V nedávno zverejnenom rozhovore tu, na LifeSiteNews.com, kardinál Burke urobil nasledujúce vyhlásenie o hodnote liturgie.
Otázka, ktorú sa spýtala spisovateľka Izabella Parowiczová, bola: Ako nám môže naše uctievanie Boha pomôcť postaviť sa na obranu ľudského života?
Odpoveď kardinála bola: „Podľa starovekej múdrosti Cirkvi, zákon uctievania je v podstate spojený so zákonom viery a zákonom praxe. Kristus prichádza medzi nás cez posvätnú liturgiu, zvlášť cez sviatosť Najsvätejšej Eucharistie a sviatosť pokánia, aby očistil naše srdcia od hriechu a zapálil ich svojou láskou skrze vyliatie Ducha Svätého. Iba vtedy, keď máme silný zmysel pre realitu stretnutia s Kristom v posvätnej liturgii, budeme chápať pravdy viery a morálny život a čo pre náš každodenný život znamenajú. Tento zmysel sa posilňuje prostredníctvom takého spôsobu slávenia posvätnej liturgie, pri ktorom upierame svoje oči na Krista a nie na seba. Nemalo by nás prekvapiť, že pokoncilové experimentovanie s liturgiou, teda obdobie, ktoré bolo poznamenané toľkými liturgických nejasnosťami, bolo tiež sprevádzané stratou viery a morálneho úpadku. Ak je posvätná liturgia chápaná ako čisto ľudská činnosť, ako nejaký ľudský vynález, nebude to už viac skutočné spoločenstvo s Bohom, a preto už nebude viac živiť vieru a jej praktizovanie v každodennom živote.“
Toto jednoduché vysvetlenie je zhrnuté do starovekého výrazu Lex orandi, lex credendi - pravidlo modlitby, pravidlo viery. Ak prijmeme to, čo hovorí, hovorí nám, že keď viera slabne, musíme sa poobzerať po odpovedi v liturgickej praxi. Navyše vzhľadom na to, že súčasná kultúra je inkarnáciou hlavných priorít a presvedčení spoločnosti, potom najväčšou zbraňou, ktorú máme na evanjelizáciu kultúry, je liturgia. Takto vytvárame kultúru života.
Okrem toho je toto presne ten princíp, ktorý sme ja a Leila Lawlerová mali na mysli, keď sme písali knihu, The Little Oratory – A Beginners Guide to Prayer in the Home (Malé oratórium – Sprievodca domácej modlitby pre začiatočníkov). Kniha podporuje myšlienku liturgickej domácej zbožnosti, ktorá je odvodená od svätej omše a poukazuje na ňu. Liturgia hodín je pretekanie svätej omše do celého dňa a do našich každodenných životov. Modlitba liturgie hodín je preto nadprirodzeným kľúčom k usporiadaniu každého aspektu nášho života v súlade s liturgickou zbožnosťou. Takže rovnako ako sa zameriavame na to najdôležitejšie - na svätú omšu, mali by sme vziať do úvahy aj Liturgiu hodín. Všetky katolícke pobožnosti by totiž mali skôr podporovať než odvádzať pozornosť od našej liturgickej praxe. Ak sa toto všetko zosúladí, život modlitby robí bežný život ľahším a nie je (ako si niekto niekedy myslí) záťažou, či stále rastúcim zoznamom vecí, ktoré by som mal plniť, a cítiť sa čoraz previnilejšie, ak som všetky tieto veci neurobil.