Pôstny čas je časom očisty duše od hriešnych návykov a poslušnosti voči Cirkvi

Stanica sa nachádza v&nbsppoctihodnom&nbspkostole&nbspŠtyroch korunovaných&nbsp(bratov); ich mená sú Severus, Severianus, Carpophorus a Victorinus; utrpeli mučenícku smrť za&nbspprenasledovania Diokleciána. Ich telá, ako aj hlava veľkého mučeníka svätého Sebastiána, sú medzi relikviami tohto kostola.

KOLEKTÍV

Daj, prosíme ťa, všemohúci Bože, aby sme sa my, ktorí každoročne slávime tento svätý pôst, dobre páčili&nbsptebe na&nbsptele i na&nbspduši skrze Krista, nášho Pána. Amen.

EPISTOLA

Ukážka z Knihy kráľov 3,16-28

V tých dňoch: Dve smilnice prišli ku kráľovi Šalamúnovi, postavili sa pred neho a jedna z nich povedala: Ja a táto žena sme bývali v jednom dome a porodila som s ňou dieťa v komore. A na tretí deň po tom, čo som porodila, porodila aj ona; a boli sme spolu a nikto iný s nami v dome nebol, len my dvaja. A táto žena’dieťa zomrelo v noci, lebo ho v spánku prekrývala; a keď vstala v mŕtvom čase noci, vzala moje dieťa z môjho boku, kým tvoja služobnica spala, a položila ho do svojho lona a svoje mŕtve dieťa položila do môjho lona. A keď som ráno vstala, aby som dala svoje dieťa vycicať, hľa, bolo mŕtve; ale keď som ho pozornejšie zvážila, keď bol jasný deň, zistila som, že nie je moje, ktoré som nosila. A druhá žena odpovedala: Tvoje dieťa je mŕtve, ale moje je živé. Naopak, ona povedala: "To je moje dieťa: V tom prípade som si myslela, že moje dieťa je živé, a tvoje dieťa je mŕtve. A takto sa hádali pred kráľom. Vtedy povedal kráľ: "Mami, ja som tvoja dcéra: Jedna hovorí, že moje dieťa je živé, a tvoje dieťa je mŕtve, a druhá odpovedá: Nie, ale tvoje dieťa je mŕtve, a moje žije. Kráľ teda povedal: "Mŕtve je moje dieťa: Prineste mi meč. A keď priniesli pred kráľa meč, povedal: Rozdeľte, povedal, živé dieťa na dve polovice a polovicu dajte jednému a polovicu druhému. Ale žena, ktorej dieťa bolo živé, povedala kráľovi (lebo sa jej pohli vnútornosti nad dieťaťom): Prosím ťa, môj pane, daj jej to dieťa živé a nezabíjaj ho. Druhá však povedala: "Vezmite si dieťa, ktoré je na svete: Nech nie je ani moje, ani tvoje, ale rozdeľ si ho. Kráľ odpovedal a povedal: Dajte živé dieťa tejto žene a nezabíjajte ho, lebo ona je jeho matkou. A celý Izrael počul rozsudok, ktorý kráľ vyniesol, a báli sa kráľa, lebo videli, že je v ňom Božia múdrosť konať súd.

Svätý Pavol nám vo včerajšej’epištole vysvetlil antagonizmus, ktorý je medzi synagógou a Cirkvou; ukázal nám, ako Sárovho’syna, ktorý bol otcovým’obľúbencom, prenasledoval Agárov syn. Dve ženy, ktoré sa zjavujú pred Šalamúnom, sú ďalším obrazom tej istej pravdy. Dieťa, na ktoré si obidve robia nárok, je pohanský ľud, ktorý bol privedený k poznaniu pravého Boha.

