Z viacerých dôvodov. V prvom rade, naša „viera“ na zázraky je čisto teoretická. Hovoríme, že veríme na zázraky, lebo ide o súčasť celého nášho kresťanského veriaceho systému. Môžno veríme na zázraky, no v skutočnosti nečakáme, že nejaký uvidíme. Po druhé, myslím si, že dôvod, prečo nezažívame tak veľa zázrakov je ten, že ich nepotrebujeme. Prečo by mal Boh vykonať zázrak uzdravenia, keď máme najlepší systém zdravotnej starostlivosti na svete? Prečo by sa mal Boh o nás starať prostredníctvom zázrakov, keď máme dobrý plat a vynikajúco nastavený dôchodkový plán? Neznamená to, že Boh je skúpy. Hovorí nám len: „Len tak ďalej. Ak sa chceš o seba postarať sám a po svojom, prečo sa toho nedržíš?“
Keď tak rozmýšľam, že by toto všetko bola pravda, mám v tom ešte väčší zmätok. Myslím si, že zázračné poskytnutie niečoho chýbajúceho, či zázračné uzdravenia sa v našej spoločnosti dejú neustále. My ich však nevidíme. Premýšľam, koľkí z nás sú uchránení od nehôd a nebezbečenstva, no uniká nám fakt, že sa tak stalo zásluhou nášho anjela strážneho. Koľkí z nás sa v nemocnici vyliečia, zotavia sa akosi rýchlejšie alebo nechytia rôzne choroby? A my to pripisujeme lekárom, bravúrnej zdravotnej starostlivosti a všetkým tým technológiám, no pritom zabúdame na jeden neviditeľný prvok. To Boh pracoval cez všetky tieto vedľajšie elementy, aby nás chránil a liečil. Ako často sa o nás stará neviditeľným spôsobom, neviditeľne nás žehná svojou rukou a vedie nás na cestu, kde dostaneme všetko, čo potrebujeme?
Dôvod, prečo na týmto uvažujem je ten, že som v živote videl zázraky. Najjasnejšie som ich však videl, keď som žil istým spôsobom života. Vtedy, keď som nemal nič, iba oblečenie na sebe a to, čo sa mi zmestilo do batoha a bol som na trojmesačnej stopujúcej púti z Anglicka do Jeruzalema. Vtedy som videl zázraky! Keď som žil ako mladý anglikánsky kaplán a zámerne som rozdal polovicu svojho príjmu, aby „som žil svoju vieru“ – vtedy som videl zázraky! Keď som zanechal všetko, aby som sa stal katolíkom a mal mladú rodinku, ktorú by som živil – vtedy som videl zázraky.
V chudobných krajinách je oveľa viac zázrakov, lebo ľudia tam neoplývajú výchovnou „sofistikovanosťou“, ktorá by ich nabádala o nich pochybovať. Sú úprimní, pripravení uvidieť zázrak a uveriť mu. Nepozerajú cez obrazovku materializmu a nenásytnosti, ktorá by ich od zázrakov odvracala. Majú toho veľmi málo, a preto je pravdepodobnejšie, že zázrak sa objaví na ich prahu.
Mali by sme sa od nich učiť. Potrebujeme sa viac modliť, viac sa spoliehať na Božiu prozreteľnosť, viac chápať Boží zásah vo svete, viac dôverovať Jeho dobrote a viac si uvedomovať skutočnosť, že On nikdy nezaháľa a vo všetkom má prsty. Odpovedá na naše modlitby a robí zázraky pred našimi očami.
Jednoducho ich len musíme otvoriť, aby sme uzreli Jeho mocnú ruku vo všetkých Jeho dielach.