ORLANDO, Floria (USA) - Žena, ktorá desať a pol roka vieda Všeobecné zdravotnícke ženské centrum v Orlande, verejne hovorí o tom, ako ju Boh vyslobodil z potratového priemyslu.
Terri, ktorá poskytla rozhovor pro-life aktivistovi Johnovi Barrosovi, kým v pozadí zneli pro-life modlitby, povedala, že „Jemu [Bohu] ďakujem každý deň, že už s tou klinikou nie som spätá. Ďakujem Bohu každý deň.“
Hoci Terri v rozhovore nezachádza do detailov, povedala, že aj keď je to pre ňu po materiálnej stránke ťažké, pretože „teraz [nemá] žiadnu prácu“, nie je sama. „Darí sa mi. Boh mi pomohol. Boh ma odmenil.“
"Konečne idem do skutočnej, živej Cirkvi,“ hovorí Terri, ktorá opisuje sny týkajúce sa jej doterajšej práce. „Pred dvoma týždňami sa mi asi tri noci za sebou snívalo o tom, že som na klinike.“
Teraz, keď už nepracuje v biznise zameranom na zabíjanie nenarodených detí, hovorí, že sa „modlí za zamestnancov. Niekedy majú pocit, že nemajú kam ísť pracovať, že nezarobia veľa peňazí za to, čo by mali robiť a že sa s tým neuspokoja. Tak sa za nich modlím, aby našli odvahu opustiť tieto miesta.“
„Modlím sa za pacientov. Tak silno sa modlím za pacientov,“ hovorí Terri. Pochválila tiež modlitbu aktivistov a povedala, že „ľudia, ktorí sú tu von a spievajú, robia skvelú prácu. Možno si to ani neuvedomujú, ale naozaj ju robia.“
Barros, ktorý povedal o rozhovore spravodajskej agentúre Christian News Network, hovorí, že Terri šla náhodne okolo autom a spýtala sa ho, čo jeho skupina robí. Keď počula, čo sa deje, zaparkovala svoje auto a prešla na druhú stranu.
„V jednej chvíli povedala: „Nech urobím čokoľvek, nikdy to nebude dosť na , aby som to odčinila,“ povedal Barros. Povedal som jej: „Nikto z nás nemôže. Evanjelista Ján nám v 1. kapitole hovorí, že od každého hriechu – vrátane toho, čo si spravila Ty - nás očisťuje krv Ježiša Krista.“
Terri teda dovolila Barrosovi nahrať svoje svedectvo. Hovorí, že „[Evanjelium] ju premohlo“ a „začala plakať a súhlasila, že to malé interview urobí, pretože chcela povzbudiť ľudí, aby pokračovali a šli vpred, aj keď ona sama nenávidela to, keď títo ľudia chodili pred jej potratovú kliniku.“
Terri tiež priznala, že hoci už nemáva nočné mory, v čase, keď začala robiť potraty, boli úplne bežné. „Keď som mala nočné mory prvýkrát, teda úplne na začiatku, potraty sme vykonávai až do 22. a 23. týždňa. To by spôsobilo nočné mory aj u najsilnejšieho muža.“
„Aj dievčatá, ktoré pre mňa pracovali, mávali nočné mory. Je to také smutné.“
Len čo Terri opustila potratovú kliniku, zažila ohromujúcu podporu. „Mám štyroch súrodencov, ktorí boli takí vďační, keď som odtiaľ odišla. Dcéra a syn ma objali, poďakovali mi a povedali: „Bez ohľadu na to, ako si z toho miesta odišla, bola to tá najlepšia vec, ktorú si mohla urobiť a ktorú Boh mohol urobiť pre teba.“
LifeSiteNews sa pokúšalo spojiť so Všeobecným zdravotníckym ženským centrom, ale žiadny človek na klinike nebol oprávnený hovoriť o tom, či bývalou manažérkou centra bola práve Terri.