(Rím) Najvyšší súd v Ríme potvrdil, že ani zakladateľ Rádu bratov františkánov Immaculaty (Nepoškvrnenej), ani laické organizácie Rádu, sa neprevinili ničím zlým alebo nesprávnym. Skonfiškované nehnuteľnosti sa musia vrátiť laickým organizáciám.
Údajný dôvod provizórnej správy Rádu bratov františkánov Immaculaty sa v júni postupne vytratil. „Údajný“ preto, lebo Vatikán dodnes neuviedol dôvod vymenovania svojho apoštolského splnomocnenca. Za zatvorenými dverami sa rozšírili reči o údajných podvodných presunoch aktív, na ktorých sa mal niekto obohatiť. Išlo o intrigy, namierené proti zakladateľovi Rádu Manellimu, ktoré ho mali zdiskreditovať. Súd odsúdil splnomocnenca Volpiho zaplatiť kompenzáciu 20,000 eur za falošné obvinenia.
Keď splnomocnenec prišiel s prokurátorom
Keďže prvému splnomocnencovi, otcovi kapucínovi Fidenziovi Volpimu zakázali siahnuť na nehnuteľnosti vo vlastníctve laických organizácií spojených s Rádom, dal im prostredníctvom štátneho zástupcu odňať vlastnícke práva. Príslušný Súdny senát Avellina v júni rozhodol zadržiavaný majetok vrátiť, nakoľko sa v tejto súvislosti nevyskytli žiadne nezrovnalosti.
Splnomocnenec Volpi zomrel krátko pred avellinským verdiktom a nahradil ho kanonický právnik Fr. Sabino Ardito zo Saleziánskeho rádu. Očakávalo sa uvoľnenie. No otec Alfonso Bruno, ktorý sa búril proti zakladateľovi otcovi Stefanovi Maria Manellimu, ostal aj naďalej hnacou silou konfliktu. Po tom, čo odmietol funkciu hlavného správcu pod generálnym predstaveným otcom Manellim, stal sa páter Bruno hlavným tajomníkom a zároveň pravou rukou splnomocnenca.
Navrátenie vlastníckych práv je právne záväzné
V mene splnomocnenca došlo k odvolaniu sa proti avellinskému rozsudku. Druhá vyšetrovacia komora Najvyššieho súdu v Ríme však odvolanie odmietla, čím potvrdila platnosť avellinského rozsudku. Rozhodnutie o navrátení vlastníckych práv laickým organizáciám Rádu je už definitívne. Časť tohto majetku patrí rehoľníkom v Ríme, kde sídli aj otec Alfonso Bruno. „Rozhodnutie Najvyššieho súdu je poslednou bodkou za týmto prípadom“ povedal Alfonso Rocco, právny zástupca laickej asociácie Misia Nepoškvrneného srdca.
Úspešný tradičný rehoľný rád bol neprijateľný pre Kongregáciu rehoľných spoločenstiev
Rád založený v roku 1970 otcom Stefanom Maria Manellim plne zodpovedal tradícii a bol jej oddaný. Podľa motu proprio Benedikta XVI Summorum Pontificum sa stal Rád po pastoračnej stránke birituálny, so staršími internými obradmi. Keďže Rád nepatril pod Pontifikálnu komisiu Ecclesia Dei pre spoločenstvá, používajúce staršie obrady, Kongregácia rehoľných spoločenstiev z neho urobila v rámci Cirkvi výnimku. Za pontifikátu Benedikta XVI sa Rád považoval za príťažlivý vzor, ktorý mal vzbudzovať záujem mladých ľudí o rehoľné povolania, keďže bratia Františkáni Immaculaty mali aj napriek svojim prísnym pravidlám veľa nasledovníkov.
Táto kombinácia faktorov sa v uzavretých rehoľných kruhoch považuje za reálny dôvod pre provizórnu správu. Úspešný a tradícii oddaný Rád, ktorý sa aj napriek rastúcej kríze povolania rozvíjal, sa stal pre mnohé iné rády neprijateľný. Pápež Benedikt XVI však aj naďalej držal nad mladými rehoľníkmi ochrannú ruku. Za pápeža Františka a jeho netajenej averzii voči tradíciám, boli vytvorené podmienky na zakročenie proti Rádu. Štyri mesiace po pápežovom nástupe do úradu bol Rád zaradený pod provizórnu správu.
Rodičia zakladateľa boli vyhlásení za Božích služobníkov a práve prebieha ich beatifikácia. Rád síce umlčali provizórnou správou; tá sa však netýka laických organizácií, súvisiacich s Rádom. Tie sa aj naďalej orientujú podľa svojho zakladateľa Manelliho. Rozhodnutím súdu sa ich pozícia voči splnomocnencovi výrazne posilnila.
Giuseppe Nardi