Keď republikánsky guvernér štátu Kentucky Matt Bevin odchádzal pred týždňom posledný raz zo svojho úradu, už bolo rozhodnuté, že Najvyšší súd USA sa bude riadiť jedným z najdôležitejších zákonov, aký kedy guvernér podpísal — Kentucký zákon o ultrazvuku.
Sudcovia, ktorí sledujú výzvy ACLU (Americká únia občianskych slobôd) až po svoj prah, odmietli čo i len vypočuť si tento prípad. Namiesto toho ho vrátili na šiesty súdny obvod, ktorý nevidel nič škodlivé na tom, keď sa mamičke ukáže obrázok jej bábätka ešte pred potratom. Ak je to len "zhluk buniek", komu to vadí? Predsa liberálom.
Posledná vec totiž, ktorú potratový priemysel potrebuje je, aby sa mamičky stretli tvárou v tvár s osobnosťou svojho dieťatka. Preto vráža milióny dolárov do boja proti zákonu o "tlkote srdca", proti sonogramom a popierajú základné medicínske fakty. Čo sa týka potratu, je technológia - a vždy aj bola - najväčším nepriateľom ľavice. Nič tak neničí tento priemysel, ako keď sa mamička dozvie pravdu o drobučkom človiečikovi vo svojej maternici - o človiečikovi, ktorý už dokáže zívať, usmievať sa, cucať si palček.
Zobrazovacia technika je už dnes na takej úrovni, že lekár dokáže zaznamenať aj štikútanie bábätka. Karta sa obracia. Preto sa skupiny ako ACLU a Planned Parenthood snažia zastaviť schvaľovanie zákonov, ako je aj ten kentucký. Je dosť ťažké nútiť mamičky aby zničili svoje bábätko, no takmer nemožným sa to stáva, keď uvidia a začujú akým človekom ich dieťatko už je.
Pre mladé mamičky, ako je aj Lisa, ktorá v prvom rade nikdy nechcela otehotnieť, to bol veľký objav. "Nechcela som prechádzať životom s dieťaťom", vysvetľovala. “Nechcela som čeliť všetkým problémom, aké mávajú slobodné mamičky. A okrem toho mi život ešte len začínal a pri tomto ste mali pocit akoby už skončil." Lisa mala dohodnuté už tri termíny na potrat svojho malinkého dievčatka. Zakaždým však našla dôvod prečo neísť. Čosi skrátka nebolo v poriadku. Vrátila sa do Centra tehotenskej starostlivosti a tam jej zadarmo ponúkli sonogram. "Počula som tlkot srdiečka", spomína Lisa, "a to ma dostalo do reality. Jestvoval vo mne skutočný, reálny život." To Lisu prinútilo uvedomiť si, že "bez ohľadu na to, čo teraz cítim alebo si myslím, musím sa o to maličké postarať." Povedať to rodičom bolo pre Lisu veľmi ťažké, no úplne ju dojalo, keď jej zavolali hneď ako našli odkaz a plakali. "Cez slzy mi povedali, že mi pomôžu - nech sa deje čokoľvek." Nebolo to vždy ľahké, no jej dcéra Selah je teraz radosťou jej života. O pár rokov neskôr sa Lisa hrala s dcérou v parku a zarozprávala sa so ženou, sediacou na lavičke. Volala sa Laura. Povedala, že robí v Life Network (sieť života). Ohúrená Lisa ukázala na blonďatú dcérku na hojdačke a zvolala: "Tehotenské centrum jej zachránilo život!"
Je to zázračný príbeh - taký, aký ľudia z Planned Parenthood nechcú aby sa opakoval. Vo svojom proteste ACLU dokonca argumentuje tým, že poskytovať ženám takéto možnosti je akýmsi porušením slobody prejavu lekára. Najvyšší súd im však na to neskočil; rovnako ako im nenaletel ani na lži o zákone o "informovanom súhlase". Všetko, čo sa podľa kentuckého zákona od lekára požaduje, je popis ultrazvuku, zatiaľ čo mamičky počúvajú tlkot srdiečka. Ak ženy chcú, môžu si zavrieť oči a zakryť uši. Aj napriek tomu to ACLU stále označuje za “protiústavné a neetické.”
Nie; neetické je práve zavádzajúce klamanie žien o osobnosti ich bábätka a o celoživotných následkoch potratu na ňu. Laura hovorí, že stále stretáva ďalšie mladé mamičky, ktoré "nevidia východisko zo svojej situácie - nepripravené na dieťa; život vo vzťahu, z ktorého by najradšej odišli". Potom však uvidia "pršteky na ručičkách a nožičkách a začujú tlkot srdiečka svojho bábätka". Každý deň vidí úžasný význam ich ultrazvukového prístroja pre mamičky. Dúfajme, že Kentucky aj vďaka Najvyššiemu súdu bude môcť urobiť to isté aj so zákonom o ´informovanom súhlase´.