Nemecká heretická Cirkev. Je možné jej požiadavky zjednotiť so synodálnym procesom?

188
Kultúra smrti

Členovia zhromaždenia schválili požiadavky na dobrovoľný celibát kňazov, svätenie žien či požehnávanie homosexuálnych párov.

 

Na treťom plenárnom zhromaždení synodálnej cesty v Nemecku, ktoré sa konalo začiatkom februára, boli schválené tri dokumenty. 

Orientačný text Na ceste obrátenia a obnovy, ktorý ako čisto teologický dokument rámcuje hlavné východiská synodálnej cesty, ďalej základný text Moc a deľba moci v cirkvi a text o účasti veriacich na voľbe biskupov. Všetky tri texty získali aj potrebnú dvojtretinovú väčšinu hlasov biskupov.

Ďalších 11 dokumentov schválili členovia synody v prvom čítaní a posunuli ich príslušným pracovným skupinám na spracovanie pred ďalšími diskusiami. Ide o materiály, v ktorých boli predložené aj požiadavky na dobrovoľný celibát kňazov, svätenie žien za diakonky či požehnávanie homosexuálnych párov a prehodnotenie učenia o homosexualite.

Prezídium synodálnej cesty bolo s priebehom tretieho synodálneho zhromaždenia spokojné. Predseda Nemeckej biskupskej konferencie (DBK) Georg Bätzing ho považuje za veľký úspech. „Nevytvárame primárne texty, ale meníme konkrétne činy cirkvi. Zažívame atmosféru plnú dôvery, nebojácnosti a nádeje, že môžeme cirkev zmeniť,“ povedal Bätzing na záverečnej tlačovej konferencii.

Ešte na začiatku stretnutia informoval účastníkov o nových smerniciach pre dobrú komunikáciu a zvládanie konfliktov, vzhľadom na to, že na ostatnom synodálnom zhromaždení došlo k viacerým nedorozumeniam pri hlasovaniach a „podráždenej“ komunikácii. Tentoraz k podobným incidentom nedošlo.

O úspešnom synodálnom zhromaždení hovorila aj predsedníčka Centrálneho výboru nemeckých katolíkov (ZDK), ktorý je druhým hlavným aktérom nemeckej synodálnej cesty. Irme Stetter-Karp vyjadrila spokojnosť s prvými tromi prijatými uzneseniami. Očakáva, že ďalšie dôležité texty s jasnými hlasmi biskupov budú schválené na nadchádzajúcom synodálnom zhromaždení v septembri 2022.

Podpredseda DBK Franz-Josef Bode zdôraznil, že vopred ani nedúfal, že všetky základné texty budú prijaté tak pozitívne. „Teraz máme jedinečnú príležitosť predstaviť tieto otázky na svetovej synode. Chytili sme dobrý vietor, máme dobré argumenty do ďalšej diskusie,“ povedal biskup Bode.

Ide nemecká synoda svojou vlastnou cestou?

Prebiehajúceho celocirkevného synodálneho procesu, ktorý sa začal minulý rok, sa dotkol vo svojom príhovore k členom synodálnej cesty aj apoštolský nuncius v Nemecku Nikola Eterović. Ako pozorovateľ sa pravidelne zúčastňuje na synodálnych zhromaždeniach. Na nemeckých katolíkov apeloval, aby zachovali jednotu s celou cirkvou.

Arcibiskup Eterović uviedol, že svetová synoda má slúžiť aj ako meradlo pre miestne cirkvi, ktoré sú už zapojené do podobných procesov na národnej úrovni. „Pápež František často hovorí o synodalite, ale varuje pred parlamentarizmom, formalizmom, intelektualizmom a klerikalizmom. Synodálna cesta si teda vyžaduje rozlišovanie, nejde o prieskum verejnej mienky, ústredné je Božie slovo. Ono je majákom, ktoré vedie synodálnu cestu,“ povedal apoštolský nuncius.

