Pred desiatimi rokmi sa ma počas cesty po Európe zastavil miestny sprievodca v Belehrade a položil mi otázku. Pýtal sa, prečo sa Európska únia - “Západ” - tak usiluje o to, aby národy, ako je ten jeho, prijali ideológiu LGBT? Prečo boli prísľuby ekonomickej pomoci vždy spojené s požiadavkami, aby príjemcovia organizovali “sprievody hrdosti” alebo podobné iniciatívy? “My to nechceme,” povedal podráždene a pokrútil hlavou.
Nie je sám. Napriek tomu, že mnohé aspekty LGBT agendy - najmä transrodová agenda - sú staré sotva desať rokov, progresívne európske inštitúcie vrátane EÚ a veľkej časti mainstreamovej agendy sa neúnavne snažia “zakotviť” LGBT agendu ako ústredný prvok novej európskej identity. Štáty, ktoré sa pokúšajú otupiť kultúrny vplyv tohto hnutia, čelia hnevu týchto elít, ako to v posledných rokoch zistilo Maďarsko. Dokonca aj snaha ochrániť deti pred týmito vplyvmi sa bojuje s fanatickým zápalom.
Podobná kultúrna vojna sa tento rok rozpútala aj na Slovensku a mainstreamová tlač sa naplno pustila do formovania verejného príbehu. V centre tohto boja je ministerka kultúry Martina Šimkovičová, 53-ročná televízna moderátorka, ktorá nastúpila do funkcie v októbri 2024 a vyhlásila sa za “obrankyňu slovenskej kultúry a ničoho iného.”Vyhlásila, že je proti “LGBT ideológii,” nedávno informoval Le Monde, a “na mieste odvolala niekoľko šéfov verejných inštitúcií” vrátane “riaditeľa Slovenského národného divadla Mateja Drličku a riaditeľky Slovenskej národnej galérie Alexandry Kusej.”
Simkovičová vyhlásila, že obaja sa angažovali v “progresívno-liberálnom politickom aktivizme”, ktorý nebol v súlade s vládnym”kultúrnym programom” a prisľúbila, že slovenská vláda nedá “ani cent” LGBT skupinám. Následne zrušila viaceré vládne dotácie, ktoré plynuli LGBT organizáciám. Je dôležité poznamenať, že vláda tým dáva najavo, že LGBT ideológiu nepovažuje za súčasť slovenskej kultúry, a preto skupiny, ktoré túto ideológiu presadzujú, nemajú nárok na verejné – teda peniaze daňových poplatníkov –.
Podľa tlače sa to však rovná niečomu, čo sa podobá represii. Podľa Citizen Tribune z 12. decembra:
“Som frustrovaná a veľmi nahnevaná z toho, ako sa ničí kultúra a rozpadávajú sa organizácie,” povedala agentúre AFP Svetlana Fialová, 39-ročná výtvarná umelkyňa a lektorka. “To, čo sa deje na Slovensku, je … to, čo sa deje v Gruzínsku, Maďarsku a ďalších krajinách, kde sa k moci dostávajú ľudia, ktorí kolaborujú a hrajú na ruskú nôtu a snažia sa potlačiť demokraciu a kultúru.”
Toto úplne odvádza pozornosť od skutočnej otázky. Demokraticky zvolená vláda má mandát na určovanie priorít vrátane toho, kam sa majú rozdeľovať verejné prostriedky a ktorí zamestnanci majú byť na štátnych vreckách. Debata nie je o tých, ktorí sú proti kultúre, proti tým, ktorí sú za kultúru, ale o tom, akú kultúru by vláda chcela podporovať a dotovať. Sčasti sa to pokúsila objasniť aj Šimkovičová. “Kultúra Slovákov by mala byť slovenská – slovenská a žiadna iná,” povedala v jednom prejave. O tom, čo tvorí národnú kultúru a identitu, sa dá vždy diskutovať, ale tvrdiť, že jedna strana tejto diskusie je “protikultúrna”, je niečo úplne iné.
Tlač však, samozrejme, prezentuje tých, ktorí sú proti LGBT ideológii, ako nepriateľov demokracie, zatiaľ čo tých, ktorí ju podporujú, vykresľuje ako jej obrancov – bez ohľadu na to, či ich program má podporu verejnosti. V Poľsku koaličná vláda Donalda Tuska iniciovala rozsiahlu, často brutálnu čistku vo verejných inštitúciách, pričom odstránila zamestnancov spojených s predchádzajúcou vládou PiS. Tlač to chválila ako odvážny krok v prospech demokracie. Keď sa však slovenská vláda usiluje vymenovať do verejných inštitúcií svojich vlastných ľudí, je to útok, ktorý nemožno zniesť. Z Občianskej tribúny:
Šimkovičová sa zameriava aj na verejnoprávne médiá. V júni presadila zákon, ktorým sa reformuje štátna televízia RTVS na novú spoločnosť STVR, ktorá je pod jej kontrolou. Analytik Pavol Hardoš pre agentúru AFP povedal, že ovládanie kultúrnych inštitúcií politickým vplyvom má na Slovensku precedens.
“Toto sme zažili v 90. rokoch počas neliberálneho režimu Vladimíra Mečiara, keď sa robili ideologické testy a skúšky … kto je dobrý národovec, dobrý Slovák, a kto nie je”,” povedal.
Nové je, že vláda’sa zaviazala “očistiť kultúrne inštitúcie od každého, kto je akýmkoľvek spôsobom vnímaný ako potenciálny politický nepriateľ”, povedal Hardoš. Otvorení a liberálni ľudia sa “stávajú terčom útokov ako potenciálni búrliváci a ľudia, ktorí sú dosť často skutočnými odborníkmi vo svojich oblastiach, sú odsúvaní na vedľajšiu koľaj alebo vyhadzovaní,” dodal.
Hardos uviedol, že hoci je predčasné hovoriť o “neliberálnom režime”, Fico kráča v“Orbánových šľapajach. “Týka sa to akéhokoľvek projektu s väzbou na LGBT+,” povedal Martin Macko, šéf mimovládnej organizácie Iniciatíva Inakosť.
Znovu sa ukazuje, že štandardným postojom tlače a elít EÚ je, že LGBT aktivisti majú právo na verejné funkcie a verejné peniaze a že ľavicové vlády majú právo menovať svojich ideologických spojencov do mocenských pozícií. Ak demokraticky zvolení odporcovia LGBT ideológie urobia to isté, okamžite sa pokúsia týchto lídrov delegitimizovať a obvinia ich zo spustenia štátneho prevratu. LGBT aktivisti a ich progresívni spojenci sa cítia byť oprávnení na peniaze daňových poplatníkov a na pozície financované z daní a v tomto nároku ich podporuje väčšina inštitúcií.
Opozícia sa síce pokúsila o odvolanie ministra kultúry v hlasovaní, ale neuspela. Šimkovičová zasa pre novinárov presne zdôraznila, že LGBT aktivisti si môžu produkovať, čo chcú – len’na to nemajú nárok na verejné financovanie. Mnohým LGBT aktivistom to však, samozrejme, nestačí.