Lord Jonathan Sacks poslucháčom v Ríme povedal, že myšlienka tradičnej rodiny ako lásky, ktorá prináša na svet nový život je „najkrajšou ideou v dejinách civilizácie“.
Lord Sacks, bývalý vrchný rabín Spojených hebrejských spoločenstiev Commonwealthu, mal príhovor na vatikánskej konferencii o význame manželstva. V ňom sa odvolal na prvú kapitolu knihy Genezis, ktorá je „revolučná vďaka svojmu vyhláseniu, že každá ľudská bytosť, bez ohľadu na triedu, farbu, kultúru alebo vyznanie, je stvorená na obraz a podobu Boha“.
„Rodina, muž, žena a dieťa nie je len jednou voľbou životného štýlu spomedzi mnohých iných. Je to najlepší spôsob, aký sme doposiaľ objavili na to, aby sme sa postarali o budúce generácie a umožnili deťom rásť v živnej pôde stability a lásky,“ povedal.
Je to práve v rodine, v ktorej sa ľudské bytosti „učia jemnej choreografii vzťahu a tomu, ako zvládnuť nevyhnutné konflikty vo vnútri každej ľudskej skupiny. Je to miesto, kde prvýkrát riskujeme dávanie a prijímanie lásky. Je to miesto, kde jedna generácia odovzdáva svoje hodnoty ďalšej a zabezpečuje tak kontinuitu civilizácie“.
Povedal, že to, čo robí tradičnú rodinu pozoruhodnou z pohľadu historického vývoja, „je komplexné prepojenie súčastí ako sexuálny pud, fyzická túžba, priateľstvo, kamarátstvo, emocionálne príbuzenstvo a láska, plodenie detí a ich ochrana a starostlivosť, ich predškolské vzdelávanie a sprevádzanie do identity a histórie.“
„Zriedka má nejaká inštitúcia navzájom popretkávaných toľko rôznych motívov a túžob, rolí a záväzkov. [Rodina] dodala svetu zmysel a dala jej ľudskú tvár, tvár lásky.“
Vo svojej lyrickej reči previedol Sacks svojich poslucháčov cez biblický príbeh o manželstve a vývoj od polygamie v judaizme. Pripomenul biblické príbehy plné „napätia“ medzi osobami, ktoré bolo spôsobené polygamiou a „kritiky“ z praxe, ktoré viedli k biblickému príkazu manželstva medzi jedným mužom a jednou ženou.
Po stáročiach spoločenskej akceptácie polygamie, „bol návrat k monogamii... skutočným triumfom pre rovnakú dôstojnosť všetkých. Každá nevesta a každý ženích sú kráľovskí; každý domov je palácom, ak je zariadený láskou.“
„Vieme, že v staroveku boli za obraz Boha pokladaní vládcovia, králi, cisári a faraóni,“ povedal. „Genezis teda hovorí, že my všetci sme z kráľovského rodu. Každý z nás má rovnakú dôstojnosť v kráľovstve viery pod zvrchovanosťou Boha.“ Dodal, že to dáva každému človeku akési božské právo na to, aby uzavrel manželstvo a mal deti.
Uviedol, že ľudské bytosti sú Bohom „poverené, aby vytvorili spoločnosť sveta v láske a v odpustení,“ a že láska „je plameňom, ktorý svieti v manželstve a v rodine“.
„Morálnosť je láska medzi mužom a ženou, rodičom a dieťaťom rozšírená von do sveta,“ povedal.
Ako člen britskej Snemovne lordov je Sacks vysoko uznávaným kritikom sekularizujúcich a protirodinných spoločenských trendov v tejto krajine. Na konferencii vo Vatikáne uviedol, že výdobytky ako antikoncepcia, oplodnenie in vitro a „iné genetické zásahy“ ako aj nová myšlienka v morálke, že „môžeme slobodne robiť, čo chceme, pokiaľ to neškodí iným“, sú príčinou mnohých rozpadov tradičného modelu rodiny na celom Západe.
Dalo by sa to tiež pripísať „preneseniu záväzkov z jednotlivca na štát a ďalším a ďalším zásadným zmenám v západnej kultúre“, ktoré majú za následok, „že takmer všetko, čo kedysi manželstvo spájalo, [sa] teraz ... rozpadá“.
„Sex sa oddelil od lásky, láska od záväzku, manželstvo od skutočnosti mať deti a mať deti od zodpovednosti za ich starostlivosť."
Výsledky sa ukázali na istej britskej štatistike: v roku 2012 sa v krajine narodilo mimo manželstva 47,5 % detí a do roku 2016 to už bude väčšina z nich. „Beria sa menej ľudí,“ povedal lord Sacks, a „aj z tí, ktorí sa berú, berú sa neskôr a 42 % manželstiev sa končí rozvodom.“
„Ani spolužitie nie je náhradou za manželstvo. Priemerná dĺžka spolužitia v Británii a v Spojených štátoch je kratšia ako dva roky.“ Tento globálny kolaps manželstva ako inštitúcie významne prispel k nárastu chudoby ako aj poruchám príjmu potravy, užívaniu drog a alkoholu, „syndrómov súvisiacich so stresom, ako sú depresie a úspešné pokusy o samovraždu“, a tiež obrovské množstvo detí, ktoré vyrastajú bez otca.
„Nespravodlivosť tohto všetkého volá do neba,“ povedal lord Sacks. „Zapíše sa to do histórie ako jeden z tragických prípadov, ktorý Friedrich Hayek nazval „fatálnou chybou“, keďže sme akosi múdrejší ako múdrosť vekov a vieme vzdorovať poučeniam biológie a histórie.“
Týždeň predtým v podobnom duchu počas dikusie v Snemovni lordov o situácii v severnej Afrike a na Blízkom východe pripísal lord Sacks časť zodpovednosti za vzostup militantného extrémistického islamu zlyhaniu sekularizovaných vlád „zabezpečiť prosperitu a národnú hrdosť“.
Namiesto toho, čo ponúka moderný sekularizmus na západe; teda „maximum výberu a minimum významu“, došlo v krajinách na blízkom Východe i inde k „seizmickému otrasu“ smerom návratu k islamu, ktorý lepšiu časť tisícov rokov ako obor ovláda malicherný svet.
Sacks dodal, že hoci je presvedčenie týchto islamských radikálov „nepriateľské voči modernosti“, „niekedy rozumie modernosti lepšie ako jej vlastní tvorcovia na Západe“.
„Vedia, že vďaka internetu, YouTube, sociálnym sieťam a komunikácii sa politika naozaj sa stala celosvetovou. Vedia tiež, že veľký monoteizmus je najsilnejšou globálnou komunitou na svete, ďaleko väčšou a - čo sa týka dosahu - hlbšou než akýkoľvek národný štát.“