V nedeľu pápež František zopakoval posolstvo, o ktorom sa často zmieňuje. Je to varovanie pred tým, ako človek viac dôveruje horoskopom a vešticiam ako Kristovi, ktorý je jedinou skutočnou istotou, ktorá nás dostane cez časy skúšania a temnoty.
Keď v dennom čítaní evanjelia pápež poukazuje na to, ako sa Peter začína potápať vo vodách na ceste k Ježišovi, poznamenal, že rovnaká vec sa môže stať nám, keď dôverujeme falošným istotám.
13. augusta pápež povedal: „Keď sa nedržíme Pánovho Slova ale radíme sa horoskopmi a vešticami, začíname sa topiť.“
Táto udalosť slúži ako pripomienka, „že viera v Pána a jeho slovo neotvorí cestu, na ktorej je všetko pokojné a ľahké; nevedie nás od životnej búrky.“
Skôr nám „viera dáva istotu v prítomnosti, ktorá nás tlačí k prekonaniu existenciálnych búrok, istotu ruky, ktorá nás uchopí, aby nám pomohla v ťažkostiach, ukazuje nám cestu, aj keď je temná.“
„Viera teda nie je útek zo životných problémov, ale podporuje cestu a dáva jej zmysel.“
Pápež František hovoril k pútnikom, ktorí sa zhromaždili na Námestí svätého Petra na jeho týždennej homílii Anjel Pána so zameraním na denné čítanie z Matúša o tom, ako Ježiš chodí po vode uprostred búrky a pokynul Petrovi, aby prišiel k nemu. Peter spočiatku ide k Ježišovi, ale keď vidí vlny, zo strachu sa začne topiť a volá po Ježišovi, aby ho zachránil.
Táto udalosť, povedal František, má veľa symboliky pre jednotlivcov, ako aj pre Cirkev ako celok.
„Loď môže prezentovať život každého človeka, ale aj život Cirkvi,“ povedal vysvetľujúc, že vietor znamená „ťažkosti a skúšky“, ktorým bude každý čeliť.
Petrov zvolanie: „Pane, prikáž mi, aby som prišiel k tebe,“ a potom jeho prosba: „Pane, zachráň ma!“ predstavujú tak našu túžbu cítiť Pána blízko a „strach a utrpenie, ktoré nás sprevádzajú v najťažších chvíľach nášho života a našej komunity, ktoré sú poznačené vnútornou krehkosťou a vonkajšími ťažkosťami,“ povedal František.
V momente, keď sa pozrel na vietor a vlny a začal sa báť, Peter nestál na Božom slove, „čo bolo ako natiahnuté lano, ktoré držalo nad nepriateľskými a búrlivými vodami“.
Povedal, že to isté sa stáva aj vtedy, keď veríme v triviálne, svetské istoty skôr ako Pánovi.
Pápež František povedal, že úryvok je „úžasným obrazom“ reality Cirkvi v priebehu vekov: „loď, ktorá sa pozdĺž križovatky musí brániť vetrom a búrkam, ktoré ju ohrozujú“.
To, čo zachráni loď, nie je odvaha a kvalita jeho mužov, ale skôr „záruka proti stroskotaniu je viera v Krista a v jeho slovo“.
„Na tejto lodi sme v bezpečí napriek našim utrpeniam a slabostiam, predovšetkým keď sa dostaneme na kolená a oslavujeme Pána“, ako robili učeníci, ktorí potom, čo Ježiš upokojil búrku, sa poklonili a povedali: „Naozaj si Boží Syn!“
Aby túto udalosť zdôraznil, František nechal dav zopakovať túto pasáž, počúvajúc dav 3-krát odpovedať „skutočne si Boží Syn“.
František ukončil svoj prejav a požiadal, aby Panna Mária prosila o pomoc pre všetkých, aby „zostali pevne vo viere, aby odolali životným búrkam, aby zostali na lodi Cirkvi, vyhýbali sa pokušeniu pokračovať v zábavných, ale neistých člnoch ideológií, módy a sloganov“.
Potom viedol tradičnú mariánsku modlitbu pre pútnikov a predtým, než požiadal o modlitbu a udelil im svoje požehnanie, pozdravil rôzne skupiny mladých z celého Talianska.