25. apríla 2017 zverejnili štyria kardináli list pápežovi, v ktorom ho zatiaľ neúspešne žiadali o súkromnú audienciu za účelom prediskutovania „zmätku a dezorientácie“, ku ktorým dochádza v Cirkvi po publikácii pápežovej exhortácie Amoris Laetitia v apríli 2016.
V liste vyslovujú kardináli hlboké znepokojenie nad veľkým rozdelením v Cirkvi vo veciach základných morálnych princípov, ktoré vzniklo v dôsledku pápežovej exhortácie.
„A tak sa deje – aké je to bolestné! – že to, čo je hriechom v Poľsku, je dobré v Nemecku; čo je zakázané vo Filadelfskej arcidiecéze, je dovolené na Malte“, píšu kardináli. Zároveň Svätého otca žiadajú, či by im počas audiencie mohol odpovedať na ich päť pôvodných otázok z minulého roka, a síce, či Amoris Laetitia je, alebo nie je, v súlade s doteraz platnou nemennou náukou Cirkvi. Žiadajú ho aj o prediskutovanie „zmätku a dezorientácie“ v Cirkvi, ktorých príčinou sú „objektívne nejednoznačné pasáže“ v jeho exhortácii.
List napísal kardinál Carlo Caffarra aj v mene kardinálov Waltera Brandmullera, Raymodna Burkeho a Joachima Meisnera.
Svoj list pápežovi kardináli začali obnovením svojej „oddanosti, ako aj bezpodmienečnej lásky voči Petrovmu stolcu a úcty voči osobe pápeža, v ktorom uznávajú Petrovho nástupcu a námestníka Ježiša Krista na zemi.“
Ďalej píšu, že k žiadosti o stretnutie so Sv. otcom ich vedie „vedomie hlbokej zodpovednosti“ za svoj úrad ako „poradcov Petrovho nástupcu v jeho zvrchovanom úrade“. Stále dúfajú, že pápež „vyrieši pochybnosti a objasní niektoré body“ v Amoris Laetitia, ako boli uvedené v dubii, ktorú doručili pápežovi a Kongregácii pre náuku viery v septembri minulého roka.
Pápež im na list v určenej dobe neodpovedal a preto v novembri kardináli „dubiu“ zverejnili . Dúfali, že pápežove odpovede na 5 jasných áno/nie otázok rozptýli to, čo kardináli nazvali „pochybnosti, zmätok a dezorientácia medzi mnohými veriacimi“ a čoho dôvodom je kontroverzná exhortácia.
Päť áno/nie otázok , na ktoré kardináli žiadajú odpoveď, sú:
1. 1) Môžu ľudia, ktorí sa dopúšťajú cudzoložstva, pristupovať k svätému prijímaniu?
2. 2) Existujú absolútne morálne normy, ktoré sa musia dodržiavať bez výnimky?
3. 3) Je opakované cudzoložstvo „objektívnym stavom ťažkého opakovaného hriechu?
4. 4) Môže sa objektívne zlý skutok zmeniť na „subjektívne“ dobrý na základe okolností alebo zámerov?
5. 5) Môže konať človek v rozpore s „absolútnymi morálnymi normami, ktoré zakazujú objektívne zlé skutky“ len na základe svojho „svedomia“?
„Pretože sme neobdržali odpoveď od Vašej svätosti, rozhodli sme sa požiadať Vás, s úctou a v pokore, o audienciu, ak si to bude Vaša svätosť želať“, napísali kardináli v liste z 25. apríla. Ďalej uvádzajú, že odkedy Amoris Laetitia pred rokom vyšla, „interpretácie niektorých objektívne nejednoznačných pasáží ... ktoré boli zverejnené, sa nielen odchyľujú, ale sú v rozpore s doteraz nemenným Magistériom Cirkvi.“ (Magistérium Cirkvi je Učiteľský úrad Cirkvi; pozn. prekl.)
„Napriek skutočnosti, že prefekt Kongregácie pre náuku viery opakovane vyhlasoval, že náuka Cirkvi sa nemení, objavilo sa množstvo vyjadrení od jednotlivých biskupov, kardinálov, dokonca biskupských konferencií, ktoré schválili niečo, čo Magistérium Cirkvi nikdy neuznalo a neodsúhlasilo“, uvádza sa v liste a pokračuje ďalej: „Nejde len o pristupovanie k Najsvätejšej Eucharistii pre tých, ktorí objektívne a verejne žijú v stave ťažkého hriechu a majú v úmysle v ňom zotrvať, ale aj o pojem morálneho svedomia, ktoré je takto v rozpore s tradíciou Cirkvi.“
Začiatkom tohto mesiaca napríklad argentínsky biskup Angel José Macin z diecézy Reconquista odslúžil mimoriadnu svätú omšu pre civilne rozvedených a znovu zosobášených katolíkov, trvale žijúcich v cudzoložstve, počas ktorej všetkých vyzval, aby pristúpili k sv. prijímaniu.
Spomínanú exhortáciu využívajú rozliční biskupi a skupiny biskupov, vrátane tých z Argentíny, Malty, Nemecka, a Belgicka, na to, aby vydali pastoračné smernice, ktoré povoľujú pristupovať k sv. prijímaniu civilne rozvedeným a znovu zosobášeným katolíkom, žijúcim v cudzoložstve. Biskupi v Kanade a Poľsku zasa vydali na základe prečítania toho istého dokumentu vyhlásenie, ktorým zakazujú takýmto párom pristupovať k sv. prijímaniu.
Kardinál v liste ďalej uvádza: „A tak sa deje – aké je to bolestné! – že to, čo je hriechom v Poľsku, je dobré v Nemecku; to čo je zakázané vo Filadelfskej arcidiecéze, je dovolené na Malte. A tak ďalej. Človeku schádza na um zatrpknutý postreh Blaisa Pascala: ´Spravodlivosť na tejto strane Pyrenejí, nespravodlivosť na druhej; spravodlivosť na ľavom brehu rieky, nespravodlivosť na pravom.´
Tvárou v tvár tejto veľmi vážnej situácii, v ktorej sa veľa kresťanských spoločenstiev rozdeľuje, pociťujeme váhu svojej zodpovednosti a naše svedomie nás naliehavo núti pokorne a s úctou Vás požiadať o audienciu“, hovorí sa v závere listu.
Kardinál Burke vyhlásil, že ak pápež František odmietne objasniť nejednoznačné pasáže v exhortácii, potom kardináli vydajú „oficiálnu opravu“ tohto dokumentu.
„V tradícii Cirkvi existuje možnosť opraviť rímskeho pontifika. Ide o veľmi zriedkavý úkon. Ak nedostaneme odpovede na naše otázky, bude namieste tento ´oficiálny úkon opravy závažného omylu´ vykonať“, povedal kardinál Burke počas interview v novembri 2016.