Pôstne plátna
[Kreuz.net] Okolo 1000 rokov bol pohľad na oltár v období pôstu zahalený do „pôstneho plátna“, čo malo naznačovať, že hriešny človek nie je hodný vidieť Boha.
Pôstne plátna často znázorňujú Kristov život podobne ako aj korutánske pôstne plátna v Gurku, Haimburgu, v kostoloch St. Stefan am Krappfeld alebo kostole Maria Bichl, pochádzajúce z 15. až 17. storočia.
Náboženská negramotnosť
Pôstne plátna mali umožniť ľuďom, ktorí nevedeli čítať, aby sa dostali bližšie ku Kristovmu životu a mohli ho plnohodnotnejšie precítiť prostredníctvom tejto Biblie zhotovenej chudobnými ľuďmi.
V súčasnosti majú plátna priniesť vieru bližšie k nábožensky negramotným ľuďom tejto doby.
Pseudoumenie, ktoré nemá nič spoločné s vierou
Pôstne závoje sa však naopak stali prostriedkom pre cirkevných predstaviteľov, ktorí sú očividne slabí vo viere, ako presadiť nové pseudoumenie.
Takýmto spôsobom modernistický kňaz otec Glettler skazil výzdobu vysokého oltára deravým kobercom v kostole sv. Andra v Grazi a v kostole Viedenskej univerzity vymenili obraz Boha za (pohanský) obraz zajaca.
2016: Odpad v Dóme sv. Štefana
Slobodomurár a bývalý socialista z rakúskeho mládežníckeho hnutia Rote Flanken, terajší farár Dómu sv. Štefana vo Viedni, má záľubu v prezentovaní svojich postojov, presvedčení a pseudoumenia.
Zvrátený Hermann Nitsch spolu s komunistom Alfredom Hrdlickom patria k obľúbeným „umelcom“ otca Fabera.
Na rok 2016 navrhol farár Faber niečo „špeciálne“: pôstne plátno, ktoré nemá nič spoločné s vierou.
Tvorí ho niekoľko plachiet, ktoré pozošíval slovinský „multimediálny umelec“.
„Hlavná myšlienka tohto objektu je vyjadrená prostredníctvom väzbovej štruktúry a fenoménu poprepájaného ľudského bytia, ktoré sú našou súčasťou. Znázorňuje psychobiologický proces v našej duši a tele a duchovné javy,“ citoval otec Faber pseudoumelca na plakete v dóme - čo to má spoločné s vierou, sa nedá vidieť bez plachty a kompasu.
Preto Faber uznáva tento odpad ako „umenie“. Taktiež vymenoval (dobre plateného) kurátora (ktorý má na bokoch vyholenú hlavu, zapletaný vrkoč a koziu briadku).
Nezdá sa, že by „umelec“ alebo kurátor mali blízky vzťah k Cirkvi - ale to je možno práve dokonalým kritérium výberu pre Cirkev, ktorá sa poddáva modernizmu.