Žena, ktorá žila 18 rokov v polygamnom „manželstve“ v Utahu sa pre britské noviny Daily Mail vyjadrila, že i keď rastie tlak od tých, ktorí takto žijú, aby bol takýto spôsob života verejnosťou prijatý a právne uznaný, za zatvorenými dverami nie je všetko v poriadku.
„Jediný spôsob, akým to viem vysvetliť je, že mať pri návrate domov ženu, je ako žiť so smilstvom na dennodennom poriadku,“ povedala Marion Munn, ktorá sa tak pre Daily Mail vyjadrila po tom, čo federálny sudca zrušil Utahský zákon proti nemanželskému spolužitiu, ktorý štát predtým používal na stíhanie polygamistov.
Munn hovorí, že aj keď opovrhovala myšlienkou na polygamiu, jej náboženskí predstavení ju presviedčali, že ak sa nepripojí k takémuto životnému štýlu, riskuje Boží hnev.
„V polygamii založenej mormónmi, toho na výber veľa nie je. Mormónska biblia totiž učí, že ženu, ktorá nesúhlasí so životom v polygamii, Boh zničí,“ povedala Munn pre Daily Mail. „Takže pre mňa ísť do toho a žiť to - to som nechcela, ale cítila som sa prinútená vierou.“
Munn sa narodila v Anglicku, ale po konverzii na členku fundamentalistickej sekty mormónov sa presťahovala do Utahu, v ktorom sa stále praktizujú polygamné manželstvá. Predpokladá sa, že v Utahu žije v polygamných manželstvách asi 40 000 ľudí. Tu sú ich zväzky uznané zo strany ich siekt, ale nie zo strany modernej Mormónskej cirkvi a zo strany štátu. Odhaduje sa, že v celom štáte žije v takomto stave až 100 000 ľudí.
Je iróniou, že zatiaľ čo Utah bol nútený oficiálne vykoreniť polygamiu ako podmienku štátnosti, môže to byť teraz práve vláda Spojených štátov, ktorá núti znova uviesť takúto prax ako trend. Keď štátni úradníci bojovali za zachovanie definície manželského stavu ako zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou, boli ich najväčšou prekážkou federálne súdy. Rozhodnutie zrušiť zákon proti nemanželskému spolužitiu prišlo hneď po tom, ako federálny súd predefinoval manželstvo tak, aby zahŕňalo i homosexuálne páry (toto rozhodnutie bolo dočasne zastavené a čaká na odvolanie).
V decembri sudca dištriktného súdu USA, Clark Waddoups, rozhodol, že Utahský zákon proti takémuto spolužitiu, bol protiústavným zásahom štátu do sexuálneho správania dospelých. Citoval pri tom kontroverzné rozhodnutie Najvyššieho súdu z roku 2003 zo sporu Lawrence vs. Texas, ktoré celoštátne zrušilo zákon proti sodomii.
Rozhodnutie bolo reakciou na žalobu podanú jednou z hviezd populárnej reality show „Sister Wives“ (Manželky - sestry), ktorá si urobila kariéru na popularizácií mnohoženstva v mainstreamových médiách. Kody Brown a jeho štyri „manželky“ – jedna legálna, ostatné nie - sa potom, čo ich televízny programový hit priťahoval nežiaduce kontroly súdnych orgánov štátu Utah, presťahovali do predmestia Las Vegas. Podali však žalobu s cieľom zrušenia zákona štátu Utah, ktorý zabraňoval nemanželskému spolužitiu. Argumentovali tým, že porušuje ich náboženskú slobodu a právo na súkromie.
„Je to v podstate Lawrence vs. Texas len ide o „mnohopočetné, pluralitné“ rodiny,“ povedal Brownov právnik Jonathan Turley.
Generálny prokurátor štátu Utah, Sean Reyes, sľúbil, že sa proti tomuto rozhodnutiu odvolá.
