- Svätý František oslavuje Boha, nie prírodu, ako moderní ekopagáni.
- Pápež František zle interpretuje svätého Františka a jeho posolstvo lásky.
- Pieseň o slnku je duchovným odkazom, nie politickou alebo ekologickou agendou.
- Skutočný František je vzorom lásky k Ježišovi, nie sociálnych ideológií.
V posledných rokoch som veľa písal o pápežovi Františkovi. Po jeho smrti sa mi preto zdá o to dôležitejšie pozrieť sa na druhého Františka, na “skutočného” Františka, ak chcete, na svätý originál, a nie na toho, ktorý si len prisvojil jeho meno.
Je vhodné pripomenúť, že sv. František z Assisi presne pred 800 rokmi napísal svoj najznámejší text: “Pieseň o slnku”
Svätec bol v tom čase takmer slepý; jeho situáciu zhoršila aj operácia očí, ktorá bola v tom čase celkom bežná. Ak sa na to pozrieme z tohto hľadiska, je Pieseň o slnku jeho duchovným odkazom a, samozrejme, je to veľmi osobný text, ktorý má, ako všetky texty, aj kultúrny a historický kontext.
Z Piesne o slnku možno vyčítať, že svätý František veľmi dobre poznal francúzsku poéziu svojej doby; je to v podstate typická vrcholnostredoveká ľúbostná báseň, pieseň človeka, ktorého srdce je zapálené láskou.
Samozrejme, ide o nadprirodzenú lásku, hoci to nie je to, čo je na prvý pohľad dôležité, ale skôr skutočnosť, že svätý František je tak preniknutý touto láskou, že chváli Boha ako francúzsky trubadúr.
Kantikum slnka je teda hymnom speváka, ktorý je úplne zamilovaný do Boha. Všetko, čo ešte dokáže vnímať, – napoly slepý – premieňa na svedkov svojej skúsenosti lásky s “bratom Mesiacom” a “sestrou Slnkom,” až sa napokon celé stvorenie stáva zrkadlom toho, ktorého jeho duša miluje.
Na tomto pozadí svätý František neopisuje skúsenosť prírody, ale pokúša sa opísať mystickú skúsenosť Boha živým jazykom stredoveku. Ničím iným sa nezaoberá.
Na druhej strane každý, kto si myslí, že Pieseň o slnku je prírodná báseň, pochopil Františka rovnako málo, ako pochopil poéziu vrcholného stredoveku ako celok.
Už len z tohto dôvodu si Pieseň o slnku nemôžu privlastniť tí “klimatickí pohania”, ktorí dnes obývajú Cirkev a veria, že naša spása závisí od “záchrany” životného prostredia. Nie, nezávisí, a na rozdiel od pápeža Františka by to svätý František nikdy takto nevidel!
Svätý František nie je “eko-svätožiarka”, nie je niekto, kto bľabotá o “bratskom” životnom prostredí, ale niekto, kto sa rozpaľuje pre Toho, kto je dnes v Cirkvi veľkou neznámou: nášho jediného Spasiteľa Ježiša Krista.
Všetko, čo bolo stvorené, bolo stvorené z ničoho pre Krista a všetko bude dokonané skrze Krista. Presne toto vyjadruje svätý František vo svojom Speve o slnku. Všetko pozemské je tu len odkazom na Boha, ale nikdy nie tým, o čo v skutočnosti ide. Príroda zostáva len symbolická a nemá cieľ sama v sebe.
Pápež František, naopak, zaujal iný názor a jeho encyklika Laudato si zostala len nepodarenou poctou Kantiku Slnka jeho údajného vzoru.
Kým text svätého Františka z Assisi’sa obracia k božskému Milovanému, rovnomenný pápež urobil všetko pre to, aby v Cirkvi zaviedol nový ekopaganizmus, ktorý bol presiaknutý poriadnou dávkou juhoamerickej teológie oslobodenia.
V poslednom úseku svojho života svätý František sotva videl prirodzené slnečné svetlo, ale vnútorné svetlo jeho spaľujúcej lásky ku Kristovi rozžiarilo celý vesmír – a práve o tejto skúsenosti je jeho Pieseň o slnku; je to dielo duchovnej, a nie svetskej poézie.
Každý, kto pozná svätého Františka z Assisi, vie, že tento muž nie je svätec, ktorý sa nechá zneužívať. Nehodí sa ako menovec pre “ľavicového” pápeža ani ako figúrka pre cirkevných “klimatických spasiteľov”; Je tým, čím by sme sa mali stať všetci: niekým, kto sa zamiloval do Krista a kto spieval pieseň lásky, keď napísal Pieseň o slnku.
Dúfam, že sa k tejto piesni lásky všetci pridáme. Na druhej strane pieseň, ktorú dnes počúvame v Cirkvi, je podľa Goetheho väčšinou len “hnusná pieseň, politická pieseň,” a za to môžeme ďakovať aj pápežovi Františkovi.
Svätec z Assisi sa mu nepochybne nepodaril a výber jeho mena zostal nanajvýš gýčovým klišéé. Jorge Mario Bergoglio nemal s trubadúrom z Assisi nič spoločné; “pápež chudobných” nikdy nedosiahol duchovný jas “Poverella,” ktorého Pieseň o slnku aj po 800 rokoch opisuje nežnosť jeho skúsenosti s Bohom. V skutočnosti sa svätec nikdy nezasadzoval za “sociálnu spravodlivosť” a cirkevný socializmus a pápež, ktorý sa po ňom pomenoval, bol len falošným prorokom ako “František”