Diabla sa nemusíme báť, no mali by sme rozumieť tomu, kto to je. Tu je k tomu niekoľko základných princípov.
Mal som 8 alebo 9 rokov, keď ma spolužiačka zo základnej školy, ktorú som veľmi obdivoval, postavila v tomto smere pred hotovú vec. Jedného dňa som na ňu chcel urobiť dojem a cez prestávku som jej povedal svoju vlastnú teologickú teóriu: „Diabol zrejme neexistuje, pretože Boh, ktorý stvoril všetko, by nestvoril niečo zlé“ a čakal som na jej obdivné pritakanie. Ona sa však očividne rozčúlila, čo ma šokovalo. Povedala: „Potom teda Biblia klame! Myslíš si, že Biblia klame?“ Nič som na to nepovedal a ona sa trochu upokojila. Neskôr však pokračovala: „Boh ťa stvoril a ty hrešíš. To preto, lebo ti dal slobodnú vôľu. Aj anjelom dal slobodnú vôľu. A diabol ju zneužil na to, aby zhrešil.“ Týmto vlastne brilantne odpovedala v základoch na 4 najbežnejšie mýty o diablovi, ktorých sa ľudia dnes držia. Preberme si ich jeden po druhom.
Prvý mýtus je, že diabol neexistuje.
Katolícka cirkev na základe Biblie, aj všetky väčšie náboženstvá, dokazujú, nehovoriac o obyčajnom poznaní pomocou zdravého rozumu z popkultúry, filmov a televízie, že diabol existuje.
Zlí duchovia, démoni, sú nevyhnutnou súčasťou Starého zákona. Príbeh Stvorenia je najmä o Adamovi, Eve a o tom ako zhrešili, o ich páde do nemilosti. Stredobodom tohto príbehu je diabol, ktorý Eve klame a bez obalu ju navádza na to, aby sa vzdala svojho priateľstva s Bohom. Starý zákon nám neskôr poskytuje mená troch zlých duchov – Lucifer, Asmodeus a Satan – vieme teda, že nie je iba jeden zlý duch, ale že existuje množstvo anjelov, ktorí sa rozhodli postaviť sa proti Bohu. Nový zákon nespomína diabla o nič menej; boj so zlými duchmi je totiž ústredným bodom Kristovho poslania, jeho účinkovania.
Vo svojom Prvom liste ide sv. apoštol Ján ešte ďalej, keď píše: „A Boží Syn sa zjavil preto, aby zmaril diablove skutky“ (1 Jn 3, 8). Aj v evanjeliu podľa Matúša čítame: „Prinášali k nemu všetkých chorých, postihnutých rozličnými neduhmi a trápením, posadnutých zlými duchmi, námesačníkov a ochrnutých, a on ich uzdravoval“ (Mt 4, 24). Všimnime si, že v evanjeliu sa hovorí oddelene o „posadnutých zlými duchmi“ a o „námesačníkoch“ – to nebolo iba primitívne chápanie choroby, to bolo o diablovi. A stále je. Pápež František hovorí:
„Len sa pozrime okolo seba – stačí si otvoriť noviny a hneď vidíme prítomnosť zla. Diabol koná, činí sa. Kto alebo čo je diabol? Diabol nie je len niečo ako hmlistý opar, nie je to vec, ktorá sa môže vypariť alebo rozplynúť; je to osoba!“
Aká osoba?
Druhý mýtus: diabol je protipólom Boha.
Katolíci neveria že vo vesmíre existujú dve “supersily” - Boh a diabol, ako svetlá a temná stránka pôsobenia sily. Veríme, že existuje len jedna sila - Všemohúci Boh, ktorý je vždy dobrý, Stvoriteľ všetkého, vrátane anjelov, z ktorých sa stali zlí duchovia.
Prečo teda diabol vôbec je? Kompendium katechizmu, vyhlásené v roku 2005, vysvetľuje:
“Satan a ostatní zlí duchovia, démoni, boli anjelmi, ktorých Boh stvoril ako dobrých. Zmenili sa na zlých tak, že sa slobodne a neodvolateľne rozhodli odmietnuť Boha a jeho Kráľovstvo, čím vzniklo peklo” (č. 74).
Boh je láska a z lásky stvoril aj svet. Všetky stvorenia dokazujú jeho lásku, ale iba dva druhy mu môžu lásku opätovať - anjeli a ľudia. Anjeli sú duchovné bytosti, uznávané takmer každým náboženstvom a každou kultúrou v dejinách. Anjeli majú podobne ako my rozum a slobodnú vôľu, čiže schopnosť myslieť a rozhodovať sa. To znamená, že sa môžu rozhodnúť pre lásku.
Znamená to však aj to, že sa pre lásku nemusia rozhodnúť.
My ľudia žijeme v určitom čase a ak sa rozhodneme nemilovať Boha, robíme tak počas svojho života. Anjeli však nežijú v čase, ale vo večnosti a ak sa oni rozhodnú nemilovať Boha, odmietnu ho vo večnom “teraz”, čím sa dostanú do večnej temnoty pekla.
