Moslimský podnikateľ z Francúzska Rachid Nekkaz je ochotný platiť pokuty, ktoré ženám v Rakúsku od októbra hrozia za zahaľovanie tváre na verejnosti. Jeho postoj kritizoval rakúsky minister zahraničia Sebastian Kurz, informovala vo štvrtok agentúra Reuters. Rovnaký sľub dal R. Nekkaz aj v roku 2011, keď zákon proti moslimským závojom prijalo Francúzsko.
„Oslovujem všetky ženy v Európe a najmä v Rakúsku, ktoré dobrovoľne nosia burku. Budem vždy pri vás a zaplatím pokuty,“ uviedol R. Nekkaz. Pokiaľ sa podporuje náboženská sloboda, je podľa neho potrebné akceptovať aj viditeľné nosenie symbolov viery.
Minister zahraničia pohrozil R. Nekkazovi postihom, ak svoj úmysel naplní. Ľudovecký politik vyhlásil, že Rakúsko nebude tolerovať symboly, ktoré vytvárajú paralelnú spoločnosť.
Rakúsky parlament v polovici mája schválil zákaz zahaľovania tváre na verejnosti. Opatrenie je súčasťou „integračného balíčka“, pre ktorý hlasovali strany dosluhujúcej koalície sociálnych demokratov a ľudovcov. Zákaz je namierený hlavne proti noseniu burky a nikábu, teda odevov, ktoré moslimským ženám zakrývajú celé telo a ponechávajú len mriežku alebo úzky priehľad pre oči. Za porušenie predpisu bude hroziť pokuta až 150 eur.
Zahaľovanie tváre na verejnosti je už v niektorých krajinách zakázané. Ako prvé v Európe tak v roku 2011 urobilo Francúzsko, po ktorom nasledovalo Belgicko, Holandsko či Bulharsko.
Realitný maklér R. Nekkaz vyzval v apríli 2011 ženy vo Francúzsku, aby si tvár na verejnosti ďalej zahaľovali, ak si to prajú, a sľúbil, že za ne zaplatí všetky pokuty. V centre Paríža usporiadal aj protestnú akciu. Podnikateľ s alžírskymi koreňmi tvrdí, že za zahalené ženy už na pokutách zaplatil asi 300-tisíc eur.
V januári 2012 R. Nekkaz založil fond, z ktorého chcel platiť pokuty za ľudí, ktorí by boli odsúdení za popieranie toho, že sa Turci dopustili začiatkom 20. storočia genocídy na Arménoch. Zákon proti popieraniu akejkoľvek genocídy k nevôli Turecka schválili obe komory francúzskeho parlamentu, neskôr sa však proti nemu postavil francúzsky ústavný súd. Podľa neho kolidoval s princípom slobody prejavu.