[autor: Michael Davis]
Konverzie sú na vzostupe na niektorých nepravdepodobných miestach.
V 2016 bol otec Joseph Enkh Baatar v katedrále sv. Petra a Pavla v Ulaanbaatare vysvätený za kňaza. Katedrála, podobne ako mnoho budou v tomto hlavnom meste Mongolska, je modelová na obraz „yurtu“, t. j. oválneho stanu zo zvieracej kože, v ktorom ľudia stepi žijú už tisícročia.
Otec Baatar je prvým kňazom pochádzajúcim z tejto krajiny. Odkedy tu pred 25 rokmi začala naplno misionárska činnosť je v Mongolsku 2000 katolíkov a tento počet stále rastie, i keď pomaly. Tento zárodok katolíckej cirkvi v Mongolsku nie je osamotený. S vyprázdňovaním sa kostolných lavíc v katolíckych národoch sa konverziám darí v nepravdepodobných kútoch sveta.
Zoberme si Švédsko. Luteránska štátna cirkev, podobne ako cirkev anglikánska, bola ustanovená v 16. storočí kráľovským dekrétom. Katolícka cirkev sa stala následne protizákonnou a takmer úplne zanikla. Ale i keď je Švédsko vo veľkej miere sekularizované (menej ako 30% Švédov opisuje seba samých ako náboženských), dedičstvo reformácie pokračuje vo vytváraní ťažkostí pre katolícku cirkev.
„Všeobecná úroveň vedomostí o katolicizme je vo Švédsku veľmi nízka, čo sprevádza veľa zaujatosti a predsudkov,“ povedala mi Kristina Hellnerová, vedúca komunikácie štokholmskej diecézy.
Napriek tomu je ale katolicizmus jedným z najrýchlejšie rastúcich náboženstiev v tejto krajine. Je tu 116 tisíc katolíkov a ďalších štyri tisíc sa registruje každý rok, plus okolo 100 konverzií. Cirkevní predstavitelia viera, že ich počet by mohol byť v skutočnosti dvojnásobný: pretože sa tam nerátajú imigranti, utečenci a katechumeni. Každopádne, Švédsko je iba jedným z množstva európskych krajín, kde katolícka cirkev rastie.
Oceňujúc tejto významný pokrov pápež František vymenoval minulý jún Andersa Arboreliusa za prvého švédskeho kardinála, ktorý sa stal odvtedy takmer celebritou. „Kardinál Arborelius je veľmi obľúbený medzi novinármi a rozhovor poskytol už takmer všade,“ povedala Hellnerová. Fokus, najväčší švédsky spravodajský magazín, ho v 2017 nazval „Švédom roka“.
Arborelius bol vychovaný ako luterán a vo svojich dvadsiatych rokoch konvertoval ku katolicizmu, čo je bežné pre katolíkov, ktorí sú etnickí Švédi. „Mnoho z najtradičnejších a najkonzervatívnejších katolíkov v našich farnostiach konvertovalo z luteránskej cirkvi,“ hovorí Hellnerová a dodáva, že „tí sú často najaktívnejší a ,najhlučnejší´ na sociálnych sieťach.“ A to je skutočnosť, ktorú britskí a americkí katolíci veľmi dobre poznajú. Podľa štokholmskej diecézy bude počas tejto Veľkej noci prijatých do katolíckej cirkvi 70 katechumenov.
Iní katolícki imigranti si za svoj domov vybrali úplne inú krajinu: Spojené arabské emiráty (SAE). Zatiaľ čo arabskí migranti a utečenci pretekajú cez európskej hranice, filipínski, indickí, sýrski, libanonskí, nigérijskí a francúzski katolíci smerujú do štátov Golfského zálivu, hľadajúc prácu v rozmáhajúcom sa ropnom priemysle. Emiráty sú asi najliberálnejšie štáty z pohľadu dovolenia cudzím pracovníkom praktizovať svoju vieru.
Za posledné desaťročia v SAE katolicizmus rýchlo rastie. V 1965 dali Emiráty katolíckej cirkvi povolenie vybudovať v Dubaji jednu farnosť a školu, ktoré budú uspokojovať potreby veriacich. V Emirátoch je dnes viac ako 700 tisíc katolíkov, 40 kňazov a 10 farností; v Dubaji je z nich 300 tisíc, čo z neho robí najväčšiu farnosť na svete.
SAE chápu hodnotu, ktorú majú pre verejné vzťahy tieto (relatívne) mierne regulácie. V 2015 sa vrcholní predstavitelia cirkvi, vrátane vatikánskeho štátneho sekretára Pietra Paroliniho, zhromaždili na otvorení kostola sv. Pavla – druhého katolíckeho farského kostola v hlavnom mesto tejto krajiny. „Naši lídri poznajú jeho skutočné bohatstvo a prijímajú povinnosť rešpektovať a porozumieť množstvu náboženských presvedčení ľudí, ktorí tu žijú,“ povedal minister kultúry Sheikh Nahyan bin Mubarak vo svojom prejave počas otváracej ceremónie.
