Skupina “Women’s Ordination Conference” (WOC) začala znova intenzívnejšie požadovať ženský diakonát, ako pápež František oznámil, že nechá skúmať ich úlohu v počiatkoch Cirkvi. Podľa WOC by tak Cirkev “rozpoznávala vlastnú históriu”.
Niektorí odborníci sa už aj vyjadrili. Gréckokatolícky kňaz Ján Krupa podáva viacero príkladov vykonávania diakonátu aj u žien v prvotnej kresťanskej Cirkvi. Spomína aj tvrdenia Marie Grazie Biancovej, profesorky na Libera Università degli Studi „Maria SS. Assunta“ v Ríme, ktorá sa opiera o svätého apoštola Pavla. Ten okolo roku 57 v Liste Rimanom hovorí o diakonke Fébe v Kenchreách, ale je “ťažké presne zistiť, akú úlohu plnila a či jej diakonát bol cirkevným úradom v doslovnom zmysle”.
Podľa odborníčky na stredoveké a byzantské štúdie Charlotte Allenovej v časopise First Things sa diakonát Féby môže chápať vo význame slova “sluha” alebo “posluhujúci”. V historických dokumentoch z 3. a 4. storočia sa nachádza ženská forma v tvare “diakonka” ako vdova alebo celibátna žena, ktorá žila v kláštorných komunitách a venovala sa hlavne charitatívnej službe. Starala sa tiež o liturgické služby, podobne ako dnes osoba pripravujúca potrebné predmety na svätú omšu.
V stredoveku sa funkcia diakonky vytratila, keďže úrad diakona nadobudol špecifické liturgické úlohy ako kázanie alebo čítanie Evanjelia, čo už vykonávala zasvätená osoba.
Allenová je toho názoru, že väčšina žien, ktoré dnes požadujú funkciu diakona aj pre ženy, neoživujú historickú tradíciu, ale ide skôr o politický vplyv v dnešnej Cirkvi.