciách” šírených týmito subjektmi

Je potrebné povedať, že zamestnanci orgánov činných v trestnom konaní vrátane zamestnancov FBI sa v minulosti tajne a zámerne dopúšťali škodlivých činností voči Američanom. Presne to bolo opísané v 70. rokoch minulého storočia v dokumente senátneho Výberového výboru pre spravodajské činnosti:

[I]ntelligence activity in the past decades has, all too often, exceeded the restraints on the exercise of governmental power which are imposed by our country’s Constitution, laws, and traditions […]

Zpravodajská činnosť […] je vo všeobecnosti tajná. Je skrytá pred svojimi obeťami a zriedkavo je opísaná v zákonoch alebo výslovných výkonných príkazoch. Obeť nemusí nikdy tušiť, že jej nešťastie je zamýšľaným výsledkom aktivít, ktoré podniká jej vláda, a preto nemusí mať možnosť napadnúť opatrenia, ktoré sa proti nej podnikli. (Strany 2-3)

Dôraz by mal byť na “obeť nemusí nikdy tušiť, že jej nešťastia sú zamýšľaným výsledkom činností podniknutých jej vládou, a preto nemusí mať možnosť napadnúť opatrenia prijaté proti nej.” Vládni zamestnanci v minulosti poškodili Američanov – spôsobili im “nešťastia” –. Americkí občania ani nevedeli, že im bola takáto škoda spôsobená úmyselne, ani nevedeli, že to boli vládni zamestnanci, ktorí im tajne ublížili. Mohli by súčasní vládni zamestnanci robiť takéto veci aj v súčasnosti?

Dá sa odôvodnene predpokladať, že k takýmto činom by mohlo dôjsť opäť, a to aj počas mystifikácií orgánov činných v trestnom konaní. Bežný Američan sa však, samozrejme, nemôže dočkať náležitej spravodlivosti za zločiny spáchané počas týchto mystifikácií bez potrebných informácií o týchto tajných aktivitách. V Amerike teda existujú prinajmenšom dva rôzne “justičné systémy”; jeden, ktorý pred bežným Američanom skrýva tajné informácie vládnych zamestnancov, a druhý, ktorý umožňuje vládnym zamestnancom poznať tajné informácie.

Technológie a metódy sa od dokumentu Senátu zo 70. rokov 20. storočia, v ktorom sa opisujú škody tajne spôsobené Američanom FBI a inými tajnými vyšetrovacími subjektmi, len natoľko zdokonalili, že sú tajnejšie, diaľkovo ovládané a neviditeľné. Inými slovami, je pravdepodobné, že väčšina Američanov, ktorí nie sú priamo alebo nepriamo zamestnaní vo vláde, by mala chcieť poznať tajné akcie (vrátane predchádzajúcich akcií) FBI a polície; väčšina Američanov, prinajmenšom tých, ktorí nie sú zamestnaní ako tajní zamestnanci v komunite FBI a polície, by mohla požadovať, aby tieto subjekty nemohli zachovávať tajomstvá.

Vyňatie orgánov činných v trestnom konaní zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám

Zrejme hlavným argumentom, ktorý orgány činné v trestnom konaní používajú na podporu utajovania svojich technológií, je, že ak by zverejnili svoje technológie alebo postupy, uľahčilo by to zločincom páchanie trestnej činnosti. V jednom odbornom článku sa opisuje tento argument a potom sa uvádza niekoľko námietok proti utajovaniu informácií políciou a FBI. Má názov “Secrecy & Evasion in Police Surveillance Technology” a

skúma hlavný argument, ktorý ponúkajú orgány činné v trestnom konaní v Spojených štátoch: že zverejnenie policajných technológií by umožnilo zločincom obchádzať zákon. Bez utajenia by podľa tohto argumentu mohli zločinci obchádzať nástroje presadzovania práva’zločin by zostal neodhalený a spoločnosť by znášala následky. (Strana 503)

Autor označuje tento argument ako “argument proti obchádzaniu utajenia.” Článok tu nemožno úplne opísať; je však potrebné zhrnúť niektoré dobré body článku a potom spomenúť ďalšie významné body, ktoré autor buď prehliadol, alebo nie sú jasne vysvetlené.