Ako teda nemecká synodálna iniciatíva zapadá do celosvetového synodálneho procesu? Predseda nemeckých biskupov Bätzing sa vyjadril, že verí v porozumenie s univerzálnou cirkvou, aj keď nie vo všetkých bodoch.

Bätzing zdôraznil potrebu hľadať a vytvárať ústretovú komunikáciu s Rímom. „Na synodálnom zhromaždení bolo prijaté s veľkým súhlasom a radosťou, že vytvoríme zmiešanú diskusnú skupinu medzi zodpovednými na sekretariáte rímskej synody a na prezídiu synodálnej cesty v našej krajine,“ povedal novinárom na záverečnej tlačovej konferencii.

Podľa informácií vatikanistu Andrea Gagliarduciho sa Bätzing stretol v Luxemburgu s kardinálom Jeanom-Claudom Hollerichom, ktorý zohráva rozhodujúcu úlohu v celosvetovom synodálnom procese. Pápež František si práve jeho vybral za generálneho relátora synody o synodalite.

Kardinál Jean-Claude Hollerich. Foto: Postoj/Pavol Rábara

Myšlienka zriadenia pracovnej diskusnej skupiny je podľa Gagliarduciho súčasťou sprostredkovateľského úsilia, ktorého cieľom je aj odvrátenie možného rozkolu cirkvi v Nemecku. Práve Hollerich môže mať jedinečné postavenie, aby slúžil ako sprostredkovateľ.

Pochádza z Luxemburska, ktoré susedí s Nemeckom, a študoval v tejto krajine, takže pozná nemecký teologický svet. Okrem toho je Hollerich prezidentom Komisie biskupských konferencií Európskej únie (COMECE). V tejto funkcii požiadal o celoeurópsku synodu vo februári 2021, krátko predtým, ako Vatikán oznámil dvojročný globálny synodálny proces. Po jeho oznámení Hollerich vyjadril spokojnosť, že aj v Európskej únii bude synodálny proces vďaka celosvetovej synode.

„Nie je možné, aby jedna biskupská konferencia v synodálnom procese napredovala, zatiaľ čo iné nie,“ povedal Hollerich pre taliansky portál ACI Stampa, čo bol jasný odkaz na nemeckú synodálnu cestu, ktorá v istom zmysle oddeľovala cirkev v Nemecku od cirkvi v iných európskych krajinách.

S rastúcim nadšením rastie aj skepsa

Po skončení tretieho synodálneho zhromaždenia mnohí nemeckí biskupi nešetrili chválou. So šíriacou sa eufóriou zo synodálnej cesty na jednej strane rastú však aj obavy a skepsa na strane druhej. Zatiaľ čo jedni hovoria o teologickom pokroku, druhí sa len posilňujú v názore, že synodálna cesta v Nemecku sa vzďaľuje od doktríny univerzálnej cirkvi.

Hlasným kritikom je najmä regensburský biskup Rudolf Voderholzer. Schválený základný orientačný text synodálnej cesty je podľa neho v rozpore s učením Druhého vatikánskeho koncilu. Text sa zaoberá otázkou prameňov, z ktorých cirkev čerpá svoje pravdy. Okrem Svätého písma, tradície a učiteľského úradu, ako hovorí koncilový dokument Dei verbum, synodálny text naznačuje ďalšie zdroje: teologickú vedu a „znamenia čias“.

„Dochádza k značnej devalvácii riadneho učiteľského úradu,“ povedal Voderholzer.

Skepticky sa vyjadril aj augsburský biskup Bertram Meier, ktorý napriek rešpektujúcej atmosfére cítil, „že sa zrážajú rôzne cirkevné svety“. Zatiaľ čo niektorí chcú čo najrýchlejšie a najzásadnejšie premeniť cirkevný systém, iní zdôrazňujú skôr duchovno-pastoračný aspekt obnovy.  

