Emeritný pápež sa v knihe, vydanej pri príležitosti osláv 25. výročia zvolenia ekumenického konštantínopolského patriarchu Bartolomeja, pochvalne vyjadruje o bohoslužbách, slúžených ad orientem (smerom na východ).
V tejto knihe ešte ako Benedikt XVI píše: „Pastier stáda Ježiša Krista sa nikdy nezameriava iba na okruh svojich vlastných veriacich. Spoločenstvo Cirkvi je univerzálne, a to aj v tom zmysle, že zahŕňa celú realitu života.“
A pokračuje ďalej: „Je to evidentné napríklad v liturgii, ktorá nie je iba oslavou pamiatky a zavŕšenia diela spásy Ježiša Krista, ale aj putovaním v ústrety vykúpeniu celého stvorenstva. Orientovaním liturgie smerom na východ (Orient) môžme vidieť, že kresťania, spolu s Pánom, túžia pristupovať k spáse stvorenstva v jeho celistvosti. Kristus, Ukrižovaný a Vzkriesený Pán, je zároveň ´slnkom´, ktoré osvecuje svet.“
Pápež František vo svojom príspevku do tejto knihy píše, že obrana náboženskej slobody, boj proti ľahostajnosti voči útokom na dôstojnosť človeka a starostlivosť o stvorenstvo ako také, sú skutočnosti, na ktoré majú s patriarchom Bartolomejom rovnaký názor.
Kniha, ktorá bola vydaná z príležitosti osláv Bartolomejovho výročia zvolenia (2. november), sa nazýva: „Bartolomej: apoštol a vizionár“ a vydal ju Thomas Nelson. Okrem skupiny náboženských a občianskych lídrov do nej prispeli aj František a Benedikt.
Vatikánske noviny L´Osservatore Romano včera (október) publikovali texty, ktoré napísali obaja pápeži.
Pápež František ďalej píše, že spolu s Bartolomejom „nielen posilňujú vzájomnú duchovnú spriaznenosť, ale predovšetkým prehlbujú vedomie spoločnej pastoračnej zodpovednosti za naliehavé problémy, ktorým v tejto dobe čelia kresťania a celé ľudstvo.“
O ich prvom stretnutí v marci 2013 sa pápež František vyjadril že mal pocit, akoby sa stretol s niekým, kto „svojou osobnosťou a svojím správaním vyjadruje celú hĺbku ľudskej a duchovnej skúsenosti ortodoxnej tradície.“
„Náš vzájomný vzťah sa vyvíja nielen v osobnej rovine, ale aj na úrovni pôsobenia v našom úrade“, povedal Svätý otec a dodáva, „Rímska cirkev a konštantínopolská cirkev sú spojené hlbokým a trvalým putom, ktoré nedokážu zničiť ani stáročia mlčania a nedorozumení.“
Vychádzajúc z diela svojich predchodcov, majú títo dvaja lídri „posvätnú úlohu prejsť spätne po ceste, vydláždenej odlúčením našich cirkví, uzdraviť zdroje tejto vzájomnej odlúčenosti a ísť v ústrety znovuzaloženia spoločenstva vo viere a láske, pamätajúc na legitímne rozdielnosti, tak, ako to bolo v prvom tisícročí.“
Pápež František hovorí, že sa od patriarchu Bartolomeja veľa naučil o povinnosti kresťana chrániť životné prostredie a starať sa oň. Obaja sa podľa neho zhodujú na záväzku, vyplývajúceho z evanjelia: usilovať sa „o svet, ktorý by bol spravodlivejší, a ktorý by prejavoval väčší rešpekt voči základnej dôstojnosti a slobode každého človeka, z ktorej najdôležitejšou je náboženská sloboda.“
O úsilí o svet, v ktorom by láska a solidarita zohrávala väčšiu úlohu, pápež František píše: „Obidvaja si uvedomujeme, že hlas našich bratov a sestier, nachádzajúcich sa teraz v mimoriadnej núdzi a nebezpečí, nás núti postupovať oveľa rýchlejšie cestou zmierenia a spoločenstva medzi katolíkmi a ortodoxnými; presnejšie tak, aby dokázali dôveryhodne ohlasovať evanjelium pokoja, ktorý pochádza od Krista.“
Emeritný pápež Benedikt vo svojom príspevku do knihy spomína, že s patriarchom sa po prvýkrát stretol v roku 2002, počas cesty vlakom spolu so sv. Jánom Pavlom II do Assisi v Taliansku. „Patriarcha ma pozval, aby som si s ním chvíľu posedel v jeho kupé, vďaka čomu sme sa bližšie spoznali aj osobne.“
„Stretnutie „počas cesty“ nebolo náhodné“, ako píše emeritný pápež. Patriarcha má úžasné vedomosti z oblasti teológie, kultúry a jazykov a jeho „názorom je, že s druhými ľuďmi treba putovať a ísť im v ústrety, čo sa určite nezvrhne k tomu, aby pojem ´byť na ceste´ jednoducho neviedol nikam.“
„Hlboká a dôkladná zakorenenosť vo viere v Ježiša Krista, Syna živého Boha a nášho Vykupiteľa, nestojí v ceste otvorenosti pre druhých, pretože sám Ježiš Kristus je celá Pravda“, píše pápež Benedikt. Patriarchu Bartolomeja nazýva „veľkým mužovi Božej cirkvi“ a pochvalne sa vyjadruje o „jeho láske k stvorenstvu a o jeho obrane, ktorá je v súlade s touto láskou, či už ide o veľké alebo o malé veci.“
Pápež Benedikt hovorí, že ho veľmi potešilo, že po jeho rezignácii v roku 2013 „sa mu patriarcha stal ešte bližším a navštívil ho aj v jeho malom kláštore. Daroval mi veľa vecí, ktoré som si vystavil vo svojom byte. Tieto predmety nie sú len milými pripomienkami nášho osobného priateľstva, ale sú aj náznakmi jednoty medzi Konštantínopolom a Rímom, ku ktorej ako dúfajú, sa raz dopracujú.“