Health Canada (vládna agentúra, niečo ako Ministerstvo zdravotníctva) vydalo svoju prvú výročnú správu o Medical Assistance in Dying (MAiD - medicínska asistencia pri zomieraní), čiže o eutanázii a asistovanej samovražde.
Údaje sa zhromažďovali zo správ, predložených lekármi alebo ošetrovateľmi, ktorí smrť priamo spôsobili. Kontrola správ o eutanázii treťou stranou alebo neutrálnou osobou sa nevyžaduje. Na rozdiel od poslednej správy z východnej provincie Québec (október 2019) sa údaje v súčasnej správe nepokúšajú odhaliť zneužívanie zákona. Údaje z Quebecu totiž naznačovali, že najmenej v 13 prípadoch asistovanej smrti sa nedodržal zákon. Táto správa sa týka kanadských MAiD úmrtí a jednoznačne poukazuje na to, že počet prípadov asistovanej smrti narastá: V roku 2019 vykazovala Kanada 5.631 prípadov MAiD, čo predstavovalo 2% z celkového počtu úmrtí v Kanade a zároveň nárast o 26,1% oproti roku 2018, pričom každá kanadská provincia hlási neustály nárast počtu týchto prípadov najmä od roku 2016, kedy začal platiť príslušný zákon o MAiD. Na základe všetkých zhromaždených údajov sa v období od legalizácie asistovanej smrti v Kanade zabilo 13.946 ľudí. MAiD sa vykonáva doma (cca 40%), v nemocničných priestoroch (okrem paliatívnej starostlivosti; 36%), v paliatívnych jednotkách (20%) a zvyšok inde. V Kanade bolo 1.271 osobitných lekárov, ktorí v roku 2019 poskytovali MAiD; najčastejšie išlo o rodinných lekárov (65%), špecialistov na paliatívnu medicínu (9%) a anestéziológov (5%).
Lekári uvádzajú ako najčastejšiu príčinu v žiadostiach o MAiD stratu samostatnosti, nemohúcnosť. Najčastejšie ide o stratu schopnosti zapojiť sa do zmysluplných životných aktivít (82%), tesne v závese za týmto dôvodom je strata schopnosti samostatne sa o seba postarať (78%) a nedostatočná kontrola symptómov iných než bolesť (56%). Zhruba štvrtina písomných žiadostí o MAiD neskončí asistovanou smrťou. V Kanade bolo za rok 2019 evidovaných 7.336 žiadostí, z nich sa 26% vyradilo, pretože pacient počas čakania na MAiD zomrel, 29% sa neuznalo a 13% svoju žiadosť stiahlo. Väčšina osôb, ktorí boli "spôsobilí" pre MAiD, ale k nej nedošlo, zomrela z iných príčin ešte pred prijatím do nemocnice (15%), zatiaľ čo malé percento osôb svoju žiadosť stiahlo ešte potom, čo ich uznali za spôsobilých na MAiD (3%). Mnoho ľudí si spočiatku o MAiD požiada iba ústne; podľa zákona však musí byť písomná žiadosť. Preto sa niektoré žiadosti nezarátali do správy. Správa naznačuje, že 20% asistovaných úmrtí sa vykonávalo v zariadeniach paliatívnej starostlivosti a 9% z nich vykonávali špecialisti na paliatívnu starostlivosť. V súčasnosti štát núti podieľať sa na MAiD aj zariadenia paliatívnej starostlivosti, hospice a ostatné organizácie, ktoré sú proti legalizácii MAiD. Minister zdravotníctva Britskej Columbie napríklad núti The Delta Hospice Society, ktorá je nezávislou hospiciálnou charitou, poskytovať eutanáziu, lebo inak ich prestanú financovať. Podľa federálnych zákonov lekári, ani ošetrovatelia sa nemusia podieľať na MAiD; avšak zákony jednotlivých provincií ich k tomu nútia. Apelačný súd v Ontariu v roku 2019 napríklad rozhodol, že lekári, ktorí odmietajú eutanáziu, sa musia zúčastňovať na odsúhlasovaní žiadostí o ňu. Veľakrát sa stane, že ľuďom, ktorí žiadajú len o pomoc pri svojom postihnutí, hendikepe, či invalidite, hneď ponúknu MAiD. Žiadosť Rogera Foleyho z Ontaria o samostatnú domácu starostlivosť napríklad zamietli, ale ponúkli mu MAiD. V roku 2016 nútili Candice Lewisovú (25) počas liečby v nemocnici v Newfoundlande k tomu, aby si podala "žiadosť" o asistovanú smrť. Nikto nespochybňuje, že Candice je veľmi chorá, ale jej matka uviedla pre CBS news, že lekár na ňu robil nátlak, aby si podala žiadosť o lekárom asistovanú smrť. Candice o ňu nikdy nepožiadala.
V auguste 2016 vykonali na Alanovi Nicholsovi eutanáziu, a to aj napriek tvrdeniam rodiny, že Alan nie je kompetentný robiť rozhodnutia a že má problémy s chronickou depresiou.
24. februára predstavila kanadská federálna vláda návrh zákona Bill C-7 na rozšírenie pôsobnosti zákona o eutanázii. Kanadská vláda by však mala tento návrh zákona odmietnuť a začať sľubovanú 5-ročnú revíziu zákona o eutanázii a všímať si, čo sa reálne v súvislosti s týmto zákonom deje, a nie ešte rozširovať jeho právomoci, čím by sa z Kanady stala krajina s najvoľnejším režimom poskytovania eutanázie.