[autorka: Mary Rezac]
Ak máme veriť nedávnemu číslu časopisu Vanity Fair, je tu niekoľko skľučujúcich správ pre nezadaných ľudí: “apokalypsa randenia”, ktorú spustili obľúbené apky na randenie ako Tinder, sa začala.
Mladí single ľudia sú veľmi zaneprázdnení listovaním zľava doprava na svojich telefónoch, vytvárajúc povrchné a prchavé vzťahy skôr, ako by hľadali pravú lásku so skutočnými ľuďmi. Romantickosť je mŕtva - píše autorka Nancy Jo Sales v septembrovom čísle tohto časopisu z roku 2015.
To, čo odlišuje Tinder od iným aplikácii na randenie alebo online randiacich zážitkov je rýchlosť a krátkosť. Používatelia sa rozhodnú, či pohnú prstom doľava (preskočiť) alebo doprava (páči sa mi) a táto voľba je založená iba na jednej fotke, mene bez priezviska a veku. S použitím GPS sledovania vám táto apka tiež povie, ako presne ďaleko je od vás váš potenciálny záujemca, čo robí život ešte jednoduchší pre tých, ktorí hľadajú lásku na jednu noc.
Historicky najplytkejšia apka na randenie?
Čo je najväčšia kritika Tinderu? Je to seriózne plytká apka, ktorá z ľudí robí tovar hodný rýchleho posúdenia na obrazovke.
Pete Cashmore, autor článku na The Guardian s názvom „Tinder: historicky najplytkejšia apka na randenie?”, ktorý vyšiel v 2013 vysvetľuje, prečo spôsobuje obscénnosť Tinderu (či dokonca závislosť na ňom) v porovnaní s inými apkami ako Twine.
„Ak porovnáme tieto dve aplikácie, Tinder sa zdá byť oveľa horší a to už len preto, že sa tvári byť pohŕdavo povrchný. Je tam nespočetné množstvo žien, o ktorých neviete takmer nič a v rýchlosti ich ohodnotíte jediným posunutím prstu. Táto apka je oslavou, zakmitania prstu, okamžitého uspokojenia, ktoré predstavuje svet smartfónov. A je ľahké sa na tom stať závislý.”
Matt Fradd, katolícky rečník, autor a zakladateľ The Porn Effect - webstránky, ktorej misiou je „odhaľovať reality za ilúziou pornografie a posilniť jednotlivcov, aby sa od nej oslobodili”, si počas svojej práce vypočul veľké množstvo príbehov mladých ľudí, ktorí bojujú v snahe prekonať to, že cez porno sa z ľudí stávajú predmety [na vlastné uspokojenie].
Fradd povedal na adresu Tinderu veľmi tvrdé slová.
„Tinder je tu pre ľudí, ktorí nechcú zaplatiť za prostitútku,” povedal pre CNA.
„Myslím si, že väčšina ľudí, ktorí túto apku používajú, tam nie sú prihlásení preto, lebo hľadajú mravne čistý vzťah,” dodal.
Pravdou je, že to, čo sa o Tinderi hovorí dokazuje jeho tvrdenie. V článku vo Vanity Fair povedal istý Alex, že apky na randenie spravili z romantickosti súťaž o tom, „kto spal s najlepšími a najvzrušujúcejšími dievčatami”.
Tiež povedal, že „keď ste v bare, môžete sa pozhovárať s dvoma alebo troma dievčatami a vybrať si tú najlepšiu alebo môžete cez deň prelistovať niekoľko stoviek ľudí - čo je oveľa väčšia vzorka. Ide o dohodnutie si dvoch až troch rande cez Tinder do týždňa a je pravdepodobné, že sa vyspíte so všetkými - a tak môžete nazbierať až sto dievčat, s ktorými ste v priebehu jedného roka spolu.”
Ale používatelia súhlasia, že Tinder nemusí byť vždy iba o tomto. Cez túto apku je možné nájsť aj ľudí, ktorí chcú ísť na staromódne rande.