Synagóga, ktorej typom je žena, ktorá spôsobila smrť svojmu dieťaťu, oklamala ľud, ktorý jej bol zverený do opatery; a teraz si nespravodlivo nárokuje na to, čo jej nepatrí. A keďže si takýto nárok nekladie z materinského citu, ale len z pýchy, je jej jedno, čo sa s dieťaťom stane, len ak nebude odovzdané pravej matke, Cirkvi.

Samotný kráľ pokoja, ktorý je jedným z biblických predobrazov Krista, prisudzuje dieťa tej, ktorá ho porodila a živila; a nároky falošnej matky sú odmietnuté.

Milujme teda svoju matku, svätú Cirkev, Ježišovu manželku. Práve ona nás krstom urobila Božími deťmi. Ona nás nasýtila Chlebom života; Ona nám dala Ducha Svätého; a keď sme mali tú smolu, že sme sa hriechom vrátili do smrti, Ona nás božskou mocou, ktorá jej bola daná, vrátila do života. Synovská láska k Cirkvi je znakom vyvolenosti; poslušnosť jej prikázaniam je znakom duše, v ktorej Boh ustanovil svoje kráľovstvo.

GOSPEL

Sekvencia svätého evanjelia podľa Ján 2,13-25

V tom čase sa blížila Pascha Židov a Ježiš vystúpil do Jeruzalema. Našiel v chráme tých, čo predávali voly, ovce a holuby, a sediacich peňazomencov. A keď urobil akoby bič z malých povrazov, vyhnal ich všetkých z chrámu, aj ovce a voly, a peniaze peňazomencov vysypal a stoly prevrátil. Čo nám to ukazuješ za znamenie, keď to robíš? Ježiš im odpovedal:  Zborte tento chrám a za tri dni ho vzkriesim. Židia povedali: &nbsp "Zborte tento chrám a za tri dni ho vzkriesim: Šesťstoštyridsať rokov sa staval tento chrám, a ty ho postavíš za tri dni? On však hovoril o chráme svojho tela. Keď teda vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že to povedal, a uverili Písmu a slovu, ktoré povedal Ježiš. Keď bol v Jeruzaleme na Paschu, v deň sviatkov, mnohí uverili v jeho meno, keď videli jeho znamenia, ktoré robil. Ale Ježiš sa im nezdôveril, lebo poznal všetkých ľudí a nepotreboval, aby niekto vydával svedectvo o človeku, lebo vedel, čo je v človeku.

V evanjeliu o prvom pôstnom utorku čítame, že Ježiš vyhnal z chrámu tých, čo tam robili ruch. Dvakrát prejavil túto horlivosť za svoj Otcov’dom. Úryvok, ktorý sme práve čítali zo svätého Jána, sa týka prvého prípadu. Obidve príležitosti sa pred nami vynárajú v tomto pôstnom období, pretože toto konanie nášho Spasiteľa nám ukazuje, s akou prísnosťou bude zaobchádzať s dušou, ktorá v sebe ukrýva hriech.

Naše duše sú Božím chrámom, stvoreným a posväteným Bohom, aby v ňom mohol prebývať. Nechcel by, aby v nich bolo niečo, čo nie je hodné ich určenia. Toto je čas na sebapreskúmanie; a ak sme zistili, že nejaké vášne znesväcujú svätyňu našich duší, odmietnime ich; prosme nášho Pána, aby ich vyhnal bičom svojej spravodlivosti, lebo my by sme možno mohli byť k týmto svätokrádežným votrelcom príliš zhovievaví. Deň odpustenia je blízko; urobme sa hodnými prijať ho.

V našom evanjeliu je výraz, ktorý si zaslúži osobitnú pozornosť. Evanjelista sa prihovára tým Židom, ktorí boli úprimnejší ako ostatní a uverili v Ježiša pre zázraky, ktoré urobil; hovorí: “Ježiš sa im nezdôveril, lebo poznal všetkých ľudí.” Takže môžu existovať ľudia, ktorí veria v Ježiša a uznávajú ho, ale ich srdce sa nezmenilo!

