Katolíkov sa často pýtajú prečo nosia krížiky, na ktorých je aj ´korpus´, čiže telo Pána Ježiša, namiesto toho, aby na sebe, na ruženci alebo vo svojich domovoch mali iba obyčajný kríž bez korpusu. Môj známy, protestant, sa ma raz v kostole spýtal: „Prečo máte Ježiša stále na kríži? Veď už vstal z mŕtvych.“
Odpoveď je vcelku jednoduchá, má silu a je k veci: katolíci nosia krížiky s korpusom a umietňujú kríže s korpusom ako intenzívnu, viditeľnú pripomienku utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista; všetkého, čo urobil pre dušu každého jedného človeka akejkoľvek rasy, ktorá na svete bola, je a bude. V smrteľnej úzkosti sa za nás potil krvou, znášal kruté bičovanie, poníženie pri korunovaní tŕním, s nesmiernymi bolesťami niesol kríž, až sa napokon nechal - z pre nás nepochopiteľnej lásky - kruto a bolestivo ukrižovať; a to všetko z odvekej a láskyplnej túžby po spáse duše každého jedného z nás.
Katechizmus Katolíckej cirkvi nekompromisne učí: „Cirkev spolu s apoštolmi učí, že Kristus zomrel za každého človeka bez výnimky. Nikdy nebol, nie je a ani nebude človek, za ktorého by Kristus netrpel a nezomrel.“ Naozaj si s plnou vážnosťou uvedomujeme fakt, že Ježiš by žil, zomrel a vstal z mŕtvych aj keby to nebolo za miliardy ľudí, ale iba za jedného jediného človeka? O dušu každého človeka sa totiž stará ako o perlu nevyčísliteľnej ceny, ktorou aj v skutočnosti je. Akou hroznou tragédiou pre ľudskú dušu je byť naveky zatratený, aj napriek tomu, že najväčšou túžbou Boha je, aby sa nikto nedostal do pekla, ale aby po celú večnosť mohol žiť životom, ktorý pre nás svojím životom, smrťou a zmŕtvychvstaním vydobyl Ježiš Kristus, Slovo, ktoré sa stalo Telom. My katolíci nosíme krížiky s korpusom práve preto, lebo nám trvalo pripomínajú, že Kristova obeta, ktorú vykonal raz-a-navždy a ktorá opravdivo vykúpila celé ľudské pokolenie, patrí každému z nás individuálne prijatím Jeho milosti a milosrdenstva. Je zjavné, že nielen katolíci, ale všetci kresťania by mali namiesto ´prázdnych´ krížikov nosiť krížiky s korpusom a to preto, aby sa zjednotili v názore na veľmi radostný a povzbudzujúci fakt, že Ježiš zomrel za každého z nás, aj keby sme boli jediným človekom na svete; aby sa v nás posilnilo rozhodnutie pokračovať v tomto ´behu´; aby sme vždy prosili Pána o milosť vytrvalosti vo viere, o milosť nikdy nezaprieť Jeho, ani to, čo pre nás urobil. A túto skutočnosť zdôrazňuje kríž s korpusom, nie ´prázdny´kríž.
Kríže s korpusom spájajú katolíkov nerozlučne aj s najsvätejšou obetou sv. omše, s Eucharistiou, v ktorej je v plnosti prítomný sám Pán Ježiš Kristus, „prameň a vrchol kresťanského života“, ako to vyhlasuje aj dokument Druhého Vatikánskeho koncilu Lumen Gentium. Iní kresťania niekedy katolíkov obviňujú z toho, že nemajú osobný vzťah so svojím Pánom a Spasiteľom Ježišom Kristom, no podľa mňa ho majú oveľa zrejmejší a nežnejší práve aj vďaka rozšírenému noseniu a používaniu krížov s korpusom a iným vyobrazeniam Krista. Nehovoriac o tom, že katolíci vedia podľa Pravdy, že majú s Ježišom ten najbližší a najosobnejší vzťah aký len môžu, pretože skutočne a opravdivo prijímajú Telo, Krv, Dušu i Božstvo nášho Pána Ježiša Krista v Eucharistii pri sv. prijímaní, pri tom najdôvernejšom zjednotení sa s Ježišom na zemi, ktoré viac či menej (dúfajme že viac) preniká aj do nášho osobného života a do modlitby.
Pri Poslednej večeri povedal Ježiš svojim apoštolom „Toto robte na moju pamiatku“ (Lk 22, 19). Nepovedal aby sa stretávali a uctievali si pamiatku toho, čo povedal a urobil pri Poslednej večeri; práve naopak, apoštolom a tým pádom aj všetkým biskupom a kňazom prikázal slúžiť odvtedy sv. omšu, na ktorej sa bude viditeľným spôsobom sprítomňovať a uskutočňovať to, čo urobil. Ježišove slová v gréčtine (Nový zákon bol totiž pôvodne napísaný v gréčtine) na prvotných biblických rukpisoch zneli: „touto poieite tan eman anamnasin“ a vyjavujú nám Jeho zámer. Jeho obeta na Kríži, raz-a-navždy, sa má skutočne a opravdivo sprítomňovať pri každej sv. omši. Slovo „poieite“, čiže „robiť“, zodpovedá pojmu prinášania obeti v Ex 29 v súvislosti s obetovaním baránkov na oltári. Samotné slovo „pamiatka“, „anamnasin“, nás vyzýva prinášať v prítomnosti obetu z minulosti, ale nielen ako pripomienku, ale takú aká v skutočnosti je, Božou mocou ju reálne a opravdivo ´vykonať´ tu a teraz. Krížiky a kríže s korpusom nám majú túto Kristovu obetu na Kalvárii neustále sprítomňovať v našom každodennom živote.
Prechod cez Červené more, keď Pán vyslobodil Izraelitov z Egypta, slávia Židia každý rok ako Paschu, keď si obnovujú svoju zmluvu s Pánom. Ako pripomienku Kristovho definitívneho Prechodu pri každej sv. omši si Cirkev Kristovu obetu, raz-a-navždy, reálne a opravdivo sprítomňuje tým, že katolíci prijímajú toho istého Ježiša, ktorý zomrel za naše hriechy, Jeho Telo, Krv, Dušu a Božstvo. Vôbec nejde o symboliku, o spomienkový akt. Ježiš naozaj vstal z mŕtvych, je vzkriesený, ale ako Boh, ktorým je od večnosti, vstúpil v istom dejinnom okamihu medzi ľudí a zachránil nás od našich hriechov na Kríži a ostáva medzi nami v podobe Eucharistie po všetky veky. Krížiky a kríže s korpusmi zobrazujú túto 2000 rokov ´starú´, predsa však nadčasovú Obetu Lásky, ktorá spasila všetkých ľudí.
Používanie krížikov a krížov s korpusmi nie je banálne, ani morbídne. Pripomínajú nám ako veľmi Ježiš miluje každého z nás osobne, ako aj ľudstvo ako celok, čím sa z krutého nástroja umučenia stávajú znakom spásy a záchrany celého ľudstva. Počas sv. omše sa reálne nachádzame na Kalvárii, na Veľký piatok, a krížik s korpusom nám túto úžasnú a zároveň desivú skutočnosť, keď si uvedomíme čo všetko pre nás Kristus podstúpil, veľmi osobne pripomína. Ak nemáš krížik alebo kríž s korpusom, je najvyšší čas zaobstarať si ho.