Hovoria používatelia Tinderu
Ross má niečo cez dvadsať, presťahoval sa z Nebrasky do New York City, od mala bol vychovávaný ako katolík a celkovo použil už veľké množstvo aplikácii a stránok na randenie. Po tom, ako sa zaregistroval na Tinderi, Ross povedal, že najdôležitejší faktor v tom, či si niekto nájde potenciálne rande alebo sex na jednu noc je miesto, kde sa človek nachádza.
„Veľmi záleží na vašej geografickej polohe,” povedal pre CNA v rozhovore cez email. „V Nebraske ide ženám na Tinderi naozaj o vzťah. V New Yorku hľadá väčšina žien iba rozptýlenie, pozornosť a/alebo rýchly sex. Nehľadajú ani emócie ani vzťahy.”
Okolo dvadsaťročná praktizujúca katolíčka žijúca v meste Kansas povedala, že sa jej cez apku podarilo mať celkom seriózne a úspešné rande.
„Šla som na Tinder-rande a zaručené bolo jedine to, že to vyskúšam len raz. Nakoniec sme si spolu vyšli až niekoľkokrát pred tým, ako sme to ukončili. V tom čase ma Tinder znepokojoval, no rozhodla som sa dať tomu šancu. Spätne to hodnotím ako pozitívnu skúsenosť,” zmienila sa.
Mnoho mladých ľudí používajúcich Tinder tiež tvrdí, že jeho povrchná kritika je tak trochu nafúknutá. Ide o to, že randenie v sebe vždy zahŕňa aspekt fyzickej príťažlivosti potenciálneho partnera.
„Ako je možné, že je považované za rozdielne to, keď v apke označím niekoho za niekoho pre mňa neatraktívneho alebo príťažlivého, a to, keď sa niekoho rozhodnem osloviť v bare alebo nie? Vždy predsa robíme náhle rozhodnutia. Prečo je zrazu také zlé, keď to robím online?” pýta sa Michelle, okolo dvadsaťročná praktizujúca katolíčka zo Chicaga.
I keď je jej skúsenosť s Tinderom skôr horšia - muži jej posielajú „hodnotenia” na škále jeden až desať a iné, povedzme zvláštne správy - stále považuje apku za vhodný nástroj, cez ktorý môže osobne spoznať nových ľudí a získať odporúčania na to, čo sa dá podniknúť v meste.
„Myslím si, že bez rozmyslu dať Tinder a iné aplikácie na randenie do kategórie 'párovacích' aplikácii a onálepkovať ich ako veľmi zlé, protirečí myšlienke morálnej neutrality vecí,” tvrdí Michelle. „Tak ako ani alkohol nie je zo svojej podstaty zlý, no môže byť použitý pre zlo, tak ani Tinder nie je inherentne zlý. Som presvedčená o tom, že je v poriadku používať Tinder pre stretávanie sa s ľuďmi - nie však na hľadanie príležitostí mať sex na jednu noc.”
Tinder a jeho morálnosť
Je dosť náročné nájsť medzi katolíkmi niekoho, kto by mohol s morálnou autoritou hovoriť o tak špecifickej téme, ako sú aplikácie na randenie. Spolu s raketovým šírením smarfónov sa začali šíriť aplikácie na randenie ako huby po daždi. No vzhľadom na celibát, mnoho zasvätených ľudí a expertov na morálku nikdy nemalo osobnú skúsenosť s takouto apkou.
Otec Gregory Plow, T.O.R., však spadá do tejto úzkej kategórie. I keď ako mladý kňaz a rehoľník Tinder nikdy nepoužil, každodenne však pracuje so stovkami mladých ľudí ako riaditeľ pastoračného centra Františkánskej univerzity v Steubenville v štáte Ohio.
Otec Plow povedal, že keď katolík posudzuje morálnosť akéhokoľvek skutku alebo nástroja, napríklad aj aplikácie Tinder, musí vziať do úvahy tri veci.
“Kedykoľvek posudzujeme morálnosť skutku, ktorý nie je úplne špecificky definovaný učením Cirkvi, potom musíme preverovať objekt, úmysel a okolnosti,” povedal odkazujúc sa na paragraf 1757 Katechizmu Katolíckej cirkvi.
