Britský denník The Guardian nedávno zverejnil zaujímavý rozhovor s hercom Billom Murrayom, v ktorom sa nakoniec zvrtla téma ku katolíckej viere:
Jeho rodičia boli írski katolíci, jedna z jeho sestier je mníška. Neprehliadnuteľné náboženstvo súvisiace s výchovou len posilňuje jeho inklináciu k Cirkvi. Nemusíte sa pýtať, či je viera dôležitá v jeho živote. Herec rozpráva o tom, ako možní kandidáti na vysvätenie z 19. storočia pravdepodobne nebudú kanonizovaní, pretože Cirkev sa snaží presadiť ľudí ako sú Ján Pavol II. a Matka Tereza. „Myslím si, že Cirkev sa snaží ísť s dobou,“smeje sa.
Nový svätý, ktorého schvaľuje, je pápež Ján XXIII (ktorý zomrel v roku 1963). „Tohto mám rád, to je môj človek. Bol výnimočný a radostný človek z Florencie, ktorý priniesol do Cirkvi nové zmeny.“
Potom však Murray lamentuje nad stratou tradičnej katolíckej omše v latinčine:
„Nie som si istý, či všetky zmeny boli správne. Zvyčajne nesúhlasím s tým, čo sa nazýva nová omša. Myslím si, že sme niečo stratili, tým že sme vypustili latinčinu. Ak dnes pôjdete na katolícku omšu čo i len v Harleme, môžete si ju vypočuť v španielčine, etiópčine alebo ďalších jazykoch. Štruktúra a obrazy sú rovnaké, ale slová nie.“
Nie je dobré pre ľudí, že jej rozumejú? „Domnievam sa, že áno,“ hovorí. „Tieto slová však majú istú vibráciu. Ak sa tu už pohybujete dlhšie, viete, čo tieto slová znamenajú. Veľmi mi chýba hudba – jej sila. Och! Duchovná hudba má vplyv na váš mozog.“ Ďalej dodáva: „Namiesto toho máme ľudové piesne...Podobné rebríčku top 40...Veď viete o čom hovorím...“
V roku 2012 Jimmy Fallon, herec a moderátor nočnej šou The Tonight Show, ktorý bol tiež vychovávaný ako katolík, vyjadril v rozhovore pre americké rádio NPR podobný názor. V rozhovore spomenul, že keď bol starší chodil do katolíckej školy, bol miništrantom, mal veľmi rád latinskú omšu a chcel sa stať kňazom. Redaktor sa ho potom spýtal, či ešte stále chodí do kostola. Toto je jeho odpoveď:
PÁN FALLON: Nechodievam do kostola – snažil som sa k tomu znova vrátiť. Keď som bol v L.A., musel som sa trochu premáhať. Išiel som nachvíľu do kostola, ale všetko bolo pre mňa zrazu príliš obrovské. Chcem povedať, že ... V kostole teraz hrá kapela a počas omše sa musíte držať za ruky s ostatnými ľuďmi. Nemám to rád. Viete, predtým ste si podali s veriacimi ruky len na znak pokoja.
GROSS: Hmm.
PÁN FALLON: Teraz sa držím s ľuďmi za ruky a dvíham ich ako šaman Rafiki z rozprávky Leví Kráľ, ktorý zdvihol malého Simbu do vzduchu, aby všetkým ukázal budúceho kráľa.
(Smiech)
PÁN FALLON: Držíme sa za ruky. Ha nah hey nah ho (Pospevuje si).
(Pokračuje ďalej): Robím príliš veľa vecí, ktoré nechcem robiť – niekto vyhodí frisbee, okolo kolujú plážové lopty, ľudia mávajú zapaľovačmi a „to je na mňa moc“. Ja to chcem po starom. Chcem mať tradičnú latinskú omšu s mníškami, viete, to bol môj obľúbený typ omše a posvätné miesto. Jednoducho normálnu omšu.
Druhý vatikánsky koncil jasne učil o dôležitom význame liturgie pre kresťanský život: „liturgia je vrchol, ku ktorému Cirkev smeruje a zároveň prameň, z ktorého vyviera sila Cirkvi.“ (SC 10)
Ak sa liturgia nevykoná dobre, vyžiada si to isté obete!