- Progresívni aktivisti ignorujú realitu pracujúcich ľudí.
- Politická korektnosť na staveniskách je nepraktická a kontraproduktívna.
- Zamestnávatelia diskriminujú nebinárnych uchádzačov o prácu.
- Problém s nebinárnymi identitami sa stáva dôležitým aj vo pracovnom prostredí.
Pred niekoľkými týždňami som urobil chybu, keď som si v autorádiu zapol správy. Bola to televízia CBC a panel diskutoval o kríze v oblasti bývania v Kanade. Podľa odborníkov, ktorých si CBC prizvala, túto krízu sprevádzal nedostatok remeselníkov a tento nedostatok bol sčasti spôsobený tým, že staveniská boli pre ženy a “nekombinované osoby nepriateľským prostredím.” Toto, vyjadrili sa členovia panelu, je obrovský problém, ktorý treba vyriešiť. Pripomenula mi, že platy kanadských remeselníkov sú obstavené, aby sa zaplatil tento odpad.
Počúvajúc panel ma napadlo, ako veľmi sú progresívni aktivisti mimo reality, ktorú by nazvali “životnou skúsenosťou” väčšiny normálnych ľudí pracujúcich v normálnych robotníckych profesiách. Každý, kto pracoval na stavbe, vie, že presadzovanie politickej korektnosti - najmä rýchlo sa posúvajúceho Overtonovho okna prijateľného prejavu v súčasnosti - je hlúposť. Snaha kontrolovať spôsob, akým sa muži medzi sebou rozprávajú na stavenisku, je skvelý spôsob, ako si zabezpečiť nepriateľstvo zo strany uvedených mužov, ktorí mimochodom majú prácu.
Čítajte: Austrálsky arcibiskup obvinený z ‘nenávistných prejavov’ za obhajobu katolíckeho učenia o pohlaví, potratoch
Ale progresívci zrejme nechápu, že väčšina ľudí, ktorí sa jednoducho snažia zarobiť si na živobytie, nemá záujem o to, aby ich niekto hecoval k ich nedostatočne aktuálnym názorom na to, v koľko pohlaví kanadský establišment momentálne verí. Príkladom je nedávny stĺpček v denníku Globe and Mail bijúci na poplach v súvislosti s novou kanadskou paródiou: “Podľa nedávneho pracovného dokumentu je menej pravdepodobné, že uchádzači o zamestnanie s nebinárnym pohlavím budú mať záujem zo strany zamestnávateľov, ak vo svojom životopise uvedú rodovo neutrálne zámená.”
Podľa doktorandky ekonomických vied na Torontskej univerzite Taryn Eamesovej v práci s názvom “TARYN VERSUS TARYN (ONA/HER) VERSUS TARYN (ONI/TIE): A Field Experiment on Pronoun Disclosure and Hiring Discrimination,” sa zdá, že zamestnávatelia diskriminujú “nebinárne” Kanaďanov. Ako Eamesová uvádza vo svojom abstrakte:
Tisíce náhodne vygenerovaných, fiktívnych životopisov boli predložené na pracovné pozície v dvojiciach, kde liečebný životopis obsahoval zámená uvedené pod menom a kontrolný životopis nie. Do úvahy sa brali dve spracovania: nebinárne ‘oni/ony’ a binárne ‘on/on’ alebo ‘ona/ona’ zámená zhodné s naznačeným pohlavím. Odhadujem, že nebinárni a domnelí cisgenderoví uchádzači, ktorí uvádzajú zámená, sú preto diskriminovaní. Výsledky ukazujú, že nebinárni uchádzači čelia diskriminácii: zverejnenie zámen ‘oni/ony’ znižuje pozitívnu reakciu zamestnávateľa o 5,4 percentuálneho bodu. Existujú tiež dôkazy, že diskriminácia je väčšia (približne dvojnásobná) v republikánskych než demokratických geografických oblastiach, čo potenciálne odráža rozdiely v postojoch. Na porovnanie, výsledky nie sú jednoznačné, pokiaľ ide o to, či sú predpokladaní cisgenderoví uchádzači, ktorí uvádzajú zámená, diskriminovaní.
Eamesová vo svojom článku uvádza, že existujú “silné dôkazy o diskriminácii uchádzačov, ktorí uvádzajú nebinárne ‘oni/ony’ zámená,” a podobne ako panel CBC oznamuje, že ide o problém, ktorý treba riešiť. “Nebinárne rodové identity sú čoraz bežnejšie, najmä medzi mladšími generáciami,” uviedla. “Títo ľudia budú starnúť do pracovnej sily a časom sa to stane čoraz väčšou témou.”
V článku Globe and Mail sa nedbalo pokúša spojiť túto štúdiu s politikou rodičovských práv v Novom Brunswicku a inde, ako aj naznačiť, že návrh Alberty zakázať operácie na zmenu pohlavia pre neplnoleté osoby sú tiež súčasťou protitransového trendu, ktorý “preniká” do pracovného prostredia. “Dokonca aj v situáciách, keď je náborový manažér otvorený zamestnať nebinárneho zamestnanca, môžu existovať vnímané prekážky,” uviedol Globe and Mail. “Napríklad na pozíciách v oblasti služieb zákazníkom môže mať zamestnávateľ obavy, ako zvládne situácie, ktoré môžu vzniknúť pri zamestnávaní nebinárnej osoby.”
Novinári samozrejme predpokladajú, že “nebinárna” – teda tvrdenie, že nie je ani muž, ani žena – je skutočná identita, ktorú by mal akceptovať každý zamestnávateľ a celá spoločnosť ako taká. Vychádza sa z predpokladu, že o tejto nedávno vymyslenej kategórii identity sa vôbec nediskutuje a že úlohou je nájsť spôsob, ako prinútiť zamestnávateľov, aby aktívne potvrdzovali tvrdenia LGBT aktivistov. Zjavne sa nepozastavujú nad tým, že mnohí zamestnávatelia chcú jednoducho podnikať a nie byť nútení spolupracovať s ideológiou, ku ktorej majú ambivalentný postoj.