Och! tvrdosť ľudského’srdca! Ó! krutá úzkosť o Božích’kňazov! Hriešnici a svetáci sa teraz tlačia okolo spovednice; majú vieru a vyznávajú svoje hriechy! A Cirkev nemá dôveru v ich pokánie! Vie, že už krátko po veľkonočných sviatkoch sa vrátia do toho istého stavu, v akom boli v deň, keď im označila čelo popolom.

Tieto duše sú rozdelené medzi Boha a svet; a ona sa chveje, keď myslí na nebezpečenstvo, ktoré im hrozí, keď prijmú sväté prijímanie bez prípravy na skutočné obrátenie. Na druhej strane si však spomína, ako je napísané, že tŕstie, ktoré je podlomené, sa nemá lámať, ani dymiaci ľan sa nemá hasiť. (Izaiáš 42,3)

Modlime sa za tieto duše, ktorých stav je taký plný pochybností a nebezpečenstva. Modlime sa aj za kňazov Cirkvi, aby dostali od Boha hojné lúče svetla, vďaka ktorým Ježiš poznal, čo je v človeku.

Skloňte svoje hlavy k Bohu.

Prosíme ťa, Pane, vyslyš našu modlitbu a udeľ nám svoju ochranu, pretože si to ty, kto nás inšpiruje, aby sme o ňu prosili. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.

Modlime sa za obrátenie hriešnikov, pričom použime krásnu prefáciu, ktorú nám dal Rímsky pontifikál, ktorá sa predtým recitovala počas zmierenia verejných kajúcnikov.

POKÁNIE

Vskutku je vhodné a spravodlivé, správne a dostupné pre spásu, aby sme ti vždy a všade vzdávali vďaky, svätý Pane, všemohúci Otče, večný Bože, skrze Krista, nášho Pána: ktorého si, Všemohúci Otče, chcel, aby sa narodil medzi nami nevýslovným Narodením, aby tak mohol zaplatiť tebe, svojmu Večnému Otcovi, dlh, ktorý mu uloţil Adam, a svojou vlastnou smrťou usmrtil našu smrť, niesol naše rany vo svojom vlastnom tele a očistil naše škvrny svojou Krvou; tým nám, ktorí sme padli zo závisti starého nepriateľa, umoţnil svojou milosťou znovu vstať. Skrze neho ťa, Pane, úpenlivo prosíme a žiadame, aby si nás milostivo vypočul, keď sa prihovárame za hriechy iných, ktorí nie sú hodní prihovárať sa za svoje vlastné. Urob, najmilosrdnejší Pane, aby si so svojou dobrotou pripomenul týchto svojich sluhov, ktorí sa od teba odlúčili svojimi hriechmi. Veď si neodmietol ani najzločinnejšieho Achaba, keď sa pred tebou pokoril, ale odvrátil si od neho trest, ktorý si zaslúžil. Podobne si milostivo vypočul Petra, keď plakal, a potom si mu dal kľúče od nebeského kráľovstva; a odmenu od toho istého kráľovstva si prisľúbil aj lotrovi, keď v teba dôveroval. Preto, najmilosrdnejší Pane, milosrdne prijmite späť tých, za ktorých ti obetujeme svoje modlitby, a vráťte ich do lona svojej Cirkvi, aby nad nimi nezvíťazil nepriateľ, ale aby sa s tebou zmierili skrze tvojho spolupatričného Syna a skrze neho boli očistení od svojej viny a milostivo pripustení k hostine tvojej najsvätejšej večere. Nech ich takým spôsobom občerství svojím Telom a Krvou, aby ich po skončení tohto života’priviedol do nebeského kráľovstva.

Tento text je prevzatý z Liturgický rok, ktorého autorom je Dom Prosper Guéranger (1841-1875). LifeSiteNews ďakuje Ecu-Men webovej stránke za jednoduché sprístupnenie tohto klasického diela online.