„Akým spôsobom si môže cirkev, ktorá sa hlboko zamotala do škandálov so zneužívaním, znovu získať dôveru veriacich? Pokiaľ ide o vieru a morálku, je dôležité rozlišovať, čo je jadro a čo je škrupina kresťanskej existencie. Čo je neodcudziteľným základom a kde sa musí a môže učenie ďalej rozvíjať?“ pýta sa Meier a dodáva: „Pápež v Ríme, ktorý ma vymenoval za biskupa, je pre mňa dôležitým orientačným bodom.“

Okrem kritiky niektorých biskupov sa ozývajú ďalšie iniciatívne hlasy, ktoré vyjadrujú obavy, či sa už cirkev v Nemecku nenachádza v schizme. Iniciatíva Nový začiatok sa obracia na biskupov v Nemecku a po celom svete, aby ich upozornila na nebezpečenstvo ďalšieho rozkolu v kresťanstve. Ide o združenie teológov, filozofov a antropológov, ktorí sa zasadzujú za radikálne reformy v Katolíckej cirkvi, no riešenie nevidia v nemeckej synodálnej ceste.

Ich kampaň #SiebenFragen (Sedem otázok o slobode a autonómii Katolíckej cirkvi v Nemecku) má byť varovaním pred novým spôsobom uvažovania o radikálnom sebaurčení, ktoré podľa nich privádza nemeckú cirkev do schizmy.

„V centre pozornosti už nie je Pán – jeho slovo a vôľa, ale človek. Jeho vôľa a záujmy, jeho identita, túžba a sloboda by mali určovať, čo je podstatné v cirkvi, čo sa pred tribunálom modernity stále javí ako prijateľné, čo sa môže a čo sa nesmie učiť a žiť,“ znejú výhrady iniciatívy Nový začiatok.  

Zmena učenia o homosexualite

Na druhej strane sa veľkej publicite v Nemecku teší kampaň #OutInChurch (Za cirkev bez strachu), ktorá vyzýva k zmene učenia cirkvi o homosexualite. Dosiahnutie tejto zmeny vidí aj v synodálnej ceste.

Za výzvou stojí 125 kňazov, katechétov, charitatívnych pracovníkov a ďalších zamestnancov cirkvi, ktorí sa verejne prihlásili k svojej LGBTIQ+ identite. Túto kampaň otvorene víta aachenský biskup Helmut Diesen, ktorý je zároveň aj predsedom fóra synodálnej cesty Žiť v úspešných vzťahoch.

„Cez synodálnu cestu sa učíme hlbšie chápať, že sexuálna orientácia a rodová identita sú súčasťou osoby. Máme obraz ľudskej bytosti, ktorý nám hovorí, že táto osoba je absolútne milovaná Bohom. Z toho vyplýva, že pristupujeme k témam sexuálnej orientácie, identity, ale aj sexuálneho naplnenia novým spôsobom,“ povedal biskup Diesen.

Kampaň privítal aj hamburský arcibiskup Stefan Hesse: „Rešpektujem ľudí, ktorí sa v rámci tejto iniciatívy priznávajú k svojej sexuálnej orientácii. Cirkev, v ktorej sa ľudia musia skrývať pre svoju sexuálnu orientáciu, nemôže byť v Ježišovom duchu.“

Hesse sa vyjadril, že požiadavky LGBT kampane by sa mali implementovať na synodálnej ceste. Debata by mala viesť k ďalšiemu rozvoju cirkevnej sexuálnej morálky a tiež cirkevného práva.