“Keď sa pozrieme na 'objekt', teda na aplikácie - vo všeobecnosti ako na vynálezy - nie sú vo svojej podstate zlé. Tak ako mnoho iných technologických vecí, sú samy osebe morálne neutrálne,” pokračuje. “Aplikácie sa však môžu stať prechodným nástrojom, ktorý môže vplývať na ďalšie dve kritériá (úmysel a okolnosti), a tým majú dosah aj na posudzovanie morálnosti skutku.”
Rýchle a povrchné rozhodovanie sa jedným pohybom prstu na základe jednej fotky na Tinderi môže byť morálne nebezpečné v prípade, ak sa rovnaký spôsob uvažovania transformuje do vzťahov s ľuďmi, povedal kňaz. Môže sa stať, že namiesto postupného a časovo náročného budovania jedného vzťahu sa niektorí ľudia rozhodnú vrhnúť sa do iného vzťahu, pretože majú toho tak veľa na výber.
“Ak sú teda aplikácie na randenie neosobné a učia povrchnosti, alebo sú používané len s úmyslom získať uspokojenie a slasť, potom sú nemorálne,” povedal. “Ak je však online randenie službou, ktorá pomáha ľuďom nájsť iného človeka na to, aby spolu zdieľali Božiu lásku v jedinečnom vzťahu alebo manželstve, potom môže byť morálne dobré.”
Mary Beth Bonacciová, katolícka rečníčka a autorka píšuca na tému teológie tela Jána Pavla II. povedala, že tu jedna špecifická vec, čo ju na Tinderi znepokojuje v porovnaní s inými online stránkami na randenie, napríklad s CatholicMatch. Ide o to, akou závratnou rýchlosťou tu dokážu byť ľudia vnímaní ako objekty.
“V celej oblasti randenia je mnoho príležitostí začať vnímať ľudskú bytosť ako tovar. Stávame sa tak zamotanými do toho, čo chceme pre seba, až zabudneme, že máme do činenie s inou ľudskou osobou - obrazom a podobou samotného Boha. Toto bolo vždy veľkým pokušením,” povedala.
“A blesková podstata Tinderu - 'pozri a pohni prstom' - robí oveľa jednoduchším a rýchlejším vnímať ľudské bytosti ako kusy tovaru. To je dôvod, čo ma na tom tak desí.”
Bonacciová uznala možnosť nájsť niekoho so záujmom o vážny a plnohodnotný vzťah aj cez apky ako Tinder, no zároveň si myslí, že šance na to sú pravdepodobne dosť nízke v porovnaní s online stránkami na randenie, na ktorých majú užívatelia uvedené podrobnejšie a širšie osobné profily.
Povedala tiež, že je kľúčové stretnúť sa osobne s danou osobou hneď, ako je to možné, aby bolo možné dobre posúdiť, či sa spojenie zahájené online má šancu premeniť na skutočný vzťah medzi ľuďmi. No apky ako Tinder nie sú práve to, čo pomáha, aby preskočila iskra v romantickom vzťahu, dodala.
“Všetko je na počkanie. Takmer anonymný sex je samozrejme pravým opakom čohokoľvek, čo by sme označili ako romantické a úctivé. V minulosti to fungovalo aspoň tak, že ľudia navštevujúci bary pre singláčov sa museli vyobliekať, vyraziť z domu, kúpiť pár drinkov a aspoň predstierať skutočný záujem o druhého človeka.”
Je presvedčená, že Cirkev má povinnosť ponúknuť mladým ľuďom lepšie alternatívy vo svete randenia ako okamžité uspokojenie, ktoré im poskytuje súčasná kultúra.
“Článok vo Vanity Fair mi opäť raz pripomenul, že musíme dospievajúcim a mladým ľuďom ponúknuť niečo iné ako upadajúci a promiskuitný svet, ktorý ich obklopuje. Nedokážeme ich pred tým uchrániť. Musia byť inšpirovaní a zamilovaní do skutočnej krásy kresťanského obrazu ľudskej sexuálnej morálky,” povedala.
“Potrebujú vidieť svoju vlastnú dôstojnosť, svoju vlastnú hodnotu a akú vážnosť majú ich telá. Musia rozpoznať krásu jazyka ľudskej sexuality a že to je jediná cesta ako nájsť pravú lásku. Musíme k tomu prispieť. Nesmieme dovoliť, aby ďalšia generácia detí spadla do tejto žumpy.”