Kľaknúť si. Vstať. Sadnúť si. Vstať. Sadnúť. Kľaknúť. Vstať. Sadnúť. No teda!
Nekatolík sa má veru čo zamýšľať nad rôznymi postojmi v priebehu katolíckej omše: ´Och, zase vstávame?´, ´Prečo kľačíme?´, ´Je správne keď kľačím a zároveň aj sedím, najmä ak v prvom rade neviem prečo vôbec kľačím?´ Poznám to, pretože keď som ešte nebol katolíkom, pýtal som sa na to isté. Nemal som ani poňatie čo bude nasledovať, alebo prečo. Len som sa snažil držať s ľuďmi v kostole krok! Teraz ako katolík na svätej omši obdivujem a oceňujem to, že každá vec, každé gesto má svoj veľký význam; každý pohyb, postoj, vyslovené slovo, úkon niečo znamená. Čím viac rozumieš tomu, o čo v omši ide, tým viac oceňuješ jej nádheru. Teraz si povieme niečo o tom, prečo a kedy sa pri sv. omši sedí, stojí a kľačí.
Sedenie
Sedenie je postojom počúvania. Katolíci sedia pri prvom čítaní (často zo Starého zákona), pri žalme (často spievanom) a pri druhom čítaní (z Nového zákona, no nie evanjelium). Sedíme aj pri príprave obetných darov a počas homílie (kázne). Sedíme, pripravení počúvať a absorbovať do seba. Sedíme, aby sme počúvali.
Státie
Pri modlitbe - státie bolo postojom modlitby u Židov ešte z čias pred Ježišom. Státie počas modlitby sa praktizuje aj inde v Biblii. A tak ako katolíci len pokračujeme v užívaní tohto postoja pri modlitbe aj dnes. Počas sv. omši stojíme pri úvodnej modlitbe (modlí sa kňaz), pri modlitbe Pána a pri prosbách veriacich.
Počas Kréda (vyznania viery) - stojíme, keď jedným hlasom vyznávame v čo kresťania veria už od čias prvotnej Cirkvi, a to buď nicejsko-carihradským vyznaním viery, alebo apoštolským vyznaním viery. A stojíme, aby sme ako kresťania ukázali svoju jednotu a presvedčenie.
Pri čítaní evanjelia - státie je aj znakom úcty a uznania. Počas omše máme niekoľko čítaní z Biblie, no stojíme iba pri evanjeliu, a to z patričnej úcty, lebo z evanjelia sa dozvedáme o slovách a skutkoch samotného Ježiša.
Pri príchode kňaza na začiatku sv. omše a pri odchode kňaza po sv. omši.
Kľačanie
Keď prichádzame na sv. omšu, zbožne pokľakneme, predkloníme sa a dotkneme sa jedným kolenom zeme. V pokore uznávame, že Ježiš je prítomný v Bohostánku, v Eucharistii. Katolíci veria, že Ježiš je celým svojím Telom a Krvou, Dušou i Božstvom prítomný v Eucharistii, ktorá je sv. prijímaním. Veríme, že keď Ježiš povedal ´Toto je moje Telo´, myslel to doslovne. Ježiš je síce ukrytý pod spôsobom chleba a vína, no vždy je naplno a skutočne prítomný v Eucharistii. V toto verili aj prvotní kresťania a v to veria katolíci podnes. A práve to vyznávame a uctievame pokľaknutím. Toto výborné video od pátra Mikea Schmitza vysvetľuje ďalší zmysel úctivého pokľaknutia pri príchode na sv. omšu.
Pokľaknutie je postojom rešpektu a zbožnej úcty. Kľakáme si počas prípravy na prijatie Eucharistie (Kristovho Tela a Krvi vo sv. prijímaní) a po jej prijatí. Kľačíme, pretože veríme, že Ježiš je úplne a skutočne prítomný vo sv. prijímaní. Ak veríte, že ste skutočne v Kristovej prítomnosti, najlepšie to dokážete práve pokľaknutím, alebo aj ľahnutím si na zem dolu tvárou. V tejto fáze sv. omše stále kľačíme, až kým kňaz nevloží posvätné náčinie - kalich naspäť do Bohostánku a kým ho nezavrie.
Záverom
Teraz už prinajmenšom viete, že katolíci pri sv. omši nekonajú náhodne a presne vedia aký postoj kedy zaujať. Je to síce len veľmi jednoduchý popis; existujú ešte ďalšie postoje a gestá, ktoré celebrant alebo spoločenstvo veriacich počas omše robia a ktoré majú ďalší význam. Pohybmi a postojom nášho tela podvedome naznačujeme v akom stave je aj naša myseľ. Ak sa niekto ´hrbí´, môže to naznačovať, že je smutný, nedôveruje si, alebo je plachý a nesmelý. Stáť vystreto s vypnutou hruďou môže naznačovať pýchu, sebadôveru, alebo odvahu či statočnosť. Tento postoj však môžete zaujať aj vtedy, keď sa tak necítite; možno vám tento postoj pomôže k tomuto pocitu sa aspoň priblížiť.
Na sv. omši môžeme sedieť, stáť a kľačať v ten správny čas, no ak neprežívame tieto postoje aj v srdci a nesústredíme sa na ich zmysel, prichádzame o dobro, ktoré nám môžu priniesť. Keď však prídeš na omšu, zbožne pokľakneš pred Bohostánkom, pretože v pokore uznávaš, že je v ňom prítomný Kristus, a keď sedíš aby si počúval celou svojou mysľou, telom aj dušou, a keď stojíš, v srdci sústredený na modlitbu a keď kľačíš v prítomnosti svojho Spasiteľa v Eucharistii, potom si niečo získal.
V rámci sv. omše, ale aj katolicizmu ako takého existuje mnoho nástrojov, ktoré pomáhajú tvojmu srdcu, mysli a duši dostať sa bližšie vo vzťahu k Ježišovi. Cez toto však nestačí len prejsť. Ak sa však už do toho dostaneš a osvojíš si zmysel všetkých úkonov, ktoré robíš, dostane sa ti vo sv. omši hojnosť milostí, radosti a bohatosti a posunieš sa oveľa bližšie k svojmu Spasiteľovi.