Predseda Nemeckej biskupskej konferencie Georg Bätzing pred novinármi. Foto: Synodaler Weg/Maximilian von Lachner

V tejto súvislosti predseda DBK Bätzing po skončení tretieho synodálneho zhromaždenia povedal: „To, že je potrebná kultúrna zmena v koncepcii cirkevného pracovného práva, je zjavné aj cez odvážnu akciu #OutInChurch. Zmena sa konzultuje, prípravné práce už značne pokročili. V podstate ide o nový smer. Osobný život v partnerstve zostáva bokom ako osobné rozhodnutie.“

Nemecké rozhodnutia v celocirkevnej diskusii

Otázkou naďalej zostáva, čo bude nasledovať po schválených uzneseniach synodálnej cesty. Podľa portálu National Catholic Reporter sa v dohľadnej budúcnosti zdá nepravdepodobné, že by uznesenia synodálnej cesty týkajúce sa sexuality a požehnaní pre homosexuálne páry dostali schválenie od Vatikánu.

„Tu by bol rozchod s tradičnou doktrínou príliš očividný. Otázkou teda teraz nie je, či by s tým Rím súhlasil, ale či by vatikánske úrady zakročili proti biskupom, ktorí povoľujú alebo podporujú takéto požehnania,“ píše NCR.

Od Ríma sa tiež neočakáva žiadna tolerancia, pokiaľ ide o výzvu synodálnej cesty, aby ženy boli svätené za kňažky. Kánonické právo jasne hovorí, že aj pokus o vysvätenie ženy za kňaza automaticky vedie k exkomunikácii. „Predtým ako bude možná akákoľvek zmena v tejto oblasti, musí sa začať snaha o zmenu tohto ustanovenia o sankciách,“ píše NCR.

V každom prípade bude zaujímavé sledovať, aký vývoj bude mať komunikácia nemeckých cirkevných predstaviteľov s Vatikánom. V niektorých uzneseniach sa veto Vatikánu neočakáva, niektoré záležitosti budú môcť nemeckí biskupi vykonávať bez zásahu Vatikánu a v niektorých prípadoch sa očakávajú náročné debaty.

A môže práve kardinál Hollerich pomôcť zosúladiť nemeckú synodálnu cestu s celosvetovým synodálnym procesom? Z rozhovorov, ktoré poskytol médiám, sa kardinál javí ako sympatizant s nemeckou synodálnou cestou, napríklad v otázkach homosexuality či v istej otvorenosti voči zrušeniu kňazského celibátu.

Hollerich sa však v minulosti tiež jasne vyjadril, že sa nestotožňuje s myšlienkami nemeckej cirkvi v otázkach tzv. interkomunia, teda prijímania eucharistie nekatolíkmi, či so „svadobným požehnaním“ párov rovnakého pohlavia, pretože manželstvo je len zväzok medzi mužom a ženou.

„Napríklad v rozhovore pre Herder Korrespondenz povedal, že nemeckí biskupi nesprávne pochopili pápeža Františka. Pápež nie je liberál, je radikálny. A z radikálnosti evanjelia prichádza zmena,“ citoval kardinála Hollericha vatikanista Gagliarduci.

Podľa hlasovania členov nemeckej synodálnej cesty sa môže zdať, že ponechávajú len malý priestor na ďalšiu diskusiu. Súčasná fáza celosvetového synodálneho procesu je však venovaná počúvaniu. Hlavnou myšlienkou je, že všetky stanoviská by mali byť vypočuté, aby sa podnietila diskusia.

„Nakoniec však budú musieť byť prijaté rozhodnutia – a tie pripadnú na pápeža, keď na budúci rok vyvrcholí dvojročný prípravný proces synodou v Ríme,“ poznamenáva Gagliarduci.

Pápež František ešte v roku 2019 poslal nemeckým katolíkom rozsiahly list s jasným posolstvom, že synodalita znamená kráčať spoločne s celou cirkvou.

„Jedným z prvých a veľkých pokušení na ekleziálnej úrovni je nazdávať sa, že riešenia súčasných a budúcich problémov spočívajú výlučne v reformách čisto štrukturálnych, organizačných a úradníckych,“ pripomenul pápež František a zdôraznil, že základným poslaním cirkvi je ohlasovanie evanjelia. A na to je potrebné sa zamerať.