Autor sa zaoberá tým, ako federálne právo USA chráni utajenie techník presadzovania práva, a vysvetľuje: “Hlavnými prameňmi práva v tejto oblasti na federálnej úrovni sú výnimka 7(E) zákona FOIA [Freedom of Information Act] a dôkazná výhrada presadzovania práva.” (str. 546) Autor pokračuje:

FOIA ukladá vláde predpokladanú povinnosť sprístupniť na požiadanie všetky záznamy, ktoré má k dispozícii, teoreticky vrátane záznamov, ktoré by mohli odhaliť možnosti alebo techniky presadzovania práva. Samozrejme, táto povinnosť zverejňovania nie je absolútna; FOIA obsahuje výnimky. Kľúčovou z nich je výnimka týkajúca sa presadzovania práva. (Strana 546)

Ako vysvetľuje autor, výnimka (7E) zákona FOIA umožňuje federálnym agentúram nesprístupniť

záznamy alebo informácie zhromaždené na účely presadzovania práva, ale len v rozsahu, v akom je predloženie takýchto záznamov alebo informácií o presadzovaní práva . . by sa zverejnili techniky a postupy vyšetrovania alebo stíhania v oblasti presadzovania práva alebo by sa zverejnili usmernenia pre vyšetrovanie alebo stíhanie v oblasti presadzovania práva, ak by sa dalo odôvodnene očakávať, že takéto zverejnenie by mohlo viesť k riziku obchádzania zákona. (str. 546-547, citujúc 5 U.S.C. § 552(b)(7)(E))

Výnimka je významná, ako vysvetľuje autor, pretože

[p]osah tejto výnimky do značnej miery určuje, koľko oficiálnych informácií môže verejnosť získať o možnostiach technológií na presadzovanie práva a o tom, ako sa používajú. (Strana 547)

Ako autor vysvetľuje v celom článku, mnohí tvrdia, že “sofistikovaní zločinci” budú schopní vyhnúť sa technológiám presadzovania práva, ak budú vedieť, čo je možné:

Argument proti obchádzaniu zákona vychádza z predpokladu, že ak orgány presadzovania práva zverejnia určité informácie o svojich technologických možnostiach alebo o tom, ako ich používajú, potom sa porušovatelia zákona—najmä teroristi, organizácie obchodujúce s drogami a iní sofistikovaní zločinci—naučia, ako sa vyhnúť odhaleniu, zadržaniu a stíhaniu. Takíto zločinci budú môcť využiť medzery v možnostiach technológií presadzovania práva, ako aj v spôsobe ich nasadenia. V dôsledku toho budú môcť nerušene pustošiť a vyhýbať sa zadržaniu podľa vlastnej vôle. (Strana 508)

Autor opisuje, ako FBI používa takýto argument na podporu utajovania svojich technológií:

Federálny vyšetrovací úrad (FBI) tento argument uviedol obzvlášť ostro a zlovestne, pričom vyzdvihol strašidlo veľkého počtu únosov a vrážd, ktoré zostanú nepotrestané. V prísažnom vyhlásení vedúceho jeho oddelenia sledovacích technológií sa uvádza dôvod na utajenie informácií o zariadeniach simulujúcich mobilné siete. Úradník FBI varoval: "Diskusia o možnostiach a používaní zariadení . . by mohlo ľahko viesť k vývoju a použitiu protiopatrení” a ‘úplne odzbrojiť orgány činné v trestnom konaní’z možnosti získavať údaje o sledovaní založené na technológiách pri vyšetrovaní trestných činov,’ čím by sa ‘úplne zabránilo úspešnému stíhaniu širokej škály trestných prípadov týkajúcich sa terorizmu, únosov, vrážd a iných sprisahaní, pri ktorých sa často používa lokalizácia mobilných telefónov.’ (Strana 508)

Významnou skutočnosťou, ktorá môže byť pre mnohých zrejmá, ale vo vyššie uvedenom citáte sa úplne ignoruje a o chvíľu ju opäť spomenieme, je, že zamestnanci FBI a miestnej polície sú rovnako schopní, ak nie ešte schopnejší, byť “sofistikovanými zločincami.” Napriek tomu sú “schopnosti a používanie vybavenia” FBI a miestnej polície zamestnancom FBI a miestnej polície známe. Argument “proti utajovaniu” sa svojvoľne používa proti bežnému Američanovi, ale nie proti zamestnancom FBI.

Inými slovami, tisíce (ak nie milióny) štátnych zamestnancov (a “informátorov”, ktorí spolupracujú s FBI) môžu mať vedomosti o technológiách, metódach a postupoch FBI a polície. Podľa argumentácie americkej federálnej vlády’to spôsobuje, že zamestnanci FBI aj polície sú schopní páchať sprisahania a vyhýbať sa odhaleniu alebo stíhaniu.

alebo, keďže poznajú možnosti a používanie zariadení FBI alebo polície, zamestnanci FBI a miestnej polície by podľa vyššie citovanej argumentácie FBI’mohli nerušene pustošiť a vyhýbať sa zadržaniu podľa vlastnej vôle. Napriek tomu zamestnanci FBI a polície stále môžu poznať technológie a postupy, ale bežný Američan nie. Je to absurdné, svojvoľné a potenciálne do očí bijúce nečestné konanie.