Samozrejme, podmienky na evanjelizáciu sú ďaleko od ideálnych. Islam je oficiálnym náboženstvom a zákony SAE sú postavené na Šaríi. Odpadnutie od viery sa trestá smrťou, čo je dôvodom, prečo všetci katolíci, ktorí tu žijú, pochádzajú z cudziny. SAE sú ale závislé na pracovnej sile zo zahraničia: menej ako 10% populácie sú národní obyvatelia Emirátov. Je tak samozrejmé, že katolícka populácie bude rásť i naďalej (i keď bude pre ňu možno náročné zapustiť tu trvalé korene) a že SAE budú náboženským menšinám udeľovať väčšiu náboženskú slobodu s cieľom pritiahnuť migrantov, od ktorých sú závislí.
Južná Kórea je ďalšou krajinou kde katolicizmus rastie, a to i napriek brutálnemu historickému prenasledovaniu. Katolícke cirkev je na tomto polostrove prítomná iba okolo 250 rokov a počas prvých sto rokov bola svedkom mučeníctva množstva misionárov a konvertitov za vlády Joseonskej dynastie. Katolíci si ale získali rešpekt zo strany svojich spolunárodovcov, keď sa zhromažďovali na protestoch proti komunizmu počas kórejskej vojny.
10% Juhokórejčanov je dnes katolíkmi – čo je najväčší percentuálny podiel zo všetkých ázijských krajín okrem Filipín. Tri faktory prispievajú k tomu, že je táto krajina ideálnym centrom na evanjelizáciu v Ázii: prosperujúca ekonomika, silné medzinárodné postavenie a rešpektovaný vzdelávací systém. Takmer tisíc Kórejcov – vysvätených, rehoľníkov alebo laikov – sa venuje misijnej činnosti, a to väčšinou v Papua-Novej Guiney, Taiwane, Číne, Novom Zélande, Kambodži, Rusku a Mozambiku.
Malú renesanciu zažíva katolicizmus aj v Alžírsku. Cirkev takmer úplne vyhynula medzi islamizáciou 7. storočia a príchodom francúzskeho kolonializmu začiatkom 19. storočia. Kultúrna previazanosť katolíckej cirkvi s Francúzmi je pokračujúcim zdrojom problémov pre miestnych katolíkov. Začiatkom roka Vatikán vyhlásil, že jeden biskup a 18 rehoľníkov, ktorí boli v deväťdesiatych rokoch zavraždení extrémistami, budú vyhlásení za mučeníkov.
Alžírsko je na 99% moslimskou krajinou a islam je oficiálnym náboženstvom. I napriek tomu sa môže Alžírsko pochváliť tretím najväčším počtom kresťanských konvertitov v Afrike, po Nigérii a Etiópii, ktoré majú oveľa väčšie kresťanské komunity. Odhad počtu katolíkov je medzi stovkami až tisíckami. Mnoho konvertitov si zákonne nezmení svoju príslušnosť k náboženstvu bojac sa obvinenia z odpadlíctva a z prestúpenia na vieru imperialistov.
„Všetky prácu v nemocniciach, o ktorú moslimovia nestoja, robia rehoľníci,“ povedal pre Zenit profesor Camille Eid, expert na katolicizmus na Blízkom východe. „Podobne na univerzitách a v ostatných oblastiach spoločenského života – ženy a mladí ľudia publikujú a prekladajú literárne diela – toto všetko robí katolícka cirkev a má to veľmi veľký dopad na alžírsku spoločnosť.“
V Alžírsku môže byť ekumenizmus naozaj otázkou prežitia. Z tohto dôvodu je na priečelí katedrály Panny Márie africkej v Algiers napísané Notre Dame d´Afrique priez pour nous et pour les Musulmas (Panna Mária africká, oroduj za nás a za moslimov).
Príklad Alžírska je obzvlášť zarážajúci. Sv. Augustín sa narodil v Thagaste, v samom srdci zeme Berberov, ktoré leží na území dnešného mesta Souk Ahras. Keď slúžil ako biskup, toto miesto bolo v drvivej väčšine katolícke. Centrá katolíckeho obyvateľstva za posledných 2000 rokov zažili niekoľko takýchto zmien a každé nové centrum začína ako horčičné semiačko.
Je tak pravdou, že národy, ktoré sú dnes prevažne katolícke (ako Mexiko či Filipíny) by mohli mať rýchlejšie tempo rastu. Ale kto vie? Dajme tomu tisícročie. Mongoli možno založia misie vo Francúzsku. Švédi budú možno katechizovať Brazílčanov. Koniec koncov, Kristus si ako stredisko pre svoju cirkev vybral Rím. Nič zvláštnejšie náš už neprekvapí.