Tretí mýtus: diabol chce posadnúť a ovládnuť mňa.
Pri sledovaní filmov si môžeme myslieť, že najväčšou túžbou diabla je posadnúť a ovládnuť ľudí ako takých. Nie je to tak. Áno, diabol reálne existuje a áno, chce ťa vidieť zatrateného v pekle, ale nejde mu konkrétne o tvoju osobu ako takú. Nemiluje ťa, nemá ťa rád, necíti voči tebe nenávisť.
Diabol totiž nenávidí Boha a chce ho zraniť takým spôsobom, o ktorom vie, že ho zraní najviac. Diabol vie ako veľmi ťa Boh miluje, a preto sa usiluje zraniť ho tým, že zraní teba.
V skutočnosti ale naozaj existuje taká vec ako posadnutosť diablom. Aktivita diabla vo všeobecnosti vždy spadá do jednej zo štyroch kategórií, povedal mi exorcista pri rozhovore. Najmiernejšími formami sú zamorenie (miesta alebo predmetu) a obsesia (zahŕňajúca intenzívne pokušenia). Horší je potom útlak, deptanie a trápenie - vonkajšie útoky zlého ducha na človeka. Najzriedkavejšou a najzávažnejšou formou je posadnutosť, ovládanie zlým duchom. “Úplné posadnutie znamená, že diabol prebral kontrolu nad vedomím človeka; že používa jeho ústa na rozprávanie, jeho ruky a nohy na konanie zla a násilia.”
Existujú tri druhy exorcizmu: prvý je liturgický a je súčasťou každého obradu krstu. Druhý je tzv. súkromný alebo jednoduchý exorcizmus, pričom sa hovoria jednoduché slová “Odíď satan!” Sestra Faustína zaháňala diabla znakom kríža. Tretí exorcizmus je slávnostný, “verejný”, oficiálny. Tento obrad sa môže uskutočňovať iba so špeciálnym povolením biskupa. Je to veľmi vážna záležitosť. Spomínaný exorcista mi vysvetlil, že on pracuje iba s obeťami, ktoré majú potvrdenie od psychiatra a lekára, že sú po medicínskej stránke zdraví. Nerobí exorcizmus s ľuďmi, ktorí majú mentálne poruchy.
Exorcisti vravia, že najbežnejšou cestou k posadnutiu je koketovanie s čarodejníctvom, ale aj spôsoby, akým sa to deje vo filmoch od Exorcistu, až po Netflixovu novú Verónicu: Ouija tabuľky. Týmito prostriedkami sa ľudia pokúšajú priamo komunikovať so zlými duchmi. Nerobte to!
Prečo je posadnutosť zriedkavá?
Pretože diabol vie, že nepotrebuje človeka trápiť posadnutím. My sami mu totiž túto námahu šetríme, a to tým, že hrešíme.
“Človek má vo svojej slobode možnosť radikálneho rozhodnutia pre smrteľný hriech, ako aj pre lásku”, píše sa v Katechizme Katolíckej cirkvi. “Následkom smrteľného hriechu je však vylúčenie z Kristovho kráľovstva a večná smrť v pekle, pretože vo svojej slobode máme možnosť rozhodnúť sa navždy, bez návratu späť.”
Diabol teda nechce teba, ale chce istotu, že ťa nebude mať ani Boh. A najistejšou cestou ako to dosiahnuť je pokúšať ťa na hriech.
Štvrtý mýtus: diabol z teba môže urobiť rockovú hviezdu.
Existuje množstvo príbehov o ľuďoch, ktorí zapredali svoju dušu diablovi, aby im pomohol získať zvláštne schopnosti: získali sme bohatstvo, nadprirodzenú šikovnosť, či zručnosť v hraní na gitaru. Dostali sme ich od diabla.
Obete aktivity zlých duchov poznajú pravdu. Diabol ti síce nasľubuje oslnivé veci, no zanechá po sebe vždy len sklamanie a nenávisť človeka k sebe. Porovnaj si dve nedávne zobrazenia diabla – Lucifer vo Fox television a v Umučení Krista od Mela Gibsona. Lucifer, diabol, je neodolateľným vlastníkom nočného klubu v Los Angeles s diabolským úškrnom na tvári. V Umučení je to ohyzdná, temná, svojím spôsobom ´príťažlivá´, no zároveň odpudzujúca bytosť. Toto je podľa mňa reálnejšia podoba.
“Som presvedčený, že nikto sa nesmie rozprávať so satanom”, povedal pápež František. “Ak to urobíte, ste stratení. Je totiž oveľa inteligentnejší než my, a raz dva postaví na hlavu všetko, čo hovoríme.” Diabol ponúka ľahké a povrchné potešenie, no nikdy nedodrží svoje sľuby. Nemôže. Iba Boh ti môže dať čo potrebuješ.