Hoci Kody a jeho „manželky“ sa snažia dať svojmu polygamnému spôsobu života pozitívny nádych (ich mottom je: „Láska by mala násobiť, nie deliť.“), niekedy sa na lesklej fasáde objavia trhliny. Tieto odhalia tesne pod povrchom tlejúcu zášť, závisť a pocity zranenia. Manželky sú nútené súťažiť o Kodyho čas, peniaze i lásku. Štyri ženy - Meri, Janelle, Christine a Robyn - bojovali s ním a medzi sebou o zariadenie domu, tehotenstvá, výchovu detí, trávenie voľného času a jednoducho o všetko ostatné.
„Najpatetickejšou časťou show „Sesterské manželky“ bola tá, v ktorej patriarcha Kody Brown privádza novú manželku a mamu k jej „sestrám“, napísal právny analytik Marci Hamilton v prudko útočiacom článku o súdnom procese s touto rodinou. „Pre tých, ktorí veria v rodovú rovnosť, by takéto usporiadanie života malo byť vnímané viac ako len televízna zábavu. Je to recept na útlak, príležitosť pre patriarchálny princíp, ktorý nespravodlivo vládol naším svetom ešte pred nedávnom.“
„Žiadna hŕstka jednotlivcov a to ani tých, ktorí majú vlastnú televíznu reality show alebo vlastný súbor náboženských presvedčení, nemá moc alebo právo definovať, čo je manželstvo,“ dodal Hamilton. „To je povinnosťou štátnej legislatívy a je to i v jej moci. Definovanie manželstva určuje celý rad otázok, vrátane toho, kto je zodpovedný za ktoré deti, kto po kom dedí, a kto čo vlastní. Toto sú zásadné konštitutívne prvky našej spoločnosti, ktoré nemôžu byť ponechané na rozmar ktoréhokoľvek jednotlivca.“
Hamilton upozornil aj na pozornosť priťahujúci prípad Warrena Jeffsa, ktorý si za mrežami odpykáva doživotný trest za obťažovanie neplnoletých dievčat, s ktorými sa vo svojej sekte „oženil“.
„Utah vyhlásil polygamiu za nezákonnú kvôli dobrým dôvodom v oblasti verejného poriadku,“ napísal Hamilton. „Praktizovanie [polygamie] v komunite vedie k potrebe každého muža hľadať si stále mladšie a mladšie ženy. A opustenosť niektorých chlapcov vedie k tomu, aby robili pre týchto mužov podivné práce. Aj keď môže polygamia vyzerať banálne, dokonca ako opak výslovného zla, takáto štruktúra má naozaj sklon k potláčaniu ženy, k tomu, že ničí plné rozvinutie jej potenciálu a robí deti bezbrannými.“
A naozaj, ženy a deti, ktoré unikli z takéhoto životného štýlu dlho hovorili hororové príbehy o tom, aké to je, žiť takýmto spôsobom.
Carolyn Jessop vo svojich memoároch Escape (Únik) z roku 2007 podrobne líči svoju skúsenosť ako sa sotva 18-ročná vydala za 50-ročného člena Jeffovej sekty.
Ako jedna zo šiestich mužových „manželiek“, teenagerka, ktorá predtým nikdy ani len nepobozkala chlapca, si rýchlo uvedomila, že „jediný spôsob, ako sa v takomto manželstve chrániť bolo to, že zostanem preňho sexuálne hodnotná. Sex bol jedinou menou, ktorú som mohla použiť vo svojom manželstve. Každá žena polygamistu to vie. Žena, ktorá má u manžela vysoké postavenie v oblasti sexu má väčšiu moc nad jeho ďalšími manželkami.“
„Ak sa mu stanete neatraktívnou, ste na nebezpečnej pôde - zvyčajne skončíte ako otrok dominantnej ženy,“ vysvetlila Jessop. „Takže i keď som nenávidela, keď sa ma Merril dotýkal, vedela som, že sa preňho musím zatraktívniť, aj keď medzi nami nebola žiadna chémia a náš sexuálny život bol vždy len povrchný.“
Časom mala Jessop s jej „manželom“ osem detí, ktoré – ako ona hovorí - on pravidelne bíjaval. Ale keď jej siedme dieťa ako maličké ochorelo na rakovinu, uvedomila si, že „sa nikto nestaral“ o ňu a jej deti. Ani jedna z ďalších manželiek sa na nich počas ich dlhého pobytu v nemocnici neprišla pozrieť alebo povedať jej aspoň slovko súcitu alebo podpory.