V celom texte “Utajovanie & vyhýbanie sa policajným sledovacím technológiám,” autor uvádza dôvody, prečo je transparentnosť orgánov činných v trestnom konaní potrebná a utajovanie škodlivé. Konkrétne tvrdí, že

utajovanie podkopáva inštitucionálnu kontrolu polície zo strany ostatných zložiek verejnej moci. Utajovanie bráni schopnosti súdov posudzovať a rozhodovať o dodržiavaní ústavných a zákonných obmedzení, pretože účastníci konania často nebudú môcť podať súdne námietky proti utajovaným technikám. Utajené techniky sú tiež do veľkej miery imúnne voči legislatívnemu dohľadu a regulácii. Dokonca aj v prípade, že sa zákonodarcovia sami dozvedia o policajných technológiách a politikách, ktoré ich upravujú, čo nie je vždy samozrejmé, je dohľad výrazne oslabený, ak nie sú zverejnené. Utajovanie totiž oslabuje zodpovednosť policajných technológií voči širokej verejnosti a obmedzuje schopnosť občanov využívať páky demokracie na kontrolu svojich orgánov presadzovania práva. (Strana 509)

V predchádzajúcom citáte je potrebné zdôrazniť, že americkí občania by mali mať možnosť kontrolovať svoje orgány presadzovania práva. Autor to neuvádza, ale z nejakého dôvodu sa zdá, že mnohí Američania sa takmer nevyhnutne podriaďujú miestnej tajnej polícii – konkrétne vyšetrovacím a iným tajným zložkám miestnej polície – a FBI a poslúchajú ich, akoby si tieto zložky mohli robiť, čo chcú. Samozrejme, v krajine, akou je Amerika, by takto orgány činné v trestnom konaní nemali fungovať. Existuje niečo také ako “nelegitímna autorita.” Tajné operácie a subjekty môžu byť takýmito falošnými autoritami, ktoré človek môže a môže mať povinnosť neposlúchať.

(Súvisiaci argument bol uvedený v niekoľkých nedávnych článkoch – tomto článku a tomto článku – v súvislosti s utajovaním orgánov činných v trestnom konaní a hlasovaním v Amerike. FBI, miestna polícia a iné utajenia orgánov činných v trestnom konaní takmer nevyhnutne zasahujú do volieb v Amerike, takmer nevyhnutne spôsobujú falšovanie volebných výsledkov a bránia Američanom v kontrole operácií orgánov činných v trestnom konaní, technológií, sledovania atď."

Znovu, potenciálne jeden z najvýznamnejších argumentov v opozícii voči USA. vlády’chybné alebo nečestné zdôvodnenie na podporu utajovania polície a FBI (ktorý autor knihy “Utajovanie & vyhýbanie sa technológiám policajného sledovania” zjavne nespomína) je, že zamestnanci FBI, zamestnanci spravodajskej komunity, zamestnanci polície a pravdepodobne aj mnohí ďalší štátni zamestnanci poznajú technológie a postupy používané FBI, spravodajskou komunitou a miestnou políciou. Podľa zdôvodnenia vlády USA’to robí z týchto vládnych zamestnancov významné riziká pri “obchádzaní zákona” a schopných spôsobiť nerušenú škodu. Argumentácia vlády USA’podporujúca utajenie FBI a polície je teda absurdná.

Nielenže zamestnanci FBI a miestnej polície, konkrétne tajnej polície alebo vyšetrovatelia (pretože nenosia uniformu a je takmer nemožné ich identifikovať), sú schopní obchádzať zákon vďaka svojim znalostiam tajných vládnych sledovacích technológií a iných postupov, ale majú potenciál byť ešte nebezpečnejší ako bežný Američan.

Existuje niekoľko dôvodov, prečo by sa tajní vládni zamestnanci, ako sú zamestnanci FBI alebo tajnej polície, mohli stať nebezpečnejšími ako bežný Američan. Po prvé, FBI a miestnu políciu financuje vláda USA, ktorá môže potenciálnej zločineckej konšpirácii FBI alebo miestnej tajnej polície poskytnúť takmer nekonečné množstvo peňazí. (Autor opisuje, že vláda USA poskytuje štátnej a miestnej polícii miliardové finančné prostriedky na str. 566). Bežný Američan zvyčajne nie je financovaný vládou (alebo aspoň nie je financovaný takmer nekonečným množstvom peňazí).

Ďalej, FBI a miestna polícia majú prístup k mnohým zbraniam, potenciálne k toľkým zbraniam, koľko sa ich dá vyrobiť. Miestna polícia má dokonca vojenské zbrane. Bežný Američan, bez ohľadu na to, aký “sofistikovaný” môže byť, pravdepodobne nevlastní a neprevádzkuje tank, ktorý strieľa rakety alebo má na sebe namontované guľomety. (Niekto by mohol podporovať miestnu políciu, ktorá vlastní vojenské zbrane; ak áno, stále by pravdepodobne mohol byť proti vládnemu utajeniu, najmä kvôli tomu, že vojenské zbrane sú viac diaľkovo ovládané, tajné a neviditeľné, prípadne vrátane “smerovo-energetické zbrane.”)

