Ak ako Cirkev chceme, aby niečo dobre a dlho pôsobilo, musí to mať korene v našej posvätnej liturgickej oslave Boha. Ona je naším žriedlom; naším vrcholom. Miestom, kde sa hlbšie formuje naša identita. Je nevyhnutné znovu oživiť pravú bohoslužbu.
Najlepší britský katolícky týždenník The Catholic Herald uverejnil správy z Konferencie o posvätnej liturgii, na ktorej som sa veľmi túžil zúčastniť. Tu sú skutočnosti, ktoré chcem zdôrazniť, a pridávam aj vlastné komentáre (od Father Z).
Kardinál Sarah vyzval kňazov, aby v tohtoročnom Advente začínali sláviť sväté omše obrátení tvárou smerom na východ.
Hlavný vedúci pre liturgické záležitosti vo Vatikáne povedal, že navrhovanú zmenu by mali kňazi pochopiť ako ´niečo osožné pre Cirkev; niečo osožné pre našich ľudí´.
Kardinál Robert Sarah teda vyzval kňazov, aby začínali slúžiť sväté omše „ad orientem“, čiže tvárou obrátení smerom na východ, a nie k zhromaždeniu veriacich.
Navrhovaná reforma je pravdepodobne najzávažnejšou liturgickou zmenou od motu proprio Summorum Pontificum Benedikta XVI z roku 2007, ktorým poskytuje väčšiu voľnosť kňazom, ktorí chcú slúžiť tradičnú svätú omšu v latinčine.
V stredu na Konferencii o posvätnej liturgii v Londýne oslovil guinejský kardinál, prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, prítomných kňazov slovami: „Je veľmi dôležité vrátiť sa čo najskôr k zaužívanému postoju, keď je kňaz spolu s veriacimi obrátení tým istým smerom – na východ alebo prinajmenšom k apside – k Pánovi, ktorý prichádza“.
A kardinál pokračuje: „Žiadam vás, aby ste túto prax zaviedli všade, kde sa to len dá.“
Kardinál upozornil na nevyhnutnosť „rozvážneho“ prístupu a poučenia veriacich v tejto záležitosti a kňazom povedal, aby „dôverovali, že ide o osožnú vec pre Cirkev; o osožnú vec pre našich ľudí“.
„Či sa u vás niečo také dá alebo nedá zrealizovať, určíte podľa svojich pastoračných možností, no mohli by sme s tým začať na prvú adventnú nedeľu v tomto roku, keď očakávame ´Pána, ktorý prichádza´ a ´ktorý nemešká´."
Po týchto kardinálových slovách naplnil konferenčnú sieň dlhotrvajúci potlesk.
O význame na východ orientovanej bohoslužby kardinál Sarah hovorí, že je veľmi dôležité, aby kňaz a veriaci boli od okamihu obetovania spoločne obrátení tvárou smerom na východ“.
Určenie konkrétneho dňa – prvej adventnej nedele – ktorá tento rok pripadne na 27. novembra, pridáva kardinálovej výzve na naliehavosti.
Po kardinálovi Sarahovi hovoril biskup Dominique Rey z Fréjus-Toulon, ktorý medzi iným povedal, že aj keby bol „jediným biskupom v jedinej diecéze“, ktorý by slúžil svätú omšu v katedrále „ad orientem“, urobí tak a povzbudí k tomu aj všetkých kňazov vo svojej diecéze.
Kardinál Sarah vo svojom príhovore ešte uviedol, že pápež František ho požiadal, aby začal skúmať možnosť „reformovať reformu“, to jest upraviť liturgické zmeny, ku ktorým došlo po Druhom Vatikánskom koncile. A dodal, že sa bude usilovať „obohatiť obidve formy rímskeho obradu“.
Na základe liturgického prieskumu kardinál Sarah konštatuje, že niektoré pokoncilové reformy „sa zlúčili podľa požiadaviek ducha doby“ a „zašli ďalej“ než otcovia Druhého Vatikánskeho koncilu v Konštitúcii o posvätnej liturgii Sacrosanctum Concilium. (Buginicare ; a to nespomínam nesprávny preklad 299 of the GIRM.]
Kardinál ďalej upozorňuje, že vďaka prístupu k liturgii, kde sa do jej centra namiesto Boha stavia človek, sa do liturgie nepozorovane votreli „veľmi závažné nesprávne interpretácie liturgie“. (áno!)
„Liturgia totiž nie je o tebe a o mne“, povedal kardinál Sarah na konferencii. „Nie je oslavou nás samých, našich úspechov, prehliadkou miestnych kultúrnych, či náboženských zvyklostí. Liturgia je v prvom rade a predovšetkým o Bohu a o tom, čo všetko pre nás robí.“
Kardinál citoval aj kardinála Josepha Ratzingera: „Zabudnúť na Boha je najakútnejším nebezpečenstvom našej doby.“
Zdôrazňuje ďalej „hermeneutiku kontinuity“ a hovorí, že je nevyhnutné zrealizovať Sacrosanctum Concilium v plnej miere: „Otcovia koncilu nemali na mysli revolúciu, ale evolúciu.“
Kardinál zvlášť poukázal na Rád našej Pani Walsinghamskej ako na príklad obohatenia Cirkvi inými tradíciami.
Na facebookovej stránke Sacra Liturgia kardinál povzbudzuje k tomu, aby sme pri požehnaní a pri svätom prijímaní kľačali. „Tam, kde sa z liturgie vytratilo kľačanie a zbožné pokľaknutie, treba ich tam vrátiť, a obzvlášť pri prijímaní presvätého Tela a Krvi nášho Pána vo svätom prijímaní.“ (Kľačať pri svätom prijímaní! A prijímať na jazyk!)
Počujem „Amen!“?