Protestantskí duchovní, muži aj ženy, vstupujú do Cirkvi preto, lebo jednoducho kapitulujú pred „Kristovou Cirkvou, ktorá je obsahom aj formou najlepšie usporiadanou cirkvou v celých dejinách“.
Prišiel na to aj Richard John Neuhaus a vzápätí vystúpil z luteránskej cirkvi, aby sa stal rímskym katolíkom: „Rímskokatolícka cirkev je Kristovou cirkvou, ktorá je najlepšie usporiadanou cirkvou v dejinách.“
Pod pojmom „najlepšie usporiadaná“ má na mysli, že má v sebe obsiahnuté všetky zásadné, potrebné a nevyhnutné prvky, ktoré robia „cirkev“ Cirkvou. Všetkým ostatným cirkvám čosi zásadné chýba, niečo, čo on sám hľadal, a čo našiel iba v Rímskokatolíckej cirkvi. To ho definitívne presvedčilo a podľa toho aj konal. Podobne to vidí aj množstvo iných ľudí. Môže to byť ťažké? Veru, a riadne.
Prečítajte si viac: "Former Lutheran Pastor: “Why I Am Becoming Catholic …” (Bývalý luteránsky pastor: „Prečo sa stávam katolíkom ...“)
Predstavme si, že v jeden deň si protestantský pastor plní svoje bežné povinnosti: pripravuje si kázne, radí ľuďom, vybavuje farské a charitatívne telefonáty, plánuje nedeľnú liturgiu. Plne sa sústredí na svoje povolanie pastora, ako ho vníma od Ducha Svätého; povolanie, ktoré ho priviedlo do seminára, aby sa stal pastierom v najzákladnejšej forme protestantskej cirkvi – v miestnej kongregácii. Každého úprimne sa snažiaceho pastora jeho povolanie časom bytostne pohltí. Aj bez ontologického chápania kňazstva si protestantskí duchovní uvedomujú, že úrad pastora je oveľa viac než len funkcia, viac než námezdná práca, a že nesie so sebou skutočnú milosť. Ide o dar, ktorý ho posilňuje a poháňa v službe. Dobrý pastor o sebe uvažuje predovšetkým ako o pastorovi.
A na druhý deň odrazu takýto pastor na svoju službu v kongregácii rezignuje, preruší svoje náboženské zväzky, možno sa aj mierne vyčlení, a plánuje svoje prijatie do Rímskokatolíckej cirkvi.
Kvôli svojmu presvedčeniu, že Rímska cirkev je „Kristovou Cirkvou, najlepšie usporiadanou v celých dejinách“, opúšťajú protestantskí pastori svoje povolanie, aj náboženstvo. Pre toto odchádza protestantský pastor medzi katolíkov ako laik. Podobne je to aj u protestantských duchovných – žien. V ich prípade ide o rozhodný akt sebaobetovania a možno aj zapudenia zo strany protestantských feministiek. Poznám niekoľko takých žien, ktoré sa aj napriek tomu tak rozhodli. V každom prípade je to však veľmi ťažké, či už pre muža alebo ženu. V mentálnej oblasti ide priam o gymnastický výkon.
Nedá sa presne zistiť, koľko protestantských duchovných ročne konvertuje. Žiadne štatistiky sa nevedú. Podľa mňa však o protestantovi, konvertujúcom na katolicizmus, musia aspoň v rámci diecézy vedieť. Čo môže pre to urobiť biskup (pozor, môže ísť aj o nejakú výstrednosť, treba to rozlíšiť): Keď sa farský kňaz stretne s protestantským pastorom, ktorý chce konvertovať, mal by ihneď zavolať biskupovi na jeho horúcu linku, ktorú by mal mať pre podobné prípady zriadenú každý biskup.
Biskup by mal všetkých týchto ľudí zhromaždiť a vypočuť si ich príbehy. Podľa mňa je dôležité, aby dôvod, prečo sa rozhodli nebyť viac protestantmi, vysvetlili aj v prítomnosti iných ex-pastorov. Môžu to urobiť aj na stránke Coming Home Network, ktorá má s týmto veľmi dobré skúsenosti. Ide však o širokú internetovú základňu, a preto je len málo príležitostí na osobné stretnutia. Diecéza je však v každom prípade dobré miesto na úvod. Akonáhle ich zaregistruje ako členov farnosti, môže biskup viesť modlitby a môže pre nich a ich rodiny slúžiť sv. omšu.
Tento nasledovný text je vyhradený pre protestantských duchovných, negatívne naladených voči Rímu. Pochopte, že strata identity povolania pastora je reálna a týka sa aj problému s príjmami. Moja manželka sa priznala, že „opomenula“ povedať svojim novým priateľom, že jej manžel je penzionovaný luteránsky pastor; penzionovaný ex-luteránsky pastor už zrejme neznie až tak dobre. Títo duchovní nenájdu zamestnanie v cirkevnej oblasti a v sekulárnych kruhoch nemá ich teologické vzdelanie žiadnu hodnotu. Nerátajte s tým, že budete pokračovať vo svojej službe – v kázňach, vo vyučovaní, v liturgii. Vysvätenie za kňaza si vyžaduje formáciu. Rok alebo dva sa vám môže zarátať do praxe, ale byť „katolíkom“ predstavuje úplne iné teologické zmýšľanie a organickú jednotu Cirkvi. A to si vyžaduje čas a štúdium.
Ak máte za sebou rozvod, čo sa u protestantských pastorov vyskytuje čoraz častejšie, pripravte sa na jeden alebo dva roky trvajúci anulačný proces. Ak ste si zobrali rozvedenú manželku, ktorá nemá anulované predchádzajúce manželstvo (alebo naopak), nemôžete byť prijatý, pokiaľ nebudete mať manželstvo podľa kánonu. Farský kňaz bude vašim obhajcom v anulačnom procese; ak ste teda rozvedený a ťahá vás to do Katolíckej cirkvi, pozhovárajte sa s kňazom.
Od prestupu do Rímskokatolíckej cirkvi nečakajte automaticky post kňaza, ani nikoho iného. Musíte si ujasniť najmä dôvod, prečo chcete vstúpiť do tejto Cirkvi; či je to naozaj preto, lebo uznávate, že je „Kristovou cirkvou s najlepším usporiadaním v dejinách.“ Toto urobte v prvom rade. Potom ani úzkosť, ani priťažujúce okolnosti, ani žiadne problémy s príjmom nebudú brániť pôsobeniu Ducha Svätého. Odovzdajte mu všetky svoje dilemy. Pripravte sa aj na obety a na vytrvalú modlitbu; najmä však nikdy nepočítajte straty.