Pracovníci FBI a miestnej polície už nevyhnutne disponujú sofistikovanou skupinou tisícov, alebo potenciálne miliónov ľudí prepojených v sieti – ich spolupracovníkov – ktorí by sa takmer v okamihu mohli obrátiť proti jednému alebo mnohým Američanom a spáchať najhoršie z najhorších zločinov s použitím ich vojenských zbraní a taktiky. Bežný Američan takúto skupinu zosieťovaných spolupracovníkov s vojenskými zbraňami a inými tajnými zbraňami nemá. (Bez ohľadu na to, ako veľmi niekto podporuje údajne konzervatívnu ideológiu pravdepodobne takmer zanedbateľnej podpory orgánov činných v trestnom konaní, treba si uvedomiť, že liberáli pracujú na mnohých vládnych pozíciách vrátane miestnej polície, FBI, prokuratúr’ atď. Niektorí, ak nie mnohí, zamestnanci FBI a polície sú bývalí príslušníci americkej armády; majú teda vedomosti o vojenskej taktike alebo o tom, ako koordinovať, plánovať a vykonávať škodlivé operácie, ktoré bežný Američan nemá.

(Tým nechceme povedať, že takíto americkí veteráni, ktorí sa stali uniformovanými policajtmi, sú zlí ľudia; ani to neznamená, že neveteráni v uniformách sú zlí ľudia. Mnohí americkí veteráni boli totiž pri svojom úsilí o slobodu vážne zranení; vládne utajovanie, vrátane utajovania FBI a polície, je proti slobode a v rozpore s obeťami týchto statočných Američanov)

Upozorňujeme tu na to, aby sme vysvetlili absurdnosť argumentov americkej vlády’v prospech utajovania. Ich argumentácia v podstate tvrdí, že utajenie je potrebné na zabránenie zločinu, je však zrejmé, že ich utajenie je samo o sebe potenciálnou zbraňou, ktorá by mohla napomáhať a podporovať najhoršie konšpirácie, aké si len možno predstaviť. Stačí pozorovať, čo sa údajne deje v iných krajinách, kde je políciou armáda. Bežný Američan tieto veci urobiť nemôže, ale skupina ľudí ako FBI alebo miestna tajná polícia by ich urobiť mohla.

Znalosť takmer každej činnosti každého zamestnanca FBI, štátnej polície, miestnej polície, spravodajskej služby a podobných štátnych zamestnancov je jedným z mála spôsobov, ako by sa Američania mohli chrániť pred takýmito koordinovanými zločinmi. (Tento článok to nemôže rozviesť, ale znalosť každého zamestnanca FBI a polície alebo “zdroja” je pravdepodobne tiež potrebná; tajné policajné útvary, tajné vyšetrovacie útvary a čokoľvek podobné by malo byť v Amerike pravdepodobne nezákonné alebo protiprávne)

Naďalej je toho viac. “sofistikované” zločinecké organizácie často podplácajú políciu—ako príklad si vezmite drogové kartely v Mexiku. A (zrejme ak sú práve dostatočne sofistikované) môžu svojich členov gangov, drogových dílerov alebo členov drogových kartelov zamestnať v polícii alebo FBI. Napriek tomu polícia a FBI stále poznajú technológie a postupy FBI a polície, ale bežný Američan nie.

Znovu, jedným z mála spôsobov, ako sa môžu bežní Američania chrániť, je vyžadovať od vládnych subjektov, aby zverejňovali takmer každú činnosť a rozhodne každú technológiu, ktorú používajú, používali alebo by mohli používať.

V zásade platí, že výnimka 7(E) zákona o slobodnom prístupe k informáciám v oblasti presadzovania práva nielenže pravdepodobne nezabraňuje obchádzaniu, ktorému má zabrániť, ale v skutočnosti môže poskytnúť ľahšie tajné obchádzanie zo strany vládnych zamestnancov; takéto utajenie môže poskytnúť ľahšie sprisahania spáchané tajnými vládnymi zamestnancami v FBI, miestnej polícii, spravodajskej komunite atď. Ide opäť o zločiny, ktoré sa stali v minulosti a o ktorých Američania ani netušili, že ich spáchali vládni zamestnanci, zločiny, ktoré Američania “nemajú možnosť napadnúť opatrenia prijaté proti nemu.” (Strany 2-3)

Teda dôvody vlády USA’na utajenie FBI a polície a minimálne jeden federálny zákon, ktorý ich podporuje, sú svojvoľné a absurdné.