„Bol to vlastne znak súperiacich vzťahov, ktoré sme všetci mali - vnútorná rivalita medzi šiestimi manželkami bola veľmi zložitá,“ napísala Jessop. Vyjadrila sa však, že tento zážitok bol ako „keď vás prebudí telefonát“. Začala plánovať svoj útek a v roku 2003 utiekla so svojimi ôsmimi deťmi. „Počas niekoľkých hodín,“ napísala, „ma Merril naháňal ako korisť, ale bolo mi to jedno. Radšej som chcela byť mŕtva ako žiť takto ďalšiu minútu.“
„Lepšie byť mŕtva“ je pojem, ktorý sa znovu a znovu opakuje v pútavom spise z roku 1882 The Women of Mormonism: The Story of Polygamy as Told by the Victims Themselves (Ženy mormonizmu: Príbeh polygamie vyrozprávaný samotnými obeťami), ktorý je plný popisov z prvej ruky o utrpení spôsobenom „sesterskými manželkami“ v polygamných domácnostiach.
„Dom bol dokonalým peklom, ako je každá polygamná domácnosť,“ napísala ďalšia žena. „Vyzývam každého muža či ženu na [Utahskom] území, aby uviedli jeden prípad polygamnej domácnosti, kde sa niečo podobá harmónií - kde niet hašterenia, ustavičnej žiarlivosti a zlomených sŕdc, dokonca kde je prísne udržiavané aspoň zdanie dobrých vzťahov.“
„[Polygamia] robí človeka hrubým, tyranským, brutálnym a bezcitným,“ napísala iná žena. „Znamená smrť pre všetky city pravého ženstva. Zotročuje a ničí ženu. Pribíja na kríž každý pocit jej prirodzenosti, ktorý jej Boh dal. Učia ju, že má milovať svojho manžela ako jej srdce káže ale, že cítiť prirodzenú žiarlivosť, ktorá pochádza z toho, že vidí, že jej manžel si berie inú ženu, je zlá a že to pochádza z jej prirodzenej skazenosti a že všetky takéto pocity musí vytlačiť a zničiť.“
Ďalšia napísala: „Ako môže mať žena všetky tie sväté a nežné city, ktoré by vždy mali byť spojené s manželským zväzkom a ktoré sú neoddeliteľné od skutočného spojenia, keď môže hovoriť - a podľa všetkého pokojne - ako je jej manžel preč, „aby bol s nejakou inou ženou“? Aké predstavy o rodinnej láske a rodinnom spoločenstve môže mať dieťa, ktoré hovorí o „otcovom týždni v inom dome“, a má otca, ktorý slobodne rozpráva, ktorá žena je jeho obľúbená a prečo je tomu tak, a k deťom ktorej ženy je najviac zhovievavý a najlepšie sa o nich stará?“
Chris Gacek, starejší člen Family Research Council (Rada pre výskum rodiny) povedal pre LifeSiteNews, že verí, že polygamia je vo svojej podstate voči ženám nespravodlivá.
„Monogamia prospieva ženám po mnohých stránkach a výskumy ukazujú, že to zahŕňa i to emocionálne i duchovné,“ povedal Gacek. „Snahy o podkopanie definície manželstva v jednej oblasti (napr. v počte manželských partnerov), nevyhnutne povedú k temnote v koncepte povahy manželského vzťahu, ktorý môžu muži a ženy od seba navzájom očakávať.“